Napísali ste nám/Váš názor: No – go area?

Mestá sú národy dnešnej doby, informujú internetové média. Žije v nich štatisticky viac ľudí než mimo nich a počet miest i ľudí žijúcich v nich bude stúpať.

Každé veľkomesto má lokality, ktoré „slušný“ človek ak nemusí, nenavštívi. Na tento nový jav sme nútení si zvyknúť a poznáme ho pod názvom no-go area (zóna).

Bratislava však akoby plávala proti prúdu. Zatiaľ, čo vo svete no-go zóny  vznikajú na okrajoch mestských aglomerácií,  v Bratislave sa črtá táto zóna priamo v centre mesta.

Na rozdiel od zvyšku sveta, miestom s násilnou povesťou a kriminalitou, ktoré pomaly desí ľudí, aby tam vstupovali v neskorých nočných alebo skorých ranných hodinách, je centrum Bratislavy.

Po brutálnom ubytí Filipínca Henryho sa bývalý starosta odprezentoval svojim rozhodnutím kontaktovať okresného policajného riaditeľa so žiadosťou, aby sa policajti prestali vyvážať v autách.

Vo výrokoch nezaostal ani bývalý primátor, ktorý rozhodne odmietol, aby niekto ohrozoval ducha tolerancie na ktorom vraj toto mesto stojí.

V tejto tendencii pokračuje aj súčasný primátor Vallo, ktorému sa ťažko hľadajú slová na agresiu a brutalitu, ktorá je prítomná bohužiaľ aj v našom meste. Hovorí o zvyšovaní počtu hliadok a väčšom pokrytí miest kamerami.

Ako to však je v skutočnosti? Pravdou je, že mestom prechádza viac policajných motohliadok. Akonáhle skupina výtržníkov na hornom konci Obchodnej ulice vidí koncové svetlá policajného auta, veselo pokračuje vo svojom vyčíňaní.

Hliadka je preč a ďalšia možno prejde okolo po 10-20 minútach. Že je tomu tak potvrdzujú správy z incidentov, ktoré vždy hovoria o „privolaní hliadky „ na miesto.

Tak tomu bolo aj v nedeľu 08. 12. 2019, neďaleko od miesta, kde bol pred rokom ubitý Filipínec Henry.

Policajná hliadka po privolaní na miesto incidentu  rieši už len následky. Hliadkovanie z vozidla a dokonca v historickom centre mesta občanovi zväčša nepomôže, neochráni ho, neodhalí počiatky vzniku incidentu, nezabráni v pokračovaní trestnej činnosti až do jej dokonania. Rovnaké to je aj s kamerovým systémom.

Želateľného výsledku, ktorým je dosiahnutie verejného poriadku, podstatné zníženie agresivity, brutality, nenávisti, ukontrolovať správanie malej skupiny ľudí, ktorá je schopná zaútočiť a aj usmrtiť človeka, je možné dosiahnuť len klasickou pochôdzkovou policajnou hliadkou. V žiadnom prípade nie prejazdami policajných áut.

Oficiálne hovoríme o Vysokých Tatrách ako o najmenších veľhorách. Bratislavské električky sme vyzdobili sloganmi little big city a istotne prijmeme aj zistenie, že Bratislava je pravdepodobne jedným z najmenších hlavných miesť v Európe, navyše s „miniatúrnym“ historickým centrom.

Za existencie týchto konštánt je možné zabezpečiť, aby na konkrétnych miestach v Bratislave zavládol poriadok, bezpečnosť, slušnosť a priateľská atmosféra. Nezabezpečia ho však sebelepšie, rýchlejšie, komfortnejšie policajné autá, ani obrnené transportéry, ale pešia hliadka, človek – policajt.

Cesta, ako dosiahnuť tento stav nevedie cez zvyšovanie platu primátora a ďalších činovníkov mesta.

Predpokladom pre dosiahnutie tohto stavu je profesionálne manažovanie mesta, nezávislosť v rozhodovaní od rôznych záujmových skupín, pozorné načúvanie ľuďom, ktorí na nedostatky upozorňujú a žiadajú nápravu.

Len tak je možné udržať status Bratislavy, ako mesta a zdroja kultúreho života, umenia od jedla po módu, od hudby po umenie vo verejnom priestore.

Kultúrne trendy sa rodia v mestách a aké budú v najbližšej dobe v Bratislave závisí aj od rozhodnutí primátora Valla. Mne osobne nádej neposkytujú.

Vavro

Foto: Čitateľ