Napísali ste nám: Novodobé technické zariadenie, akým je lanovka, ten majestátny vzhľad môže len pokaziť

V Bratislavskom kuriéri bol uverejnený článok pod názvom   „Bratislava by mohla využiť šancu postaviť lanovku na hrad“. 

Výstavba dopravnej infraštruktúry je moderná téma, ale pozrime sa na toho, kto sa o zachovanie hradu zaslúžil v rozhodujúcej miere a skúsme si predstaviť, aký by on  - a aj niektorí Bratislavčania, ktorí si hrad pamätajú ešte v ruinách -  asi mohol mať na jej výstavbu názor.

Bratislavský hrad vyhorel – ako je známe – v roku 1811. Odvtedy sa z neho stávala stále viac chátrajúca ruina. 

Nikto z mestských činovníkov sa nezasadil za jeho obnovu a tým za jeho záchranu. Do vzniku Československej republiky po prvej svetovej vojne to bolo pochopiteľné – jeho historický význam nikoho príliš nezaujímal. 

Po vzniku Československej republiky sa takýto prístup ale v podstate nezmenil.  Práveže aj v tom období sa stále znova objavovala tendencia hrad zbúrať a postaviť tam niečo iné. Až kým hrad prvý krát nevidel umelec – maliar Janko Alexy.

Janko Alexy o tom píše vo svojej knihe Tam ožila sláva: „ V roku 1919, keď som prvý raz prišiel do Bratislavy a videl rozpadávajúce sa ruiny, vzbĺkla vo mne myšlienka, že treba ich zachrániť, hrad znova vybudovať ako pamiatku na našu minulosť a ako výkričník pre našu budúcnosť. “

Vložil sa do toho až tak, že si s pomocou priateľov vybavil účasť na recepcii u prezidenta Masaryka, kde mu túto záležitosť predniesol.

Reakcia prezidenta Masaryka:  Povedal s teplým úsmevom: „Je to problematická vec, no mne sa páči. Dám príkaz profesorovi Chaloupeckému, aby ju podporoval.“

Roky však šli, záchrana hradu sa nestala významnou témou, práve naopak, stále sa objavovali návrhy na iné využitie priestoru hradu.

Dokonca v období – ako sa v knihe o ňom píše v dobovej terminológii (kniha je z roku 1970) – tzv. Slovenského štátu sa prvýkrát objavila v súvislosti s hradom zmienka o výťahu na hrad. Hrad sa mal ale zvaliť, ponechať sa mala gotická veža a mala sa tam umiestniť nemocnica.

Čiže výťah a či lanovka tam už raz mala byť, ale bez hradu. Hrad sa vďaka hlavne Jankovi Alexymu zachránil. Spolu so svojou manželkou začal v roku 1954 rekonštrukciu hradu propagovať, výstavba bola ukončená k 28. Októbru 1968, keď na  ňom prezident republiky armádny generál Ludvík Svoboda podpísal  zákon o federácii ČSSR.

Dnes teda hrad aj s ostatnými súvisiacimi stavbami máme a mala by nám k nemu chýbať lanovka. Čo by asi k tomu povedal taký umelec, akým bol Janko Alexy ?

Už teraz je pod hradom zástavba s prevahou sklenených plôch, priamo pod hradom je odbagrovaný hradný kopec  do minimálne polovičnej výšky kopca, kde bude zrejme podobná zástavba.

No a odtiaľ by mala asi nasledovať lanovka až na hrad. Výstavba bude zrejme od hradieb oddelená len pásom zelene, aj keď náletovej.

Z pohľadu od dunajského nábrežia sa hrad aj s hradbami týči do výšky nad Dunajom.

Po ukončení sklenenej zástavby sa už bude týčiť menej výrazne  a – ak by sa využili neslávne známe zákony – čo ešte sa dá pokaziť, to sa pokazí.  Lebo novodobé technické zariadenie, akým je lanovka ten majestátny vzhľad môže len pokaziť, aj keď si  to v Slovinsku aj inde zrejme nemyslia.

Bratislava je známa tým, že ju navštevujú hlavne jednodňoví, alebo len poldňoví turisti.

Ak by mali využívať k návšteve hradu lanovku, tak sa z nich stanú ešte krátkodobejšími. Asi by si objednali niekoľko mesiacov vopred lanovku, ku ktorej by prišli autobusom  a rovnakým spôsobom by odišli. Nestrácali by čas chôdzou a už vôbec by sa prípadne nezastavili po ceste v nejakej kaviarni, alebo reštaurácii.

Predchádzajúci režim spôsobil obrazu Bratislavy mnoho rán, najvýraznejšia je štvorprúdová cesta, ktorá oddeľuje Staré mesto od hradného areálu.

Samotný hradný areál tú dobu vďaka niektorým angažovaným ľuďom prežil vlastne bez ujmy, takže by bolo by bolo dobré zriecť sa využitia vyššie zmienených zákonov. 

Takto nejako by to mohol vidieť aj v tejto modernej dobe Janko Alexy.

 Ing. Jozef Norulák

Ilustr. foto: Arhív Br. kuriér