Odôvodnenie Krajského súdu vo veci zamietnutia neodkladného opatrenia výstavby Pri kríži. Primátor Nesrovnal: Výstavbu nebrzdí žiadny vecný problém, len záujem určitej skupiny ľudí

Ako sme už informovali, krajský súd zamietol neodkladné opatrenie týkajúce sa výstavby náhradných nájomných bytov Dúbravke na ulici Pri kríži.

Výrok rozhodnutia odvolacieho súdu: „Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.“

Koncom apríla Okresný súd Bratislava IV nariadil neodkladné opatrenia, hlavného mesto sa tak muselo zdržať v dotknutej lokalite akejkoľvek stavebnej činnosti či výrubu drevín do právoplatného rozhodnutia súdu a určenia platného zverenia týchto pozemkov.

Magistrát sa však mohol proti tomu odvolať. Bratislava do konca roku 2016 nezabezpečila náhradné nájomné bývanie pre 580 žiadateľov z reštituovaných bytov.

Od začiatku tohto roka má preto povinnosť im vyplácať rozdiel medzi trhovým a regulovaným nájomným. Mesto chce náhradné nájomné byty pre žiadateľov z reštituovaných bytov postaviť. 

Výstavbu prvých 68 náhradných bytov spustil na jar 2017 magistrát v bratislavskej mestskej časti Dúbravka, v lokalite Pri kríži.

Ich stavbu viackrát stopli mestskí poslanci a nesúhlas vyjadrila aj mestská časť, podľa ktorej je potrebné najskôr vyriešiť zeleň a vybudovať parkovisko pre autá, ktoré doteraz stáli na mieste začatej výstavby.

Mesto však tvrdí, že stavať ju núti zákon a neriešením situácie môže mesto prísť o množstvo peňazí.

Podľa bratislavského primátora Iva Nesrovnala výstavbu nebrzdí žiadny vecný problém, len záujem určitej skupiny ľudí, ktorým nevyhovuje verejnoprospešný projekt.

„Sú tam všetky potrebné povolenia, zeleň je vyriešená, trvalé parkovanie, ktoré ráta so 181 miestami, je vyriešené a dočasné parkovanie takisto, čaká sa len na súhlas starostu Dúbravky,“ uviedol.

Odôvodnenie Krajského súdu v Bratislave (podstatná časť):

"V danej veci nastal stav, kedy žalovaný, ako vlastník predmetných pozemkov (na ktorých sa má realizovať výstavba náhradných bytov pre nájomcov reštituovaných domov) disponuje právoplatným stavebným povolením na výstavbu bytového domu (vydaným samotným žalobcom potom, čo tento sám navrhol žalovanému lokalitu na jeho výstavbu) a na druhej strane (zrejme na podnet dotknutých občanov) žalobca svoje rozhodnutie prehodnotil s následným prijatím uznesenia poslancov mestského zastupiteľstva o prevode správy dotknutých pozemkov na žalobcu za súčasného uloženia zákazu žalobcovi umožniť stavebníkovi (žalovanému) pokračovať vo výstavbe bytového domu.

Uvedené podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje obchádzanie inštitútu stavebného konania, kedy za existencie právoplatného stavebného povolenia (vydaného samotným žalobcom po zohľadnení všetkých námietok dotknutých subjektov), ktoré nebolo doposiaľ zákonnou cestou zrušené, sa má zabrániť stavebníkovi a vlastníkovi veci postupovať podľa neho, a to následným prijatím uznesenia o zverení správy týchto pozemkov žalobcovi a uložením zákazu dať súhlas stavebníkovi, aby na pozemkoch realizoval výstavbu náhradných nájomných bytov.

Dochádza tu teda k priamemu rozporu medzi právoplatným rozhodnutím príslušného stavebného úradu a povinnosťou uloženou žalobcovi uznesením mestského zastupiteľstva, kedy toto bolo prijaté až následne.

Takýto postup predstavuje prinajmenšom zásah do princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní žalovaného (vyplývajúcich z právoplatného rozhodnutia príslušného stavebného úradu) ako i jeho vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom.

Je potom diskutabilné, či za daného stavu (kedy má mať uznesenie poslancov mestského zastupiteľstva retroaktívne účinky) možno potenciálnemu správcovi nehnuteľností priznať väčšiu ochranu práv, než ich samotnému vlastníkovi.

V danej veci je nesporné, že vlastníkom dotknutých pozemkov je žalovaný a práve naopak sporným je, či žalobca je ich platným správcom (minimálne je však sporným zákaz uložený žalobcovi uznesením mestského zastupiteľstva, ktorý nielenže obmedzuje samotného správcu pri výkone správy, ale je rozporný s právoplatným rozhodnutím príslušného správneho orgánu - stavebného úradu).

Nariadením neodkladného opatrenia tak súd prvej inštancie priznal väčšiu ochranu potenciálnemu správcovi pozemkov (s nepochybne sporným uloženým zákazom umožniť stavebníkovi výkon stavebnej činnosti) než ich skutočnému vlastníkovi, čím povýšil správu majetku nad jeho vlastníctvo, ktoré je nepochybne silnejším (absolútnym) právom.

Súd prvej inštancie pritom nezohľadňoval a nepomeroval ani verejný záujem na oboch stranách, kedy na jednej strane bolo síce potrebné rešpektovať aj právo občanov dotknutých výstavbou bytového domu, ktorí zrejme výstavbou dočasne stratili možnosť bezplatného parkovania vo svojom okolí (hoci tieto námietky mali byť uplatnené v stavebnom konaní pri rozhodovaní o vydaní stavebného povolenia), no na druhej strane je potrebné si uvedomiť, že žalovanému je zákonom uložená povinnosť „postarať sa“ o nájomcov bytov v reštituovaných domov, ktorá nepochybne rovnako predstavuje verejný celospoločenský záujem.

Navyše, ako už bolo uvedené, dotknutí občania mestskej časti Dúbravka budú iba dočasne obmedzení v možnostiach parkovania (po dobu výstavby domu), keďže stavebné povolenie počíta s navýšením parkovacích miest i pre obyvateľov neobávajúcich bytový dom, ktorý sa má postaviť.

Podstatné však je to, že predmetné pozemky boli práve po vydaní stavebného povolenia na výstavbu bytového domu na nich, už v roku 2014 svojim účelom určené celomestským potrebám resp. na zabezpečenie plnenia funkcii žalovaného (§ 8 ods. 1 zákona o majetku obcí).

Odvolací súd bol tak v zhode so žalovaným, že predmetný pozemok, potom, čo už bolo vydané právoplatné rozhodnutie stavebného úradu, ktorý na ňom povolil výstavbu predmetného bytového domu, už nemohol byť zverený do správy žalobcu.

Cit. ustanovenie potom spresňuje čl. 82 ods. 4 Štatútu, podľa ktorého sa ustanovenia odsekov 1 až 3 tohto článku nepoužijú v prípade majetku, ktorý prevažne alebo celkom slúži celomestským potrebám alebo na zabezpečenie plnenia funkcií Bratislavy.

Je nepochybné, že výstavba náhradných bytov pre nájomcov reštituovaných domov predstavuje jednu z úloh žalovaného (zákonnú povinnosť), ktorá má zároveň celospoločenských charakter a význam a preto majetok žalovaného, ktorým sa má plnenie tejto funkcie uskutočniť, predstavuje majetok vymedzený v článku 82 ods. 4 Štatútu.

Takýto majetok nemohol byť potom, s poukazom na predmetný článok Štatútu, zverený do správy žalobcu, a to hlavne nie v čase, kedy bol účel použitia tohto pozemku už vymedzený (stavebným povolením).

Navyše správca (žalobca) vykonáva právne úkony pri správe majetku obce (žalovaného) v mene obce (§ 6 ods. 4 zák. č. 138/1991 Zb.).

Nie je potom zrejmé, ako môže správca (žalobca), konajúci v mene žalovaného pri správe jeho majetku, uskutočňovať právne úkony v jeho mene, ktorými mu má súčasne brániť v pokračovaní stavebnej činnosti na zverených pozemkoch (v zmysle prijatého uznesenia).

Ak teda žalobca koná pri správe majetku žalovaného v mene žalovaného, tieto úkony zaväzujú samotného žalovaného. Ak by potom žalobca vykonal právny úkon, ktorým by bránil v pokračovaní stavebnej činnosti žalovanému, išlo by o úkon vykonaný v mene samotného žalovaného (žalovanému, ako vlastníkovi, by ukladal pri správe jeho majetku povinnosti samotný správca a nie naopak).

Úkony žalobcu (ako správcu) by tak odporovali vôli samotného žalovaného (vlastníka), ktorého právo je silnejšie než právo správy majetku.

Ak žalobca nemal záujem na tom, aby sa na predmetných pozemkoch staval bytový dom, mal zohľadniť námietky dotknutých subjektov už v konaní o vydaní stavebného povolenia (v tomto smere odvolací súd podotýka, že sám žalobca vytypoval pre žalovaného lokalitu na výstavbu bytového domu) a nenaprávať tento stav iniciovaním prijatia uznesenia mestského zastupiteľstva, ktorého účelom je iba „reparovať“ účinky právoplatne vydaného stavebného povolenia resp. žalovanému zakazovať v pokračovaní stavebnej činnosti, a to za existencie právoplatného (doposiaľ nezrušeného) stavebného povolenia, nakoľko by išlo o obchádzanie inštitútu stavebného konania resp. opravných prostriedkov stavebného konania.

Za stavu takto spornej otázky platnosti zverenia správy dotknutých pozemkov žalobcovi (resp. uloženia zákazu žalobcovi umožniť stavebníkovi v pokračovaní stavebných prác na podklade právoplatného stavebného povolenia), nebolo možné považovať právo žalobcu za natoľko osvedčené, že by mu súd neodkladným opatrením poskytol dočasnú ochranu v podobe navrhovaného neodkladného opatrenia.

V otázke zákazu výrubu drevín na predmetných pozemkoch nebola daná potreba bezodplatnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným, keďže žalovanému ako i zhotoviteľovi už 2 správne orgány svojimi rozhodnutiami zakázali realizovať výrub drevín na dotknutých pozemkoch.

Ak žalovaný (podľa žalobcu) porušuje povinnosť mu uloženú rozhodnutiami správnych orgánov, je vecou príslušného správneho orgánu, aby zjednal v tomto smere nápravu.

V tomto konaní však žalobca nepreukázal, že by žalovaný hodlal pristúpiť k výrubu aj tých drevín, ktoré sú špecifikované v petite navrhovaného neodkladného opatrenia. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy tak nebolo v tomto smere zo strany žalobcu preukázané."

(inf. poskytol hovorca KS v BA Pavol Adamčiak)

(red, tasr)

Foto: Archív BK