Počas jarných pandemických opatrení sa Bratislavčanom dýchalo ľahšie

Bratislava nepatrí medzi najkritickejšie mestá z pohľadu kvality ovzdušia na Slovensku. Napriek tomu sa predpokladá, že v hlavnom meste kvôli znečistenému ovzdušiu ročne predčasne zomrie okolo 1500 ľudí. Spolu s našimi susedmi Poľskom, Maďarskom a Českou republikou, patríme ku krajinám s najviac znečisteným ovzduším v Európskej únii.

Na extrémne prípady znečistenia upozorňuje smogový varovný systém

Na výrazne negatívne zmeny v ovzduší upozorňuje v Bratislave, ako aj vo zvyšku Slovenska, smogový varovný systém. Najčastejšie dochádza k vyhláseniu výstrah v zimných mesiacoch. Týka sa štyroch sledovaných látok PM10, Ozón, oxid siričitý a oxid dusičitý. 

Na Slovensku rozlišujeme dva stupne upozornení na zhoršenú kvalitu ovzdušia. Prvý nazývame informačný prah a druhý výstražný prah. O prekročení informačného prahu vydáva SHMÚ oznámenie o vzniku smogovej situácie. Prekročenie výstražného prahu nastáva v prípade prekročenia znečisťujúcej látky v rozsahu, kedy už pri krátkej expozícii hrozí riziko poškodenia zdravia ľudí. Vtedy si situácia vyžaduje komplexnejší postup.

Čo sa deje pri závažných stavoch znečistenia ovzdušia?

V čase vyhlásenia smogovej situácie je v záujme ochrany zdravia potrebné dodržiavať pokyny štátnych orgánov, skrátiť vetranie obytných miestností. Najmä starší a chorí ľudia by mali počas smogových situácií obmedziť fyzickú aktivitu vonku. 

SHMÚ vydá výstrahu pred závažnou smogovou situáciou. Informácie sa následne dostanú k obyvateľom Bratislavy prostredníctvom webovej stránky a paralelne úrad poskytne informácie stredisku krízového štábu Ministerstva vnútra SR. Od krízového štábu dostávajú správy starostovia a primátori jednotlivých dotknutých častí a obcí. Informované sú aj verejnoprávne médiá, ktoré majú povinnosť odvysielať upozornenie na zhoršenie stavu ovzdušia do dvoch hodín.

Pokiaľ však dôjde k takzvanému prekročeniu limitnej ročnej hodnoty v oblasti kvality ovzdušia, majú obce následne povinnosť vypracovať plány na zlepšenia kvality ovzdušia.  V ročných limitných prekročeniach sa objavuje aj Bratislava.

Mesto príjemné pre život? Kazíme si to cestnou dopravou

V minulosti prevládali v Bratislave v znečisťovaní ovzdušia zdroje ako sú veľké výrobné spoločnosti (Slovnaft, Istrochem, a pod.). Postupne však došlo k úprave výroby alebo niektoré rizikové prevádzky zanikli. Priemyselné zdroje znečisťovania ovzdušia sa tak z hľadiska lokálneho znečistenia v Bratislave stali menej významné.

 Odborníci sledujúci stav ovzdušia upozorňujú, že sa neúmerne zvýšilo znečisťovanie z dopravy. Cestná doprava je významným zdrojom oxidu dusičitého a prachových častíc, v menšej miere aj benzo(a)pyrénu(karcinogén). Vysoké koncentrácie týchto znečisťujúcich látok sa vyskytujú v okolí cestných komunikácií s vysokou intenzitou dopravy, v okolí frekventovaných križovatiek a parkovísk a tak znižujú kvalitu života mnohým Bratislavčanom.

 Len pre predstavu. Správa o kvalite ovzdušia, ktorú za rok 2019 vydalo SHMÚ, poukazuje nato, že najviac áut v Bratislave prejde diaľničným obchvatom mesta D1 od prístavného mostu smerom na Žilinu (na najfrekventovanejšie úseku je to denne v priemere 93 344 vozidiel, z toho 12 762 nákladných a 80 058 osobných áut). Jednou z veľmi frekventovaných komunikácií je aj Trnavská cesta. Denne ňou prejde 48 720 vozidiel, 3 420 nákladných a 45 141 osobných áut. Ak množstvu áut pripočítame aj časté kolóny, dostaneme obraz kvality ovzdušia v týchto oblastiach.

Bratislava má viacero ďalších zdrojov znečistení. Pre vykurovanie domácností je tu využívaný najmä zemný plyn, podiel tuhých palív je v porovnaní s ostatnými zónami najnižší, uvádza správa. Nebezpečný bnzo(a)pyrén sa dostáva do ovzdušia na Slovensku najmä z lokálneho vykurovania, čo sa môže prejaviť najmä v okrajových častiach Bratislavy.

Počas pandemických opatrení klesli “v špičke” hodnoty znečistenia až o vyše 50%

V hlavnom meste sa počas opatrení jednoznačne dýchalo ľahšie. Ľudia jazdili menej, menej ich dochádzalo za prácou, čo sa v niektorých frekventovaných častiach prejavilo výrazným poklesom koncentrácií znečisťujúcich látok.

Maximálny pokles koncentrácií v období po zavedení opatrení nastal hlavne v najfrekventovanejších časoch medzi 6. a 20. hodinou, uvádza analýza SHMU.

“Tieto poklesy sa pohybovali až na úrovni –52 % pre NO2 a –64 % pre NOx na stanici Trnavské mýto v porovnaní s 10-ročným priemerom. Boli zaznamenané práve v hodinách dopravnej špičky. Koncentrácie oboch látok sa približujú k desaťročnému priemeru počas nočnej premávky,” informoval o výsledkoch Martin Kremler, vedúci odboru Monitorovania kvality ovzdušia SHMÚ.

 Trochu nižšie poklesy boli zaznamenané na mestských pozaďových staniciach ako napríklad na Jesenského ulici. Podľa slov odborníkov sa po uvoľnení opatrení situácia postupne vrátila na štandardné hodnoty znečistenia.

 

Množstvo áut, kolóny, zmena životného štýlu? Riešenia sú ďalek​o

V Bratislave je podľa uvedených informácií potrebné zavádzať opatrenia, ktoré povedú predovšetkým k zníženiu emisií z dopravy. “V praxi to znamená zlepšiť vozový park a teda menšie zastúpenie vozidiel, ktoré majú vyššiu emisnú triedu. Je potrebné robiť dopravu plynulejšiu na miestach, kde dochádza k zápcham. Najväčšie emisie sú pri rozbiehaní, pri akcelerácii, pokiaľ je dopravný pruh plynulý emisie sú nižšie,” uviedol Kremler. Vyššou koncentráciou znečisťujúcich látok sú podľa odborníkov zaťažené všetky hlavné ťahy do Bratislavy.

Ďalším z riešení, ktoré sa ponúka je presedlať na alternatívnu dopravu. September je mesiac, ktorý politici i verejnosť intenzívnejšie využívajú na propagovanie elektromobility či cyklodopravy v meste.

Iniciatíva Do práce na bicykli vyzýva samosprávy, aby vytvárali kvalitné podmienky pre ekologické druhy dopravy v meste, motivovali zamestnávateľov, aby budovali vo svojich sídlach vhodné podmienky pre zamestnancov. V Bratislave by táto alternatíva vedela významne prispieť k zvýšeniu kvality ovzdušia a života Bratislavčanov.

 Dlhodobý trend je pozitívny, posledné roky však k výraznejšiemu zlepšeniu ovzdušia nedochádza 

Oproti 90-tym rokom môžeme hovoriť o výraznom poklese znečistenia ovzdušia. Avšak za posledné roky sa vývoj výrazne nemenil. Pokles znečisťujúcich látok bol minimálny. Hlavné mesto má ale oproti iným mestám na Slovensku aj jednu výhodu - rozptylové podmienky. Preto aj keď je v meste pomerne veľa rôznych zdrojov znečisťovania ovzdušia, dochádza k výraznému riedeniu znečisťujúcich látok v ovzduší a ich koncentrácie zväčša neprekračujú hraničné hodnoty.

Žijeme v Bratislave. Uvedomujeme si, že život v mestskej aglomerácii má aj svoje negatívne stránky. Istým podielom k tomu prispieva aj kvalita ovzdušia. Nezabúdajme, že keď každý prispejeme svojou troškou, veci sa môžu začať meniť k lepšiemu.

 

jp

(Zdroj: shmu.sk - Meteorologický časopis, 23, 2020, cepta.sk, foto TASR)