Aktuálne dianie 17. júl 2017

Námestie slobody - ďalšia potemkiáda, alebo skutočná obnova?


S Námestím slobody bolo v minulosti už mnoho plánov, podstatná a hádam najvýznamnejšia oprava, teda oprava fontány sa ale neudiala.

Práve tryskajúca voda z fontány Družba, ktorá je už desať rokov nefunkčná, dávala od jari do jesene tomuto námestiu neopakovateľnú atmosféru. Či opäť „rozkvitne“ lipový kvet do konca roka 2018, je otázne.

Na obnovu námestia stále menej financií

Asi dva roky rozdielu a informácie o finančnom príspevku na obnovu Námestia slobody sa značne líšia. Kým pred dvomi rokmi, teda v roku 2015, mesto oznámilo, že do obnovy námestia chce investovať 700-tisíc eur, v máji 2017 je oznámený tohtoročný príspevok zo strany hlavného mesta 120-tisíc eur.

Do procesu obnovy sa ale pripája významný developer, okrem iného investor novej autobusovej stanice - HB Reavis, ktorý sľubuje, že na obnovu Námestia slobody a následne na projekt úpravy námestia, ktorý vzíde z verejnej súťaže, prispeje sumou 500-tisíc eur.

Mesto predpokladá ukončenie revitalizácie do konca roka 2018. Ak pôjde o kozmetické úpravy námestia, tak je tento termín uveriteľný.

Ak ale má ísť o vážnejší zásah a poctivý zásah do námestia, ktorého výsledkom má byť napríklad aj sfunkčnenie fontány, je termín viac ako nepravdepodobný.

Navyše, ak chce ešte mesto v rámci projektu uskutočniť serióznu súťaž, bude čas potrebný na jej priebeh, vyhodnotenie a uskutočnenie, omnoho dlhší ako je púhych 18, či 19 mesiacov....

Len na opravu a obnovu samotnej fontány Družba, ktorá bolo kedysi aj pohľadnicovým symbolom Bratislavy, sa v minulosti, potom, ako sa pokazila, odhadovali financie vo výške jedného milióna eur...

Iste, HB Reavis sľubuje zháňanie ďalších peňazí formou zbierky.

Možno by bolo jednoduchšie, keby sa milión eur, ktoré chcel primátor použiť na rekonštrukciu budovy novej radnice, použilo na definitívnu obnovu tejto fontány.

Samotné námestie až tak veľa nepotrebuje. Po určitých stavebných a záhradníckych úpravách, by mohlo opäť vyzerať dôstojne vo svojej pôvodnej podobe.

Dve“ etapy projektu bez vízie

Obnova Námestia slobody má mať dve etapy. Prvou etapou je ale bežná údržba námestia, teda to, čo je povinnosťou hlavného mesta ako správcu.

Prvou etapou myslí mesto zabezpečenie čistoty, bezpečnosti a úpravu zelene, ako aj napríklad opravu existujúcej dlažby, dodanie nových odpadkových košov, výmenu poškodených krytov žiariviek verejného osvetlenia, ako aj náter stĺpov, či očistenie odvodňovacích rigolov, strihanie krovín, odstránenie buriny a ďalšie.

Teda všetko to, čo patrí medzi bežnú údržbu. Nedá sa teda hovoriť o etape a ani projekte.

Prvou etapou môže byť príprava architektonického projektu, ktorá ale v podstate spočíva v rutinnom spracovaní podkladov na zverejnenie súťaže.

Mesto by ale malo mať predstavu, aké Námestie slobody chce mať. No svoju víziu verejnosti nepredstavilo.

Zostáva „druhá“ etapa, ktorá bude vyhodnotením architektonických projektov a vybraním investora na jeho realizáciu.

Ak mesto naozaj myslí vážne informáciu, že do súťaže zapojí aj študentov architektúry, tak tým zrejme odradí vážnejších záujemcov, pretože študenti architektúry zrejme nemajú financie na nákladné a do detailu prepracované projekty, aké sú schopné urobiť profesionálne architektonické kancelárie.

V prípade, že by došlo len ku kozmetickej obnove námestia, teda oprave, či výmene mobiliáru, výmene dlažby, nasadení zelene a doplnení námestia o rôzne moderné prvky, plus by došlo aj k oprave fontány Družba, nemuseli by náklady presiahnuť dva milióny eur.

Architekt Bohumil Kováč o Námestí slobody

K téme sme oslovili profesora, architekta Bohumila Kováča, ktorý si myslí, že pokiaľ sa v rámci kozmetických úprav opraví aj fontána, ktorá výrazne ovplyvňovala aj mikroklímu, tak povie projektu ok.

„Teraz ale vidím dáke pokusy o novú výsadbu kríkov. Dôležité je, ako bude celý priestor fungovať. Celé to stojí na fontáne, pretože ona určuje aj kompozíciu priestoru.

Ak by mala byt naďalej nefunkčná, treba hľadať celkové nové riešenie priestoru. Ja nevylučujem ani využitie podzemia na parking, alebo aj iné funkcie,“ myslí si profesor. B. Kováč.

Profesor Kováč nám zároveň poslal návrh Ústavu urbanizmu a územného plánovania STU na využitie Námestia slobody pre účely STU - objekt knižnice univerzity. Ide o projekt splynutia akademickej pôdy a verejnosti so zachovaním všetkej súčasnej zelene a s využitím podzemia.

Ako profesor B. Kováč dodal, takýchto návrhov bola na Fakulte architektúry STU, napr. v rámci diplomoviek aj niekoľko desiatok. „Náš návrh sa v podstate zameriaval na využitie vnútrobloku na vznik akademického verejného priestoru.

Fontánu Družba postavili v rokoch 1979 -1980. Na jej vytvorení sa podieľali sochári Juraj Hovorka, Tibor Bártfay a Karol Lacko v spolupráci s architektmi Virgilom Droppom a Jurajom Hlavicom.

Námetom bola myšlienka priateľstva a mierového spolužitia národov.

Sochár Bártfay ju stvárnil v podobe rozvíjajúceho sa lipového kvetu, ktorý v hornej časti vytvára päťramennú hviezdu.

Kvet z nehrdzavejúcej ocele má priemer deväť metrov a váži 12 ton. Vyrastá z nádrže s priemerom 45 metrov, ktorá je členená na menšie bazény vybudované kaskádovito.

Výškový rozdiel desiatich kaskád je 2,5 metra. Bazény sú zvnútra obložené čadičom a po obvode travertínom.

Do fontány sa zmestí 2-tisíc metrov kubických vody. Pod fontánou je strojovňa, do ktorej ústi prístupová chodba dlhá 13,8 metra.

(rl, red)

Foto: BK-rl, en.wikipedia.org,  obrázok v texte: STU

1 komentár
ODPOVEDAŤ johan | 17. 7. 2017, 09:59

A to ci furt tak

Pridajte komentár
Na začiatok stránky hore
Newsletter