Obchvat je vo finále. Pomôže tento najväčší projekt svojho druhu Bratislave odbremeniť dopravu?

Pred niekoľkými dňami, 12. novembra, otvorili posledný úsek na diaľničnom obchvate D4 medzi Vajnormi a Ivankou pri Dunaji.

Takmer kompletný obchvat je tak najväčším projektom tohto druhu na Slovensku. Diaľnica D4 spolu s rýchlostnou cestou R7 má celkovú dĺžku 59 kilometrov. Na danom úseku sa nachádza 14 križovatiek, 122 mostných objektov vrátane najdlhšieho súmostia na Slovensku s dĺžkou viac ako tri kilometre. "Z Rače sa tak až po štátnu hranicu s Rakúskom možno dostať po súvislom diaľničnom úseku," konštatoval po otvorení poslednej časti obchvatu Bratislavský samosprávny kraj.

Prečo takmer kompletný?

Chýba najdôležitejšia križovatka s diaľnicou D1

Celý projekt má jednu zásadnú „trhlinu“. Nezrealizovanú križovatku, prepojenie diaľnic D1 a D4. Potom, čo sa médiami prehnalo tornádo kritiky, hľadanie vinníka a následné hľadanie riešení sa zdá, že na skutočné dokončenie obchvatu si ešte pár rokov počkáme.

Na vzniknutú situáciu reagovalo množstvo odborníkov, lokálnych aj štátnych politikov. Z lokálnych politikov zareagoval na sociálnej sieti aj starosta mestskej časti Vrakuňa, Martin Kuruc: „Tá nedokončená križovatka, je smutno smiešnym symbolom dopravnej nemohúcnosti našej krajiny. Že cestujeme z Bratislavy do Košíc prostredníctvom zahraničnej diaľnice, je priam neuveriteľné.“

Primátor Bratislavy, Matúš Vallo tiež považuje fakt, že nový diaľničný obchvat (D4/R7) nebude priamo napojený na diaľnicu D1, za „obrovské zlyhanie štátu v príprave a realizácii tohto projektu v predošlých rokoch“.

Riešenia vzišli zo strany štátu v októbri, no zatiaľ neprešli parlamentom

Ešte v októbri ministerstvo dopravy pripravilo úpravy zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Tie majú pomôcť k zrýchleniu prípravy a výstavby diaľnic. A to najmä pre chýbajúce napojenia diaľnice D1 na D4, kvôli ktorému boli zmeny pripravené. V niektorých prípadoch by mali nové zákony urýchliť výstavbu o mesiace aj roky.

Parlament však odmietol rokovať zrýchlene o tejto novele. Termín dostavby križovatky si tak, zatiaľ, nikto nedovolí presnejšie odhadnúť.  Významnejšie odbremenenie  intravilánu Bratislavy od tranzitnej dopravy tak ostáva hudbou budúcnosti. „Obchvat tak zatiaľ nebude plniť tú funkciu, akú sme od neho očakávali,“ povedal pre denník Pravda predseda predstavenstva Výskumného ústavu dopravného, Ľubomír Palčák.

Obchvat pomohol odbremeniť Vrakuňu a Podunajské Biskupice

Jednotlivé mestské časti s napätím očakávali ako postupné otvorenie  obchvatu ovplyvní dopravu priamo u nich v obci. Na spokojnejších vodičov sme narazili predovšetkým vo Vrakuni a Podunajských Biskupiciach.

Vrakuňu najviac trápili ranné a podvečerné dopravné zápchy. „Stále nepovažujeme situáciu za ideálnu, ale určite nastalo v tejto oblasti mierne zlepšenie a sme vďační, že po toľkých rokoch čakania, kompetentní vypočuli naše priania a žiadosti,“ informovala Bratislavský kuriér hovorkyňa Vrakune Simona Ivanková- Macejová. Vodiči tak denne môžu ušetriť aj desiatky minút. 

Po sprejazdnení Lužného mosta a otvorení ďalších častí obchvatu Bratislavy zaznamenali aj motoristi v  Podunajských Biskupiciach zlepšenie dopravnej situácie. To je badateľné do dnešných dní. „Doprava v intraviláne našej mestskej časti je plynulá v ranných aj v poobedných špičkách s minimálnym zdržaním,“ uviedla hovorkyňa mestskej časti Martina Frőhlich Činovská.  

Zlepšenie dopravnej situácie potvrdzujú aj reakcie obyvateľov na sociálnej sieti. Pozitívne skúsenosti počas cesty do práce uvádza pani Gabriela: „Na Vrakunskej ceste ráno minimálne zdržanie – plynulá cesta do práce do Ružinova. V popoludňajších hodinách tiež bez problémov, pri Vrakunskom cintoríne je premávka plynulá. Tak sme sa konečne dočkali.“ 

Podobne sa vyjadril aj pán František: „Cesta od Kazanskej cez Hradskú do Ružinova sa skrátila cca o polovicu. Ale začali sa tvoriť zápchy za kruhovým objazdom, pred otvorením úseku to bolo opačne. Ale cesta po 16:30 smer Biskupice je ukážková. Z Ružinovskej plynulo až ku kruhovému objazdu.“  

Jarovce a Rusovce zažili výrazné zhoršenie dopravy

O niečo horšie prekvapenie prinieslo otvorenie častí obchvatu obyvateľom mestských častí Rusovce, Jarovce a Čunovo na petržalskej strane Dunaja. Cestu, po ktorej dochádzajú do hlavného mesta, im zahatali autá, ktoré na ňu zišli pri Jarovciach z nového obchvatu D4. V prvé dni siahala kolóna od Jaroviec až na Panónsku cestu v bratislavskej Petržalke. "Zápcha na niekoľko kilometrov a z Jaroviec sa asi nedá dostať von," napísal jeden z vodičov.

Doprava sa zhoršila aj v susedných Rusovciach. „Dopravná situácia v Rusovciach sa niekoľko týždňov po spustení obchvatu viac menej vrátila. Dopravné zápchy sa aj naďalej tvoria v úseku kruhového objazdu pri Slnečniciach v Petržalke a to predovšetkým v ranných hodinách (medzi 7:30-8:30 hod.). Počas zvyšku dňa je plynulosť dopravy väčšinou zabezpečená,“ informovala Bratislavský kuriér starostka bratislavskej mestskej časti Rusovce, Lucia Tuleková Henčelová.

Ďalej dodáva, že na stretnutí dotknutých obcí s ministrom dopravy Doležalom k téme zhoršenia dopravy, komunikovali spolu so starostom Jaroviec názor na aktuálnu situáciu a dohodli sa na zvolaní samostatného stretnutia. Termín, zatiaľ, z rezortu dopravy nedostali.

Kto si splnil a kto nesplnil domácu úlohu ukáže čas

Minister sa však po stretnutí vyjadril, že obce so zhoršenou dopravou sa mali čas na otvorenie obchvatu pripraviť. Zároveň položil otázku, „či aj mesto a mestské časti boli pripravené na to, že sa takýto obchvat stavia.“

 jp, 

(Foto a mapa: NDS, BSK)