Aktuálne dianie 18. jún 2017

O toxickej skládke vo Vrakuni sa vie už 20 rokov! Fakty, história, panika, politikárčenie, výsledky výskumu


O toxickej skládke vo Vrakuni sa vie už 20 rokov! Jej „objavenie“ sa začalo príbehom, ktorý sa týkal výstavby čerpacej stanice v roku 1997.  Ale téma toxickej skládky vo Vrakuni a jej okolí zamestnáva politikov len posledných pár rokov...

 Dôvody, prečo sa niektorí politici angažujú kvôli toxickej skládke omnoho intenzívnejšie práve v súčasnosti, môžu byť rôzne. Je faktom, že sa o nej vie už dvadsať rokov, a to je dostatočný čas na to, aby už bola sanovaná! Čo robili štát, župa i mesto dlhých 20 rokov...?

 Musela situácia zájsť až tak ďaleko, že sa hovorí o vážnom ohrození? Niektorí súčasní politici bijú na poplach. Je v tom potreba zviditeľňovania sa alebo ide o tlak obyvateľov, najmä tých nových, ktorí si svoje domovy vybudovali v satelitných mestečkách, a ktorí chcú mať samozrejme čistú a nezávadnú vodu? Zaujímavý v tejto súvislosti je fakt, že na poplach bije bratislavská župa. Hlavné mesto je akoby ticho a dokonca súčasný minister tvrdí, že obyvatelia Rovinky, Dunajskej Lužnej, Mostu pri Bratislave a Miloslavova nie sú ohrození kontaminovanou podzemnou vodou z toxickej skládky vo Vrakuni. Minister životného prostredia László Sólymos informoval, že zdroje pitnej vody na Žitnom ostrove nie sú ohrozené.

 Z histórie skládky

 V rokoch 1966 – 1979 ukladali vtedajšie Chemické závody Juraja Dimitrova (CHZJD) vysoko toxický odpad do vyschnutého koryta ramena Dunaja na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov bez toho, že by sa podložie upravilo proti presakovaniu látok do pôdy. Na ploche približne 4,65 hektára bolo uložených viac ako 90 000 m³ odpadu. Podľa novších informácií viac ako 120 000 m³ odpadu. V roku 1980 bola skládka zavezená zeminou. Práve v roku 1997 sa v rámci geologického prieskumu kvôli výstavbe čerpacej stanice neďaleko skládky zistilo, že zeminy sú znečistené v hĺbke 3 až 7,5 metra. V prieskume sa objavilo aj znečistenie podzemných vôd. Ako v roku 2002 potvrdil geológ Stanislav Klaučo, ktorý sa územím vo Vrakuni zaoberal: „V prípade pochovanej skládky chemického odpadu vo Vrakuni ide o nekontrolovateľný únik znečistenia v tesnej blízkosti vodohospodársky chránenej oblasti Žitný ostrov. Pohyb znečistenia v smere prúdenia podzemných vôd je orientovaný práve do tejto vodohospodársky významnej oblasti.“ V tomto roku, teda 2002, došlo zo strany vrakunskej samosprávy k zákazu používania vody zo studní na polievanie.

 BSK

 Nedávno sa nechala počuť na túto tému bratislavská župa, ktorá tvrdí, že „Vrakunčania si zaslúžia vedieť pravdu“. Bratislavský samosprávny kraj (BSK) oznámil, že so Slovenskou akadémiou vied a Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského majú pripravený projektový zámer na výskum možností dekontaminácie environmentálnej záťaže vrakunskej skládky. BSK chce „mať druhý pohľad na to, čo vo vrakunskej skládke skutočne odborne je, čo tam je toxické a zároveň budeme mať vysoko odborný pohľad na to ako v budúcnosti, to čo tam bude zapuzdrené betónovou skružou, môžeme dekontaminovať tak, aby sme ochránili životy a zdravie ľudí,“ tvrdí predsa Pavol Frešo.

 Svoje si povedala aj župná poslankyňa Anna Zemanová: „Mrak sa nachádza na území BSK a obyvatelia kraja sú jednoznačne tým dotknutí a majú právo na informácie, ale aj šance na víziu, že sa nemusia odtiaľ sťahovať po tých poplašných správach, ktoré vydali rôzne inštitúcie. Najmä poplašné správy o územiach, ktorých sa skládka alebo znečistenie vôbec nedotýka, aby mali nádej, že nejaké riešenia budú“. Vyjadrila sa aj ďalšia župná poslankyňa, Zuzana Schwartzová, ktorá v župnom zastupiteľstve zastupuje Vrakunčanov: „Je mi nesmierne ľúto toho, že obyvatelia Vrakune a najmä záhradkárska oblasť na Majerskej nemôže využívať naďalej túto studňovú vodu, lebo je kontaminovaná. Je kontaminovaná už najmenej dvadsať rokov. Som veľmi rada, že konečne v spolupráci Slovenskej akadémie vied a bratislavskej župy sa Vrakunčania sa dozvedia, čo všetko sa nachádza v tej vode a čo všetko dávali roky polievaním do svojho organizmu, záhrady, do svojej zeleniny a drobného ovocia.“

 Vrakuňa - štrajková pohotovosť v roku 2015

 Starosta a poslanci bratislavskej Vrakune koncom apríla 2015 pre bývalú skládku Chemických závodov Juraja Dimitrova vstúpili do štrajkovej pohotovosti. Na rokovaní 28. apríla totiž poslanci prijali uznesenie v tomto znení, štrajková pohotovosť je podľa neho časovo neobmedzená. „My, starosta a poslanci, uvedomujúc si nezvratné dôsledky na zdraví občanov a životnom prostredí, pre vládu SR neustále odkladanou a dlhodobo neriešenou masívnou a mimoriadne nebezpečnou haváriou starej chemickej skládky, vstupujeme dnešným dňom do časovo neobmedzenej štrajkovej pohotovosti,“ uvádza sa v uznesení. Podľa starostu Vrakune Martina Kuruca ide o celomestský problém, pri ktorom treba zmobilizovať všetky subjekty, nájsť riešenie a nie ho neustále odkladať. „Takto sa to deje už trinásť rokov. Preto bijeme na poplach. Pokiaľ sa situácia nezmení, sme pripravení vstúpiť do ostrého štrajku aj do organizovania protestných akcií,“ upozornil starosta.

 MŽP dnes: Nerobte paniku, bude sanácia za 30 miliónov eur

 Ministerstvo životného prostredia nedávno informovalo, že intenzívne pracuje na eliminácii vplyvu skládky na životné prostredie. Predpokladá, že so sanáciou skládky sa začne po úspešnom ukončení verejného obstarávania. Minister László Sólymos zároveň vyzval politikov zapojených do kampane v župných voľbách, aby z témy nevytĺkali politický kapitál a nešírili medzi

obyvateľmi paniku. Ministerstvo koncom mája adresovalo list bratislavským mestským častiam Vrakuňa, Podunajské Biskupice a Ružinov. V liste ich vyzvalo, aby zabezpečili konkrétne kroky na informovanie verejnosti v súvislosti s kontamináciou podzemnej vody v tejto časti Bratislavy.

 „Opätovne sme ich vyzvali, aby zabezpečili informovanie verejnosti o tom, aby obyvatelia nepoužívali vodu zo studní na polievanie koreňovej a listovej zeleniny, kúpanie, sprchovanie či napúšťanie bazénov,“ vyhlásil minister Sólymos. Ako doplnil, nie je pravda, že rovnako je kontaminovaná podzemná voda aj obciach susediacich s týmito mestskými časťami. Ako ďalej uviedol, ministerstvo životného prostredia je prvou inštitúciou, ktorá začala problém skládky vo Vrakuni reálne riešiť. „Za posledný rok sa urobilo viac krokov na elimináciu skládky ako za posledných 20 rokov,“ uviedol Sólymos. 

 Podľa ministra Sólymosa je prvoradé, aby sa do problému sanácie skládky nevnášali emócie a vyzval politikov k zodpovednosti a k tomu, aby v otázkach ochrany životného prostredia zbytočne nepolitikárčili. „Pomaly každú hodinu sa postaví jeden kandidát na poslanca alebo župana, aby túto tému využil, resp. zneužil vo svojej kampani,“ povedal Sólymos. Ide tu podľa neho o zdravie obyvateľov a zabráneniu ďalšieho šírenia kontaminácie podzemných vôd, nie o získavanie politických bodov. Minister zároveň označil informáciu o tom, že rezort po prvýkrát priznal, že skládka vo Vrakuni spôsobila kontamináciu podzemných vôd za nepravdivú a politicky účelovú.

 Ministerstvo minulý rok zabezpečilo vypracovanie projektu sanácie environmentálnej záťaže a jeho posúdenie nezávislými oponentmi. V súčasnosti disponuje vypracovaným plánom prác a čaká na jeho schválenie a vydanie rozhodnutia okresným úradom. Od 24. apríla je vyhlásené verejné obstarávanie na zhotoviteľa. V rámci vysvetľovania súťažných podkladov rezort podľa ministrových slov obdržal 36 otázok. Termín na predkladanie ponúk bol stanovený na 6. júla 2017. „Predpokladáme, že po ukončení zákonom stanoveného procesu, začneme so sanáciou na budúci rok,“ doplnil Sólymos. Na sanáciu skládky bude použitá metóda enkapsulácie, ktorou sa obsah skládky zaizoluje od okolitého prostredia. Ide o zhruba 2 km dlhú, 22 m hlbokú a 80 cm širokú podzemnú tesniacu stenu a nepriepustné prekrytie povrchu skládky. Súčasťou sanácie bude aj čerpanie a čistenie kontaminovaných podzemných vôd v okolí skládky. Pri výbere metódy sme spolupracovali s hlavným mestom Bratislava a mestskou časťou Vrakuňa. Odhadované náklady na odstránenie environmentálnej záťaže predstavujú vyše 30 miliónov EUR.

 ZÁVEREČNÁ SPRÁVA Dekonty v júli 2015 - sanácia za 113 mil. eur

 V roku 2015 uzrel svetlo sveta text pod názvom: „Záverečná správa – prieskum enviromentálnej záťaže Vrakunská cesta - skládka CHZJD – SK/EZ/B2/136. Vypracovala ju spoločnosťou Dekonta v júli 2015. V správe sa okrem iného píše, že výsledky analýz podzemných vôd preukázali takmer rovnaké kontaminanty ako u vzoriek zemín. Koncentrácie ropných látok a arzénu nie sú tak výrazne prekročené ako u zemín, no koncentrácie pesticídov a herbicídov sú pri porovnaní s kritériami vyššie. Väčšina znečisťujúcich látok je rozšírená v najbližšom okolí skládky, no našli sa aj látky, napr. chloridazony, či prometrýn, ktoré sa šíria v smere prúdenia podzemnej vody na väčšie vzdialenosti a dostávajú sa do mestských častí Vrakuňa, Podunajské Biskupice a až po Most pri Bratislave. Z pohľadu šírenia sa znečistenia mimo skládku je možné konštatovať, že pri dnešných podmienkach hladín v Dunaji a pri súčasných podmienkach prevádzkovania významných vodárenských zdrojov Kalinkovo a Šamorín, ako aj systému HOPV Slovnaft, nie sú tieto vodárenské zdroje v ohrození. Podobné konštatovanie platí s veľkou pravdepodobnosťou aj pre vodárenský zdroj Jelka. Situácia by sa však mohla zmeniť v prípade zvýšenia odberov vôd z vodárenských zdrojov, pokiaľ by toto malo za následok zmenu súčasných hydraulických pomerov v záujmovom území. Niektoré znečisťujúce látky podľa výsledkov modelovania, ale aj podľa prieskumu už dnes významne ohrozujú kvalitu vody v oblasti Vrakune, Podunajských Biskupíc a prenikajú ďalej do Žitného ostrova, do vzdialenosti až 5 km od skládky. Hĺbka prieniku závisí od konkrétnej látky a jej transportných vlastností. Najďalej budú prenikať látky s nízkou sorpciou a pomalým rozpadom. Takýmito látkami sú napr. niektoré herbicídy, ClU a BTEX typické pre znečistenie pochádzajúce z priestoru skládky CHZJD.

 Dobu potrebnú na vlastnú realizáciu aktívnych sanačných opatrení v priestore skládky predpokladáme pri súčasnom stave na lokalite na 59 mesiacov a výšku finančných nákladov na 113 130 000 EUR. V rámci uvažovanej pasívnej sanácie s využitím metódy izolácie znečistenia, kde sa predpokladá vybudovanie podzemnej tesniacej steny okolo celého priestoru skládky je predpokladaná doba takéhoto typu vlastnej sanácie 18 mesiacov a výška finančných nákladov by dosahovala 14 600 000 EUR.

 Dosiahnuté výsledky potvrdili rozsiahle znečistenie pôdneho vzduchu, horninového prostredia a podzemných vôd širokou škálou kontaminantov. Priestor skládky je vysoko znečistený a je zdrojom znečistenia podzemných vôd, ktoré šíria znečistenie v smere prúdenia podzemnej vody. Skúmané územie skládky CHZJD predstavuje významné environmentálne aj zdravotné riziko, ktoré si vyžaduje realizáciu sanačných opatrení.

 Povinná osoba

 V auguste 2015 sa začalo konanie o určení povinnej osoby, ktorá je za skládku zodpovedná. V januári 2016 ukončil odbor starostlivosti o životné prostredie okresného úradu určovanie povinnej osoby. Skládku má sanovať štát. Ako v novembri 2016 informovali médiá, ako ministerstvo zodpovedné za sanáciu skládky bolo určené Ministerstvo životného prostredia SR.

 Výber niektorých aktivít rezortu životného prostredia SR v oblasti informovania verejnosti v súvislosti so skládkou vo Vrakuni od nástupu L. Sólymosa do funkcie ministra životného prostredia.

 MŽP SR dňa 6.9. 2016 informovalo o kontaminácii podzemnej vody Úrad verejného zdravotníctva.

Dňa 13. 10. 2016 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie OU Bratislava o zastavení konania o určení povinnej osoby za environmentálnu záťaž (Bratislava - Vrakuňa - Vrakunská cesta - skládka CHZJD). Dňa 16. 10. 2016 vláda Slovenskej republiky určila svojim uznesením za povinnú osobu za environmentálnu záťaž „Bratislava - Vrakuňa - Vrakunská cesta - skládka CHZJD“ ministerstvo životného prostredia. Až týmto momentom prešli povinnosti za sanáciu na MŽP SR.

 Dňa 1. 2. 2017 sa konala tlačová konferencia na MŽP SR, na ktorej minister životného prostredia László Sólymos informoval verejnosť o projekte sanácie Vrakunskej skládky a o rizikách používania podzemnej vody. Dňa 31.5. 2017 MŽP SR opätovne požiadalo listom mestské časti Vrakuňa, Podunajské Biskupice,  Ružinov, ktoré sú zasiahnuté kontaminačným mrakom a obce Rovinka, Dunajská Lužná, Most pri Bratislave a Miloslavov, ktoré nie sú kontaminačným mrakom zasiahnuté, ale sú situované v smere možného šírenia sa kontaminačného mraku. Súčasťou listov sú aj mapy s vykresleným dosahom najvýznamnejších kontaminantov, aby obyvatelia získali konkrétne informácie týkajúce sa ich nehnuteľností.

  

(red, rl, tasr, sk.wikipedia.org) 

0 komentárov
Pridajte komentár

Najčítanejšie


Aktuálne dianie 18. október 2017 – 3198×

POLÍCIA: V Dúbravke dnes ráno prepadli herňu

Aktuálne dianie 17. október 2017 – 2938×

Juniorky z Juventy obhájili zlato na ME v Petrohrade

Aktuálne dianie 8. október 2017 – 2853×

Tretí ročník Bielej noci - takmer 200 tisíc ľudí, dopravný kolaps a technické problémy

Anketa

Župné voľby - pôjdete voliť v sobotu 4. novembra ?

94%
2%
4%


Na začiatok stránky hore
Newsletter