Môžu Bratislavčania očakávať ďalšie silné zemetrasenia?

V sobotu 21. februára takmer všetkých obyvateľov Bratislavy a okolia hlavného mesta zasiahlo citeľné zemetrasenie, ktoré verejnosť vystrašilo. Redakcia Bratislavského kuriéra preto oslovila najpovolanejších – vedeckých pracovníkov z Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied, verejnú výskumnú inštitúciu (ÚVZ SAV, v.v.i.). Za poskytnutie odpovedí touto cestou ďakujeme Mgr. Kristiánovi Csicsayovi, PhD., RNDr. Andrejovi Cipciarovi a RNDr. Jánovi Madarásovi, PhD.

Ako s odstupom dní hodnotíte zemetrasenie, ktoré pocítila Bratislava a okolie 21. februára?

Zemetrasenia z 21. 2. 2026 o 13:44 hod., s epicentrom neďaleko Šamorína a lokálnym magnitúdom 4,3, nás prekvapilo z toho hľadiska, že keby sme mali predpokladať, kde dôjde k zemetraseniu s takýmto magnitúdom, alebo dokonca aj väčším v regióne juhozápadného Slovenska, tak by sme tipovali Komárno a okolie. V okolí Šamorína bolo zemetrasenie s makroseizmickými účinkami 30. 12. 2002, s epicentrom pri Lehniciach a s lokálnym magnitúdom 3,0. Ale z minulosti (aj pár sto rokov dozadu) sme nemali informácie z tohto regiónu o výskyte podobne veľkého, alebo väčšieho zemetrasenia.

Verejnosť ste žiadali, aby svoje skúsenosti spísali a zaslali vám prostredníkom dotazníka. Koľko takýchto vyplnených dotazníkov ste dostali?

Áno, vyplnené dotazníky obsahujú veľmi cenné informácie pre nás a na základe nich sa potom následne určí makroseizmická intenzita pre jednotlivé obce, čo je dôležité aj pre poisťovne z hľadiska možného poistného plnenia škodových udalostí. Čo sa týka samotného počtu vyplnených dotazníkov, tak sa blížime k číslu 7000. Radi by sme zdôraznili, že vyhodnotenie takého počtu hlásení a vypracovanie mapy intenzít zemetrasenia v súlade s európskou makrosezmickou stupnicou EMS-98, potrvá niekoľko týždňov a nie je to možné jednoducho urýchliť. Pri vyhodnocovaní sa nespoliehame len na informácie vo vyplnených dotazníkoch, ale bezprostredne po zemetrasení sme zorganizovali niekoľko terénnych výjazdov našich pracovníkov do epicentrálnej oblasti, aby na mieste zhodnotili a dokumentovali situáciu. V tomto smere ďakujeme za súčinnosť s obecnými samosprávami, farskými úradmi a možnosť dokumentovať najväčšie škody.

Po skúsenostiach spred dva a pol roka po zemetrasení na východnom Slovensku 9. 10. 2023, sme si interne spracovali jednoduchý logistický postup so zapojením miestnych samospráv. Konkrétne obhliadky súkromných objektov sú však na zodpovednosti samotných občanov a ich komunikácii s príslušnou poisťovňou. Ak je to možné, je potrebné zdokumentovať fotograficky všetky škody, aj na prvý pohľad relatívne zanedbateľné a tieto materiály predložiť poisťovni.

Kedy naposledy sa v Bratislave a okolí takéto zemetrasenie objavilo?

Naposledy v Bratislave boli pocítené zemetrasenia, ktoré mali epicentrum mimo Slovenska:

29. 1. 2020 epicentrum v Chorvátsku ML=6,2

6. 1. 2021 epicentrum v Chorvátsku ML=4,9

30. 3. 2021 epicentrum v Rakúsku ML=4,2

19. 4. 2021 epicentrum v Rakúsku ML=4,1

Nie je preto zriedkavosť pocítiť účinky zemetrasenia aj mimo nášho územia, najmä vo výškových budovách na bratislavských sídliskách. Zväčša sa prejavujú jemným zatrasením, rinčaním skla, kmitaním lustra, ale bez škôd. Doteraz sme zo spomenutých javov zvyčajne dostali len niekoľko desiatok vyplnených hlásení z celej Bratislavy. Udalosť zo soboty 21. 2. 2026 tieto počty rekordne prevýšila a v minulosti nemá ekvivalent.  

Mohli by sme aj úplným laikom vysvetliť o čo išlo a aký dopad takéto zemetrasenie zvykne mať?

Podstatná väčšina zemetrasení je tektonického pôvodu a vieme ich vysvetliť teóriou litosferických dosiek. Tektonické zemetrasenie je jav, pri ktorom sa náhle uvoľní nahromadená energia medzi dvoma horninovými blokmi, pričom časť energie sa uvoľňuje v podobe seizmických vĺn. V hĺbkach pod zemským povrchom sú horninové bloky pod určitým tlakom. Tlakom vzniká napätie, ktoré sa tam môže kumulovať desiatky rokov, stáročia, ale aj tisíce rokov. Keď nahromadená energia (napätie) prekročí medzu pevnosti – zväčša na styku týchto horninových blokov, vtedy dôjde k náhlemu uvoľneniu nahromadenej energie a jej šíreniu formou seizmických vĺn. Následne tieto seizmické vlny vyvolajú chvenie a trasenie zemského povrchu. Náhle uvoľnenie naakumulovanej energie môže vyvolať výrazný vzájomný posun horninových blokov aj obrovských rozmerov.

V našom prípade nedávne sobotňajšie zemetrasenie malo lokálne magnitúdo 4,3 a na základe analýz počas zemetrasenia došlo k horizontálnemu posunu SSV – JJZ (paralelne s Malými Karpatmi) pozdĺž zlomu v hĺbke cca 7 km.

Je pravda, že ešte aj po prvotnom silnom zemetrasení bolo v noci cítiť ľahšie otrasy? Ide o bežný jav?

Áno, po hlavnom otrase došlo k piatim dotrasom, ktoré ľudia pocítili. 21. 2. 2026 o 18:26 hod s ML=2,6; 18:44 hod s ML=2,8; 21:17 hod s ML=2,8 a nasledujúci deň v skorých ranných hodinách o 4:12 hod s ML=2,4 a 5:35 hod s ML=2,5. Je bežný jav, že po silnejších zemetraseniach v najbližších dňoch, týždňoch a mesiacoch sa v postihnutom regióne zvýši seizmická aktivita, ktorá sa prejavuje dotrasmi, pričom niektoré z nich môžu byť pocítené aj obyvateľmi.

K 25. 2. 2026 do 18:00 evidujeme 36 dotrasov. Aj keď je to štatisticky dosť, ich celková kumulatívna energia predstavuje len zlomok energie uvoľnenej pri hlavnom zemetrasení. 

Kde je na Slovensku najčastejšia seizmická aktivita, aj keď si ju možno neuvedomujeme, lebo ju tak silno nepociťujeme?

Slovensko patrí medzi seizmicky mierne aktívne oblasti – v porovnaní so stredomorskými štátmi na juhu Európy. Čo sa týka seizmickej aktivity, medzi najviac aktívne regióny na Slovensku patria Malé Karpaty, okolie Komárna, oblasť Vihorlatu vrátane Domaše, Horehronie, Považie od Trenčína po Žilinu.

Môžeme takéto zemetrasenia očakávať aj v dohľadnej budúcnosti?

Ako vidíme v priebehu dva a pol roka sme mali s epicentrom na Slovensku dve zemetrasenia s magnitúdom viac ako 4. Takéto zemetrasenia sú na naše pomery zriedkavé, ale nie výnimočné. K zemetraseniu s porovnateľným magnitúdom došlo 29. januára 2011, s epicentrom pri Tatabányi v Maďarsku a s epicentrom na Slovensku 20. mája 2003, pri Jasenove v podhorí Vihorlatu. Na území Slovenska sa však v minulosti udiali zemetrasenia aj s magnitúdom viac ako 5, naposledy s epicentrom pri Dobrej Vode, v severnej časti Malých Karpát v roku 1906, s magnitúdom 5,7 a v roku 1930 s magnitúdom okolo 5,0. Pre historicky najsilnejšie a najničivejšie zemetrasenie s epicentrom medzi Györom a Komárnom v roku 1763 sa odhaduje magnitúdo na 6,2 – 6,8. Toto zemetrasenie si okrem takmer úplného zničenia mesta Komárno vyžiadalo desiatky, možno stovky obetí.

Aj nedávne sobotňajšie zemetrasenie pri Šamoríne svedčí o tom, že na miestach so seizmicky aktívnymi zlomami môže kedykoľvek dôjsť na naše pomery k silnejším zemetraseniam, aj keď nemáme informácie o tom, že v minulosti sa tam vyskytli.

Ľudia uvažujú nad všeličím, a tak, môže mať vplyv na vznik zemetrasenia aj klíma – v zmysle tohtoročnej tuhej zimy na našom území, aká tu už roky nebola?

Takúto súvislosť by sme asi vylúčili. Zemetrasenia sa tvoria v hĺbkach niekoľko kilometrov až desiatok kilometrov pod zemským povrchom, v skalnom prostredí tvrdých, horúcich hornín, kde klimatické vplyvy z povrchu sú vylúčené.

Kde presne boli otrasy v Bratislave aktuálne najsilnejšie, ak to už možno určiť?

Hlavný otras z 21. 2. 2026 o 13:44 pocítila celá Bratislava, ba dokonca niektorí hlásili aj malé škody na majetku. Určenie makroseizmickej intenzity sa vykoná na základe doručených makroseizmických dotazníkov od občanov. Zatiaľ evidujeme vyše 1900 makroseizmických dotazníkov z územia Bratislavy.

Najviac dotazníkov – hovoríme v zaokrúhlených číslach na desiatky, nakoľko zber a vyhodnocovanie hlásení stále prebieha, bolo z Bratislavy V, hlavne z Petržalky – takmer 500. Je to pochopiteľné, lebo sú tu väčšinou výškové panelové budovy, kde sú účinky zemetrasenia citeľnejšie, najmä od 5. poschodia vyššie. To platí aj pre iné sídliská v rámci Bratislavy. Z okresu Bratislava II – prevažne oblasť Ružinova, máme predbežne doručených viac ako 420 dotazníkov, z Podunajských Biskupíc cez 220. Zo Starého Mesta (Bratislava I)  evidujeme okolo 270 hlásení, z Bratislavy III – Kramáre, Krasňany, Rača, Vajnory – súhrnne vyše 200. Zaujímavý je okres Bratislava IV, kde už intenzita zemetrasenia postupne vyznievala – najmä smerom na Záhorie: Karlova Ves + Dlhé Diely – okolo 150 hlásení, Dúbravka 180, Devínska Nová Ves okolo 80, ale Devín, či Záhorská Bystrica už len do 10 poslaných pozorovaní. Ak si tieto menšie obce porovnáme napr. s Jarovcami, Rusovcami a Čunovom – súhrnne vyše 100 pozorovaní, vidieť rozdiel.

Podľa lokalizovaných dotrasov, počtu dotazníkov, hlásených škôd je evidentné, že najväčšia intenzita zemetrasenia bola dosiahnutá v epicentrálnej zóne s približným predĺžením v severo – južnom smere. Zo samotného Šamorína, čo je mesto s necelými 14 tisíc obyvateľmi, prišlo zatiaľ 558 dotazníkov (viac ako zo 100 tisícovej Petržalky), z blízkych obcí Kvetoslavov a Hviezdoslavov do 460, ale napr. z Dunajskej Stredy už menej ako 100. Ako už bolo spomenuté, spracovanie a vyhodnotenie týchto štatistík bude podstatné pri určovaní makroseizmických stupňov.  

Čo robiť v prípade otrasov – ak by sa objavili v budúcnosti znovu? Predpokladáme, že nepanikáriť. Je napríklad rozumnejšie utekať von z domov, alebo sa skryť do miestností bez okien, atď.?

Áno, pýtate sa správne, v prvom rade nepanikáriť.

1. Ak ste vo vnútri budovy, dávajte pozor na padajúce predmety. Vzdiaľte sa od okien a iných sklených predmetov. Nepokúšajte sa vybehnúť von z budovy.
2. Aby ste obmedzili možnosť zásahu predmetmi, je lepšie byť pod masívnym stolom, posteľou alebo pod zárubňou dverí s rukami skríženými nad hlavou.
3. Ak ste vo výškovej budove, ihneď sa skryte pod stolom. Nechoďte do výťahov, ani na schodisko.
4. Ak ste v obchode plnom ľudí, nepodľahnite panike a nepokúšajte sa utekať k východu. Panika môže viesť ku zraneniam a iracionálnemu správaniu. Ak napriek tomu pociťujete potrebu uniknúť z budovy, zachovajte pokoj a nájdite najmenej preplnený východ.
5. Ak ste vonku, rýchlo sa vzdiaľte od budov, elektrického a iných vedení, komínov a pod. Ak idete autom, zastavte na voľnom priestranstve.

 

 

(vt)