Aktuálne dianie 13. marec 2021

Michal Mesjar – hudobník, ktorý si plní svoje sny


Bratislavčan Michal Mesjar (39) sa už ako malý chlapec rozhodol zasvätiť svoj život hudbe. Je absolventom Vysokej školy múzických umení (VŠMU), doteraz vydal 5 hudobných albumov a aktuálne pôsobí ako učiteľ hry na klavír a organ. Spolu sme si zaspomínali na jeho hudobné začiatky a tiež nám prezradil, aké sú úskalia výučby hudby na diaľku.   

 Kto Vás priviedol k hudobnému umeniu  a kedy ste si prvýkrát začali uvedomovať, že hudba pre Vás znamená niečo viac?

Ako šesťročného ma mama  zapísala na spoločenské tance. Dokonca som súťažil vo valčíku. Rytmus a zmysel pre hudbu si všimla pani učiteľka a mame odporučila, nech ma zapíše na hudobný nástroj. K samotnému umeniu ma priviedla moja prvá učiteľka klavíra, pani Mária Horová. Vďaka jej ľudskému dobru  a láskavému prístupu som si hudbu zamiloval. Od šiestich rokov som navštevoval Základnú umeleckú školu na Štefánikovej a k organu som sa dostal v pätnástich rokoch.

 Organ je nevšedný, jedinečný a pritom veľmi komplikovaný hudobný nástroj - čím očaril malého chlapca? Mali ste svoj idol?

K môjmu hudobnému idolu som sa dopracoval úplnou náhodou.  Raz som prišiel do obchodu s hudobninami na Kamennom námestí a kúpil som si kazety Ivana Sokola. Vtedy som ešte netušil, kto to je. Fascinovalo ma, že v hre na organ bol lepší ako ostatní. Vynikal. A to len tým, že za nástrojom denne odsedel dlhé hodiny. To som bol už teenager a moje ďalšie kroky smerovali k štúdiu organa na Cirkevnom konzervatóriu.

Pán Ivan Sokol patril k významným predstaviteľom európskej organovej hudby. Mali ste možnosť sa s ním stretnúť aj osobne?

Počas stredoškolského štúdia som so svojím otcom absolvoval jeho koncert a vtedy som pochopil, že toto chcem robiť vo svojom živote.

Neskôr sme sa stretli aj osobne na VŠMU, kde po jednej zo skúšok za mnou prišiel a s uznaním povedal: „Teda ten Váš Bach, bol moc dobrý.“ Bol to neskutočný pocit.

 Živíte sa predovšetkým ako učiteľ hry na klavír a organ. Ako motivujete deti ku láske k hudbe?

Ku každému žiakovi pristupujem ako k individualite. Zisťujem, kým sú,  čo majú radi, či inklinujú k modernej alebo vážnej hudbe. Na hodinách vedieme rozhovory o hudbe, ale aj o bežnom živote, o hodnotných témach. Atmosféra musí byť dôverná, priateľská, musia sa tam dobre cítiť. Takýto prístup som zažíval aj ja u svojej prvej učiteľky klavíra, pani Márii Horovej. Vždy ma veľmi poteší, keď majú deti progres, keď sa ku mne vracajú a udržiavame dobré vzťahy aj mimo hodín.

Ako vnímate posledný rok hlavne z pohľadu online vyučovania?

Je to ťažké. Po skoro roku online vyučovania je na deťoch vidno určitú mieru stagnácie a únavy. Trávia dlhé hodiny pri počítačoch, tabletoch, chýba im život v kolektíve, so spolužiakmi. Aj pre mňa, ako učiteľa, je oveľa náročnejšie odovzdávať informácie, sprostredkovať skutočný pocit zo skladby, keďže v reálnom čase nie je možné skladbu zahrať „naživo“ na hodine.

 Človek sa časom mení, rastie a naberá skúsenosti. Ako interpret vníma hudbu v čase?

Každý vek prináša iné nahliadanie na hudbu. Keď som bol ešte študent a začínajúci pedagóg, vnímal som hudbu ako prostriedok, ako ukázať okoliu svoju muzikalitu a virtuozitu. Našiel som vlastné spôsoby ako posúvať organovú hráčsku techniku k dokonalosti. Napríklad pri skladbe Pedal exercutium BWV 598 (Fantasia, 2016), ktorá sa bežne hráva za 2-3 minúty, ja som ju nahral za 1:20.

Dnes, vo veku 39 rokov, hľadám hudbu nie tú najobťažnejšiu, ale zaujímajú ma najmä skryté príbehy v skladbe. Prvoradé je pochopiť dôvody, prečo a za akých okolností bola skladba skomponovaná a akú atmosféru si k nej treba predstaviť.  Napríklad, či to bola skladba k oslave, ceremónii, či ako študijný materiál.

Interpretujete klasickú hudbu starých umelcov, ako bol Bach, Pachelbel, Händel, ale zachytávate tvorbu aj súčasných skladateľov. Ako vnímate novodobú organovú hudbu?

Pre porovnanie vám priblížim dvoch súčasných skladateľov, ktorých hudbu som nielen spoznal, ale aj zachytil na svojich posledných dvoch CD (Fantasia, 2016 a Hexachordum Apollinis, 2019). Prvý z nich je francúzsky skladateľ Jean-Paul Verpeaux, ktorý skomponoval cyklus 14 zastavení Krista. Jeho hudba, napriek tomu, že je s náboženským motívom, je čistá a zrozumiteľná, okamžite sa mi zapáčila a išla intuitívne do prstov. Príjemne sa mi nahrávala. Oproti tomu je nemecký skladateľ Martin Torp, ktorý taktiež komponuje sakrálnu hudbu. Jeho skladby sú však oveľa komplexnejšie, dlhší čas ich treba študovať a porozumieť im. Martin Torp má veľmi jasnú predstavu o interpretácii a nie je ochotný zľaviť zo svojich predstáv.

 Vaše posledné hudobné CD Organ dreams je veľmi farebné, účinkujú na ňom mnohí mladí umelci a rôzne hudobné nástroje, dokonca aj spev.  V čom vidíte pozitívum takejto spolupráce?

Hudba samotná je o krásne ako takom, a v tejto konštelácii hudobníkov vzniklo veľmi veľa skvelej hudby. Každý interpret do toho dal svoje ponímanie krásna. O takejto spolupráci som sníval dlhé roky. Pozoroval som skladby s rôznymi spojeniami nástrojov a dúfal som, že jedného dňa si zahrám napríklad s harfou či saxofónom. Na albume sme vytvorili priestor pre skúsených, ale aj začínajúcich šikovných muzikantov. Teší ma, že som im mohol dať šancu ukázať svoje schopnosti.

Práve preto je tak dôležité snívať. Ľudia by mali snívať svoje sny a robiť všetko pre to, aby ich mohli zrealizovať.  Dôležitá je však predstava, ako má sen vyzerať.

 

Zuzana Bednárová

 (foto www.michalmesjar.com)

0 komentárov
Pridajte komentár
Na začiatok stránky hore
Newsletter