Na cudzokrajný hmyz si podľa odborníkov musíme zvykať

Na Slovensku – Bratislavu nevynímajúc, sa začína objavovať hmyz, na aký sme doposiaľ boli zvyknutí iba v krajinách s teplejším podnebím.

Či ide o bežný jav a či si máme na cudzokrajný hmyz zvykať, sme sa opýtali odborníka z Prírodovedeckej fakulty UK - Mgr. Adriána Purkarta, ktorého primárnym zameraním je štúdium mravcov (myrmekológia) a iného sociálne žijúceho hmyzu. A tiež samostatnej vedeckej pracovníčky zo Slovenskej akadémie vied., PhD. a Mgr. Ľudmily Černeckej, PhD.

Aktuálne sa objavili informácie o tom, že na SK sa nachádza sršeň ázijský. Do akej miery je pre nás nebezpečný a čo informácia o jeho výskyte pre nás vlastne znamená?

Ľ. Č.: Momentálne sa hovorí o jeho potencionálnom nebezpečenstve pre včelárov, pretože sršeň ázijský útočí na včely medonosné, ktoré dokáže loviť, a tiež by to mohlo mať vplyv aj na samotárske včely, ktoré sa na Slovensku vyskytujú voľne v prírode. Naše včely sa musia brániť aj pred inými, pre ne už známymi votrelcami, ako je sršeň obyčajný Vespa crabro. Keďže sršeň ázijský je pre naše včely nový druh predátora, ich obranné mechanizmy nemusia byť pre ne dostatočne účinné, aspoň teraz na začiatku.

A. P.: Áno, môžem potvrdiť, že sme sa po rokoch príprav dočkali prvého nálezu sršňa ázijského na Slovensku. Ide o invázny druh hmyzu, ktorý sa od roku 2004 šíri z územia Francúzska a dokázal osídliť značnú časť západnej Európy. Ich výskyt na našom území bol na základe vedeckých výskumov očakávaný, no nebolo zjavné, kedy sa tak stane. Tento druh sršňa pre bežných obyvateľov neprináša veľa zmien - nie je agresívnejší, ako náš, pôvodne žijúci sršeň obyčajný. Jediný problém môže byť, že dokáže budovať svoje hniezda na miestach, kde to náš pôvodný sršeň nezvykne robiť - napríklad na stavbách, v kríkoch, či voľne visiac na strome. Najviac sa ho však obávajú včelári, napokon značnú časť jeho potravy tvoria práve chované včely medonosné. Do nášho ekosystému tak prichádza ďalší predátor opeľovačov, čo pre ich biodiverzitu a početnosť prináša ďalšiu záťaž a stres.

Možno sa tohto sršňa úplne zbaviť, alebo sa musíme zmieriť s tým, že už bude aj na Slovensku ako doma?

Ľ. Č.: Asi sa budeme musieť zmieriť s tým, že si tu bude zakladať nové populácie a ako sa mu bude u nás dariť, to je mne ťažko dopredu hodnotiť, keďže môj výskum sa nešpecializuje na blanokrídly hmyz.

A. P.: Môj prírodovedný názor je, že si na jeho existenciu budeme musieť zvyknúť. Nemyslím si, že je možné ho úplne vyhubiť. Dokážeme však zmierniť jeho šírenie a získať tak čas na zmeny, ktoré so sebou tento živočíšny druh prináša. Klimatické modelovania ukazujú, že v teplejších častiach Slovenska nachádza dobré podmienky a skutočne sa tu bude môcť cítiť ako doma.

Odkiaľ a prečo sem tento hmyz prišiel - ide čisto o dôsledok klimatických zmien?

Ľ. Č.: Nie je to len dôsledok klimatických zmien, ale aj prepojenie trhu. Veľa druhov sa šíri cez obchod s tovarom (kvety, ovocie) alebo cestuje s nami pozdĺž vlakových tratí, lodnou dopravou (tak sa dostali jedince sršňa ázijského do Európy), v automobilkách sa príležitostne objavia nejaké druhy, niekedy ujdú ľuďom zo súkromných chovov.

A. P.: Sršeň ázijský sa dostal do Európy spoločne s tovarom z Ázie, podobne, ako sa sem dostávajú stovky ďalších nepôvodných druhov. Hoci sršeň ázijský rezonuje často v médiách, treba poznamenať, že na Slovensku už teraz žijú stovky ďalších druhov hmyzu, ktoré sa sem dostali s pričinením človeka z úplne opačných kútov sveta. Prispieva k tomu i klimatická zmena, pretože sa u nás zmierňujú zimy, ktoré by prienik týchto druhov v opačnom prípade tlmili. 

O tomto novom hmyze u nás, sa verejne hovorí najčastejšie, no ako ste už naznačili, viete aj o iných druhoch, ktoré sa na Slovensku udomácnili v posledných rokoch?

Ľ. Č.: Máme skúsenosti s nepôvodnými bzdochami, lienkami, rovnokrídlovcami, komármi a určite by sa našli aj ďalší zástupcovia z iných radov hmyzu.

A. P.: Myslím, že v týchto dňoch pociťujú čitatelia na vlastnej koži vplyv nepôvodných, resp. inváznych druhov bzdôch, ktoré obsadili fasády našich domov. Hoci sú medzi nimi i pôvodné druhy bzdôch, ktoré u nás dlhodobo žijú, majoritu tvoria dva druhy - bzdocha mramorovaná a bzdocha zeleninová. Tie sa na naše územie dostali pred približne 10 rokmi a sú významnými hospodárskymi škodcami. Okrem poľnohospodárova a záhradkárov strpčujú takto pred zimou život všetkým, keďže vchádzajú do štrbín budov, aby sa ukryli pred zimou.

Zaregistrovali sme tiež informáciu o jedovatom pavúkovi s názvom Nosferatu, ktorý tiež pochádza z teplejších podnebných pásiem. Ten sa dokonca objavil v bratislavských Jarovciach. 

Ľ. Č.: Áno, tento druh sa na Slovensku objavil len nedávno. Nie je to ale invázny ani nebezpečný druh pavúka. To, že sa u nás objavil, je len dôsledok toho, že sa posúva jeho severná hranica rozšírenia. Tento druh sa vyskytuje prirodzene v Európe a globálnym otepľovaním má už vhodné podmienky aj u nás. Jedovatosť tohto druhu nie je pre človeka významná. Je podobne jedovatý, ako naše väčšie druhy križiakov a strehúňov, čo znamená, že keď by ste ho nasilu držali v dlani, tak sa bude brániť a uhryzne, čo môžete samozrejme ucítiť. Miesto uhryznutia môže sčervenať, bolieť, svrbieť. Rovnaké prejavy, ak nie väčšie opuchy alebo bolesť, vám spôsobí osa, ovad alebo mravec.

A. P.: Áno, ide o druh pavúka, ktorý nesie odborný názov Zoropsis spinimana - žiaľ, oficiálny slovenský názov ešte nemá. Ide o druh pochádzajúci z južnej Európy, ktorý "objavil", že prenikať do nových území sa dá skrz mestské prostredie. Všeobecne totiž obce a mestá vytvárajú tzv. tepelné ostrovy, kedy je na ich ploche teplejšie, ako v okolitej krajine. Mnohé teplomilné živočíchy sa tak v počiatkoch svojej migrácie objavia práve tu. 

Máme sa pripraviť na to, že takýto exotický hmyz bude u nás pribúdať?

Ľ. Č.: Je veľká pravdepodobnosť, že nám ešte pár nepôvodných druhov hmyzu pribudne. Viď výskyty sršňa ázijského a včely Megachile sculpturalis v Čechách a v Maďarsku predpovedali, že čoskoro dorazia aj ku nám. A už ich tu máme.

A. P.: Určite áno. Ide o nezvratný trend, ktorému dopomáha nielen otepľovanie a posúvanie teplotných pásiem, ale aj neutíchajúci presun ľudí a tovaru naprieč celým svetom.

Ako má človek reagovať, keď takéhoto návštevníka, napríklad doma stretne? A platí, že kde je jeden, bude tých tvorov viac – napríklad, ak sa bavíme o pavúkovi?

Ľ. Č.: Ak ide o druh pavúka, ktorý sa vyskytuje synantropne v budovách, v mestách, tak samozrejme, s tým pavúkom sa budeme stretávať rovnako, ako s kútnikom domovým alebo trasavkami, ktoré sa bežne vyskytujú v bytoch, v pivniciach, atď. Ak človeku vadí, tak ho môže zobrať do pohára a vyniesť von (bez toho, aby sa ho dotkol) a vypustiť.

A. P.: Tieto pavúky nie sú spoločenské, čiže nežijú v skupinách. Jednotlivé nálezy preto nemusia znamenať, že v blízkom okolí sa nachádzajú ďalšie jedince. Myslím, že prístupy sú u ľudí rôzne - niektorí to riešia papučou, iní, naopak, prikryjú pavúka nádobou a podoberú ho jej vekom tak šikovne, aby ho odchytili a vypustili niekde vonku. Pokiaľ však nájdete doma niečo, čo nepoznáte, nie je hanba odfotiť ho mobilným telefónom a poslať fotku odborníkom na určenie. 

Aj v prípade sršňa ázijského, mal by človek jeho výskyt prípadne nahlásiť?

Ľ. Č.: Keďže sa výskyt sršňa mapuje, tak určite treba jeho výskyt nahlásiť, prvý nález sršňa ázijského v Palárikove bol nahlásený na ŠOP SR, dohľadané hniezdo bolo zlikvidované. ŠOP SR zverejnila výzvu na jeho nahlasovanie: https://invaznedruhy.sopsr.sk/wp-content/uploads/2024/02/A4_SK_WEB.pdf. Neodporúča sa likvidovať jedince, ani ich plašiť, pretože podľa robotníc sa dá neskôr dohľadať hniezdo.

A. P.: Ak máte podozrenie na výskyt sršňa ázijského, rozhodne ho taktiež skúste odfotiť mobilom. Nemusí to byť ani kvalitná fotografia, pretože odborníci, ktorí tieto nálezy skúmajú, ich dokážu determinovať aj z horších záberov. Využiť môžete špecializované webové stránky Štátnej ochrany prírody SR, prípadne môžete svoje pozorovanie poslať odborníkom na hmyz - napríklad aj mne na mail: mravce.info@gmail.com 

(vt)