Mestu sa nepodarilo zachytiť pandemickú cyklovlnu

Bratislavčania vysadli na bicykle počas pandémie oveľa častejšie a vo väčšom počte ako v minulosti. V najfrekventovanejších úsekoch padali rekordy. Cyklosčítače merali rekordné hodnoty. Na  trase k Starému mostu a k Novému mostu na Viedenskej ceste namerali v lete 2020 rekordných 64 000 prejazdov. Rekordný bol aj marec 2021. Magistrát tak mal veľkú šancu zachytiť pandemickú „cyklovlnu“, podporiť ekologický spôsob dopravy a pracovať s ním aj v budúcnosti.

Európske metropoly sa po pandémii snažia udržať ľudí na bicykloch, Bratislava príležitosť nevyužila

V európskych metropolách je cyklodoprava obľúbeným a často využívaným spôsobom prepravy. Kým v mnohých mestách tvorí významný podiel na celkovej doprave (napríklad vo Viedni tvorí pešia a cyklistická doprava 30 %), v Bratislave sa podľa odhadov odborníkov pohybuje na úrovni 1 %. Pandémia tak pri mnohých negatívnych javoch priniesla aj príležitosť na zlepšenie týchto nepriaznivých štatistík.

Organizácia, ktorá už niekoľko rokov pomáha k rozvoju v oblasti cyklodopravy v slovenských mestách konštatuje, že Bratislava príležitosť na udržanie ľudí „na sedadle“ nevyužila. „Kým mnohé európske mestá toto obdobie využili pre rýchle opatrenia, ktorými by ľudí na bicykloch udržali aj po pandémii, Bratislava žiaľ túto príležitosť nevyužila. Aj napriek tomu však pokračuje trend zvýšeného záujmu o bicyklovanie z posledných rokov, súvisiaci nie s pandémiou, ale silnejúcim dopytom po kvalitnejšom a zdravšom živote v našich mestách,“ opisuje situáciu Dan Kollár z Cyklokoalície.

Bezpečnosť na cestách leží na ramenách štátu aj samospráv

Predpokladom k udržaniu si cyklistov v uliciach hlavného mesta je budovanie bezpečných cyklotrás, bez ktorých ľudia autá za bicykle nevymenia. „Bezpečnosť cestnej premávky je komplexná záležitosť, riešenie ktorej je z veľkej časti aj na ramenách štátu. Samosprávy však majú podstatnú úlohu pri vytváraní bezpečnej infraštruktúry. Sem patrí v rámci sídiel najmä upokojovanie dopravy. Medzi sídlami je žiadúca výstavba samostatných cyklotrás, pričom je dôležité vytvárať ich najmä tam, kde ich bude môcť využiť najviac ľudí,“ informuje Kollár.

Napokon ani posledné medializované tragické úrazy cyklistov k povedomiu o bezpečnej jazde nepomáhajú. Pozreli sme sa teda na to, koľko cyklotrás za uplynulé mesiace v Bratislave vyrástlo aj na to, aké plány má hlavné mesto v blízkej budúcnosti.

Podmienky pre cyklodopravu podľa Cyklokoalície zaostávajú za očakávaniami

Počas funkčného obdobia primátora Matúša Valla nadobudlo reálne kontúry niekoľko projektov. „Vlastnou investičnou činnosťou, ale aj v spolupráci s partnermi, sme sprístupnili do konca roka 2020 približne 17,9 km jazdných pruhov, z čoho oddelených cyklotrás je 1,65 km,“ informovala Bratislavský kuriér hovorkyňa Hlavného mesta Bratislavy, Katarína Rajčanová.

Ciele stanované v programe, s ktorým primátor išiel do volieb, počítajú s 25 km oddelených cyklotrás do roku 2022 a ďalšími 50 km do roku 2026.  Z tohto porovnania sa zdá, že si Magistrát vytýčil nedosiahnuteľnú métu.

Podľa slov hovorkyne oddelené trasy vznikajú pomalšie z niekoľkých dôvodov: „Oddelené trasy sa nedajú vybudovať rýchlo, nakoľko projektovanie a prípravné procesy pri stavebných projektoch trvajú kvôli množstvu špecifík aj niekoľko mesiacov až rokov a my sme momentálne vo fáze projektovania. Simultánne pripravujeme viacero segregovaných trás. Vznikajú už však bezpečné cyklotrasy zmenou uličného priestoru.“ dodáva Rajčanová.

Tempo zlepšovania podmienok pre cyklodopravu z pohľadu Cyklokoalície zaostáva za očakávaniami. „Je dôležité podotknúť, že výstavba oddelených cyklotrás neprebieha zo dňa na deň a s prípravou môže trvať mesiace až roky - preto sa bude ťažko doháňať prvý rok tohto volebného obdobia, ktorý v príprave cyklotrás vedenie mesta trochu "prespalo",“ uvádza prezident organizácie. Ako neuspokojivé hodnotí aj tempo upokojovania dopravy a bodových zlepšení pre cyklistov, ktoré by sa dali realizovať pomerne rýchlo a lacno.

Nové cyklopruhy využívajú červený asfalt, sú bezpečnejšie

Čo sa teda v uplynulých mesiacoch Bratislave v budovaní cykloinfraštruktúry podarilo? V roku 2021 hlavné mesto zrekonštruovalo  zmiešaný chodník na Ružinovskej, ktorý bol desiatky rokov v dezolátnom stave a Odborárska so segregovanými cyklopruhmi v červenom asfalte. Červený asfalt s lepšou štruktúrou a viditeľnosťou plánuje samospráva používať na ďalších, takmer dvadsiatich cyklotrasách v meste. Páričkovu na Nivách rekonštruuje Magistrát v rámci harmonogramu do júna 2021.  

Foto: Odborárska ulica, cyklopruhy s červeným asfaltom 

Zdroj: Bicykluj Bratislava

Cyklokoalícia považuje za významný krok Bratislavy najmä prestavbu okolia stanice Mlynské Nivy. „Zrejme najvýraznejším počinom v Bratislave bolo vytvorenie cyklotrás pri prestavbe okolia autobusovej stanice Mlynské nivy. Hoci riešenie stále nie je dokonalé a chýba napríklad dôležité prepojenie stanice s centrom mesta, mestu sa podarilo doslova zachrániť toto územie a už schválený nevhodný návrh po rokovaniach s developerom upraviť,“ informuje Kollár.

Pozitívne hodnotí aj fakt, že mesto vyžaduje rozvoj cyklotrás aj v svojich záväzných stanoviskách pri novej výstavbe, čo sa v minulosti nedialo.

Rekonštrukcia na  Krížnej ulici aj Živé námestie sľubujú výrazné zlepšenia

Na nastávajúce mesiace má hlavné mesto v prípravnej fáze viaceré projekty. Uvádza zmenu organizácie dopravy v Dúbravke, výrazné zlepšenie v okolí Patrónky, rekonštrukciu cyklocesty na Železnej studničke, projekty vo Vrakuni ako aj zmiešané cyklo-bus pruhy na Košickej a Karadžičovej, protismerný cyklopruh na Rajskej ulici, zlepšenie napojenia z Ružinova popri Ružinovskej/Záhradníckej, viacero projektov v Krasňanoch vznikajúcich popri realizácii parkovacej politiky. 

Cyklokoalícia z veľkých projektov v Bratislave očakáva napr. rekonštrukciu Krížnej ulice, ale aj celkovú realizácia tzv. Živého námestia. „Oba tieto projekty prinesú výrazné zlepšenie pre pohyb peši aj na bicykli. Veľa bližších informácii však k dispozícii nie je - komisia cyklodopravy mesta Bratislava funguje veľmi nepravidelne a informácie o pripravovaných projektoch nie sú verejne dostupné. Obdobná komisia na úrovni kraja ani nebola zriadená, hoci to bol jeden z predvolebných sľubov župana Drobu,“ informuje Kollár.

Ich dokončenie budeme pozorne sledovať a čitateľov Bratislavského kuriéra a fanúšikov mestskej cyklistiky podrobnejšie informovať.

jp