Michalská veža bude po 40. rokoch v novom šate. Nájde sa v jej útrobách aj časová schránka?

Väčšina Bratislavčanov chodí pravidelne okolo nej, mnohí denne priamo pod ňou. No až pred pár týždňami sme si ju všetci do jedného zrazu všimli. Michalskú vežu, ktorú oblieha lešenie. A v tom sa aj medzi lokálnymi patriotmi začali ozývať výčitky typu: „Veď ja o jej histórii nič neviem a v jej útrobách som možno ani nikdy nebol...“

Ak patríte medzi Bratislavčanov, ktorí si po vzhliadnutí lešenia okolo Michalskej veže zaumienili, že okamžite, ako to bude znovu možné, pôjdete pozrieť, ako to v jej útrobách vyzerá, tak budete musieť ešte nejaký ten piatok počkať. „Ochodza bude návštevníkom sprístupnená po dokončení rekonštrukcie a odovzdaní stavby naspäť Múzeu mesta Bratislavy (MMB). Presný dátum nepoznáme, ale podľa odhadu trvania prác to bude najskôr začiatkom roku 2023,“ ubezpečili nás priamo v Múzeu mesta Bratislava, pod ktorú Michalská veža spadá.

Obnova po 40. rokoch
Približne pred mesiacom bolo totiž okolo celej veže postavené stavbárske lešenie na znak rozsiahlej rekonštrukcie, ktorú si už veža vyžadovala tak z exteriérovej, ako aj v interiérovej časti. A nielen to: „Od poslednej generálnej obnovy Michalskej veže, ktorá prebehla v 80. rokoch 20 storočia, sa na stave jej interiérov i exteriérov podpísal zub času, počasie aj ďalšie faktory. Preto sme sa rozhodli vyčleniť čas a získať financie na jej ďalšiu generálnu obnovu, ktorá zasiahne celý objekt – samotnú stavbu i všetky jej kameňosochárske a výzdobné prvky, vrátane sochy sv. Michala Archanjela z polovice 18. storočia na vrchole hrotu strechy. Obnovou prejdú aj dva zvony, z ktorých jeden sa bude reštaurovať a druhý – zničený streľbou z čias 2. svetovej vojny, bude konzervovaný a je navrhnutá výroba jeho kópie. Reštaurovať sa budú aj ciferníky hodín, všetky kamenné a reliéfne prvky i olovená tabuľa nad bránovým vchodom. Súčasné okná nahradia repliky pôvodných barokových okien, zrealizuje sa obnova fasád, interiérových priestorov vrátane omietok, výmena podláh, výmena teplovodného kúrenia za elektrické, inštalácia kompletne nového osvetlenia i nové napojenie na mestské siete,” upresnili nám rozsah prác z MMB.

Nájde sa časová schránka?
Celkový rozpočet generálnej obnovy je stanovený na 1 600 000 eur, pričom čiastka zahŕňa dotáciu z MKSR, Obnovme si svoj dom predstavuje a zvyšok je financovaný z rozpočtu Hlavného mesta SR Bratislavy. Doposiaľ sa stihlo okolo celej veže postaviť lešenie a začína sa dodatočný výskum fasád veže, pričom predpísaný je i výskum krovu a strechy, ktoré boli počas prípravnej fázy neprístupné. A aj keď zatiaľ neboli zistené nečakané skutočnosti, v priebehu prác nie sú vylúčené. Otázkou preto zostáva, či je možné očakávať počas výkonu rekonštrukčných prác i nejaké nové, respektíve zatiaľ nepoznané, historické nálezy. Vylúčené to nie je, no vedenie mestského múzea už teraz o jednom unikátnom, očakávanom náleze vie. „Podľa dostupných historických informácií by sa v guli pod sochou sv. Michala Archanjela mala nachádzať časová schránka.“ O snímaní sochy za účelom jej zreštaurovania, a v tej súvislosti aj s otváraním časovej schránky, bude preto vedenie MMB verejnosť bližšie informovať.

Čo ste z histórie Michalskej veže možno vôbec netušili...
Keďže veža patrí medzi najvýznamnejšie dominanty hlavného mesta, rozhodli sme sa na prierez jej histórie spýtať archeológa a historika, pána Štefana Holčíka, ktorý fakty zhrnul
nasledovne:
Zo stredovekého opevnenia mesta Prešpork je jediná zachovaná brána, a to Michalská brána, nad ktorou postupne vyrástla Michalská veža. V minulosti sa objavili snahy zbúrať aj tú, no našťastie ostala zachovaná.
Brána vznikla niekedy na konci 12. alebo na začiatku 13. storočia na mieste, kde dávno pred postavením mestských múrov prebiehala obchodná cesta od severu k brodu na Dunaji. Pravdepodobne v polovici 14. storočia bránu zdvojili a nad ňou postavili nevysoký kamenný objekt. Výška jeho murovanej časti (teda bez strechy) nepresahovala 12 metrov. Brána sa na noc (a v prípade nebezpečenstva) zatvárala spustením pevnej drevenej železným plechom obitej mreže v zvislej kamennej drážke, pri severnom otvore brány. Na poschodí, nad prejazdom brány, sa nachádzal spúšťací (či vyťahovací) mechanizmus bránovej mreže. Poháňaný bol silou ľudí, ktorí museli stúpať na priečky v dvojitom drevenom kolese, čím sa na hriadeľ navíjali konopné laná alebo železné reťaze, na ktorých mreža visela. Na druhom poschodí stavby boli do priekopy pred opevnením a voči nepriateľovi, nasmerované strieľne. Z miestnosti na druhom poschodí dverami v západnej a vo východnej stene, vychádzali obrancovia mesta na chodník na vrchnej plošine hradobného múru, ktorý mal pravdepodobne cimburie. Ďalšie strieľne a stanoviská pre obrancov boli vo výške neskôr prestavaného tretieho poschodia, možno prekryté presahujúcim okrajom strechy. Budova nad bránou až do začiatku 16. storočia len nepatrne prevyšovala priľahlé mestské opevenenie. Nemožno v tom čase hovoriť o veži, ani keby sme predpokladali, že mala vysokú strechu. Veže nestáli ani nad inými mestskými bránami (Laurinská, Rybárska, Vydrická).            

Pred polovicou 15. storočia postavili do priekopy pred bránou pevnôstku (barbakan, Bolwerk), ktorá mala brániť prístup k vlastnej bráne. Nízka budova nad bránou tým čiastočne stratila svoju pôvodnú obrannú funkciu. V roku 1511 objekt zvýšili o jedno podlažie, po roku 1530 pridali ďalšie poschodia. Nad piatym poschodím vznikla osemuholníková terasa, dokončená  pravdepodobne v roku 1547. Už vtedy však počítali s tým, že nad trasou vyrastie štíhlejšia osemboká nadstavba. Postavili ju v druhej polovici 16. stor. Pravdepodobne vtedy postavili nad prejazdom podbránia pevnú krížovú klenbu s lunetami. V roku 1588 bola hotová meďou pokrytá kupolovitá strecha oktogonu, a na nej vztýčili veternú zástavku z medeného plechu. Kdesi bola na veži inštalovaná maľovaná otáčavá guľa, ktorá ukazovala fázy mesiaca. Tvár mesiaca bola pozlátená. Guľou musel otáčať už vtedy vo veži zabudovaný hodinový stroj, hoci o hodinách na veži je zmienka až v roku 1602. Presná podoba veže v tom čase nie je známa. Definitívny vzhľad veža dostala v roku 1757-1758. Osemhrannú časť nad piatym poschodím vtedy zvýšili o ďalšie dva metre a do pristavanej časti umiestnili nový mechanizmus hodín s veľkými ciferníkmi, takže ich bolo vidieť zďaleka. Osemhrannú terasu ohraničili kamenným balustrovým zábradlím. Vybudovali vysokú cibuľovú strechu so zvonicou, do ktorej umiestnili staršie zvony. Na ostrý hrot na vrcholku veže osadili súsošie archanjela Michala v boji s drakom. Socha archanjela z medeného plechu, dielo medikováčskeho majstra Petra Ellera, bola pozlátená. Myšlienka umiestnenia sochy archanjela v životnej veľkosti na hrote veže bola zrejme importovaná z Benátok, kde sú sochy inštalované na hrotoch zvoníc – kampaníl pri kostoloch. V strednej Európe je takéto riešenie ojedinelé.

Priestory vo veži boli až do 60. rokov 20. storočia obývané. Na každom poschodí bola jedna izba, bez možnosti vykurovania a bez príslušenstva. Izby boli pomerne malé, na každom  poschodí býval iný nájomník s rodinou, pred prvou svetovou vojnou mestskí zamestnanci. Boli to predovšetkým strážnici, ktorí mávali službu na terase šiesteho poschodia vo dne - v noci. Ich hlavnou povinnosťou bolo včas spozorovať a hlásiť vzniknuté požiare. Na začiatku 20. stor. žil na prvom poschodí, ktoré jediné malo aj akúsi predsieň (bola súčasne kuchyňou) posledný vežový strážnik (Turmwächter) Johann Engler s početnou rodinou. Na vyšších poschodiach boli stavané kuchynské sporáky pri jedinom komíne v severovýchodnom kúte veže, na “podestách” schodiska. Komín je zachovaný, vidno ho pod cibuľou strechy. Drevené schodisko bolo veľmi tmavé. Nemalo vlastný zdroj denného svetla, lebo izby s oknami boli od schodov oddelené priečkami. Prvé poschodie ešte aj po roku 1970 slúžilo obytným účelom.  

 Veronika Trojanová

foto: Jana Pohanková