M. Vallo: Podnikateľom, ktorí ma podporili, som sľúbil iba lepšiu Bratislavu

Novozvolený primátor Bratislavy Matúš Vallo vylučuje vplyv podnikateľov z firiem Eset, Sygic či Pixel Federation, ktorí finančne podporili jeho predvolebnú kampaň, na vedenie a fungovanie hlavného mesta.

Uviedol to v rozhovore pre TASR s tým, že so stranami Progresívne Slovensko a Spolu-občianska demokracia (OD) diskutoval len o postoch viceprimátorov, delenie mestských podnikov odmieta.

Vallo deklaruje, že má dobrý tím i plán pre lepšiu Bratislavu a na plnení sľubov začal pracovať už na druhý deň po voľbách. Jeho snom je postaviť nové PKO.

–V predvolebných prieskumoch ste neboli vždy víťazom, vo voľbách ste sa ním ale stali. Ako hodnotíte svoj úspešný boj o kreslo primátora Bratislavy?–

      Z úspechu sa teším. Mám pocit, že sme urobili poctivú kampaň. Nepočúval som niektorých ľudí, ktorí mi hovorili, že voličov zaujíma hlavne známa tvár z obrazovky, a že ich len svojím programom neoslovím. Ja som mal program dobre prepracovaný. Mal som odborníkov a mnohí z nich idú so mnou ďalej. Rozprával som sa s ľuďmi, bol som v teréne. Mali sme aj videá, ktoré boli vtipné, ľudia ich nevypínali a v kampani som nehovoril veci, ktorým sám neverím.

 –Ako sa pripravujete na prevzatie vedenia hlavného mesta?–

      Hneď po voľbách som mal prvé stretnutie tímu. Nasledovalo stretnutie s ministrom dopravy, so všetkými bratislavskými starostami i starostkami a s väčšinou novozvolených mestských poslancov. Stretol som sa aj s končiacim bratislavským primátorom Ivom Nesrovnalom. Tvrdo pracujeme od začiatku. Vedenie hlavného mesta preberieme na ustanovujúcom mestskom zastupiteľstve v piatok 7. decembra.

–Ste basgitaristom skupiny Para, máte aj firmu Vallo & Sadovsky Architects. Čo bude s vašou hudobnou kariérou a podnikaním?–

      Svoje spolukonateľstvo v tejto firme zastavím tak, ako mi to káže zákon. Skupina Para je môj koníček od strednej školy a myslím, že to nemôže nikomu vadiť. Veľa ľudí sa potešilo, že v Pare nekončím. Prioritou je pre mňa Bratislava, ale keď budem mať nejaký čas, tak si ho nájdem aj na hudbu. 

–Voličov ste oslovili aj napriek tomu, že ste doteraz nemali skúsenosť s komunálnou politikou...–

      Áno, ale ako architekt mám skúsenosti z komunálnej oblasti a aj ako člen Aliancie Stará tržnica. Som zároveň obklopený ľuďmi, ktorí majú dlhoročné skúsenosti v samospráve.

–Koľko ste celkovo investovali do predvolebnej kampane?–

      Momentálne sa to vyčísľuje. Bude to okolo 360.000 eur, aj spolu s tretími stranami, ktoré tiež majú transparentné účty a ktoré do kampane v môj prospech vstúpili.


–Na kampaň vám podľa dostupných zdrojov prispeli aj konatelia firmy Eset Miroslav Trnka sumou 92.000 eur, Rudolf Hrubý poslal 25.000 eur, Peter Paško 20.000 eur, ďalej podnikatelia ako Lucia Pašková 15.000 eur, Michal Štencl zo spoločnosti Sygic 5000 eur či Šimon Šicko z firmy Pixel Federation 5000 eur...–

      To všetko sú skvelí ľudia, ktorí majú s Bratislavou a so Slovenskom minimálny biznis. Odo mňa chceli jedinú vec, aby som Bratislavu urobil lepším mestom, to je jediný záväzok, ktorý voči ním mám. Som rád, že som získal dôveru práve takýchto ľudí, ktorí za to odo mňa nič nečakajú. Dôležitejšie, ako celková výška nákladov mojej kampane, je to, že všetky tie peniaze sú transparentné a za každým eurom stojí človek, ktorý sa k nemu hlási.


–Vylučujete akýkoľvek vplyv týchto podnikateľov a iných vašich podporovateľov na vás ako primátora a na fungovanie hlavného mesta?–

      Vylučujem.


–Vašimi súpermi ste boli kritizovaný za to, že ste ako kandidát na primátora prekročili v Bratislave zákonom stanovený limit na predvolebnú kampaň 250.000 eur...–

      Platí novela zákona, ktorá bola prvýkrát použitá v tohtoročných komunálnych voľbách. Aby sa ten proces stransparentnil, vznikol inštitút tretích strán. Sú to ľudia, ktorí sú zaregistrovaní na ministerstve vnútra, majú transparentné účty, vie sa teda, odkiaľ a na aké aktivity idú ich peniaze, a oni môžu vstúpiť do kampane v prospech niektorého kandidáta. Limit 250.000 eur som dodržal na mojom transparentnom účte a ďalšie peniaze boli použité v rámci inštitútu tretích strán.


–Paradoxom je, že sa považujete za bojovníka proti vizuálnemu smogu, napriek tomu ste v rámci kampane využili bilbordy...–

      Nikdy som sa netajil, že mám obrovský problém s vizuálnym smogom a urobili sme všetko preto, aby sme nemuseli využiť bilbordy. Moja poznateľnosť bola ale oproti mojim protikandidátom malá. Napriek tomu, že sme sa usilovali osloviť voličov videami na sociálnej sieti a maximálne využívať online priestor, v jednom momente sme pochopili, že musíme využiť aj vonkajšiu reklamu, aby sme mohli vyhrať voľby. Ja však urobím všetko preto, aby bolo vizuálneho smogu v hlavnom meste menej, to som sľúbil aj v kampani.


–Do komunálnych volieb ste vstúpili s podporou politických strán Spolu-OD a Progresívne Slovensko, ako ovplyvnia budúci chod hlavného mesta?–

      Neprebiehali dohody, žiadne delenie si mestských podnikov. Keď sa o niečom bavíme, tak iba o viceprimátoroch. Tieto strany odo mňa požadujú kvalitné mesto, transparentné a férovo riadené. Toto bola ich podmienka. Prečo ma podporili, bola publikácia Plán Bratislava, v ktorej videli ucelený plán zmeny mesta.


      –Spolupráca však naďalej trvá...–

      Áno, ostávajú pri mne ďalej. S Miroslavom Beblavým (Spolu-OD) ideme pracovať na manuáli transparentného výberu šéfov mestských podnikov. S Progresívnym Slovenskom sa napríklad budeme baviť o digitalizácii úradu, to je ich veľká téma a aj mňa veľmi zaujíma.


–V novozvolenom mestskom zastupiteľstve máte v rámci poslaneckého klubu Team Vallo 16 poslancov. Podarilo sa vám získať na svoju stranu ďalších mestských poslancov a zabezpečili ste si väčšinu hlasov v mestskom parlamente?–

      Vyzerá to dobre. Nie je to o tom, že my sme koalícia a všetci ostatní sú opozícia a nepriatelia. Ja to mám nastavené v jednoduchej deliacej línii, kto je za to, aby sa Bratislava zlepšila, a kto chce naopak blokovať a byť proti. Určite budem počúvať názor poslancov na problémy a urobím všetko preto, aby sme ťahali za jeden koniec a  v mestskom zastupiteľstve vládla spolupráca.


–Máte už dohodnutú spoluprácu so starostami bratislavských mestských častí?–

      Jedna z prvých vecí, keď sa ujmem úradu, bude, že sa stretnem so všetkými starostami a predstavím im splnomocnenca z kancelárie primátora, ktorý bude mať na starosti práve komunikáciu s mestskými časťami, starostami a riešenie štatútu hlavného mesta.


–Kto sa stane riaditeľom magistrátu a kto viceprimátorom?–

      Rokovania ešte prebiehajú. Sú to dôležité funkcie, preto chceme, aby to boli kvalitné mená. Oznámime ich spoločne.


–Aké budú vaše prvé kroky v úrade?–

      Určite nejdeme vyhadzovať tretinu zamestnancov magistrátu, ako sa hovorí. Prichádzam s kompaktným tímom, ale budeme mať záujem o každého slušného zamestnanca, ktorý to myslí s Bratislavou dobre a vážne. Určite prídeme s krízovým manažmentom, ktorý pomôže Bratislave prekonať prvých šesť alebo deväť mesiacov. Chceme transparentne obsadiť vedenia mestských podnikov. Pokúsime sa pochopiť, kde má mesto svoje rezervy. Budeme musieť presadiť schválenie mestského rozpočtu na rok 2019, ale aj riešiť zimnú a letnú údržbu komunikácií, verejné osvetlenie či dopravné uzávery na Mlynských nivách, i rozsiahle obmedzenia pre výstavbu bratislavského obchvatu.


–Za svoju prioritu pred voľbami ste označovali aj projekt predĺženia električkovej trate v Petržalke až po Janíkov dvor...–

      Od prvého dňa na tom ideme robiť. Mal som už stretnutie s ministrom dopravy Árpádom Érsekom (Most-Híd), ktorý mi povedal, že je to problém. Podľa jeho informácií musí mesto veľmi popracovať, aby sa stihol termín do konca roka 2023, ktorý sme my pokladali za najhraničnejší. Z hľadiska peňazí z EÚ hraničným aj je.


–Ako budete postupovať v rozvoji MHD a aj ďalších električkových tratí?–

      Pred nami je vysúťažená rekonštrukcia Karlovesko-dúbravskej električkovej radiály. Je otázka, čo s ružinovskou električkovou traťou a ako by sa dala doviesť až k železnici. Treba uvažovať o električke do Borov. Určite chcem, aby sa za môjho mandátu začalo pracovať na projekte električkovej trate do Podunajských Biskupíc a Vrakune. MHD je totiž základným pilierom našich riešení pre bratislavskú dopravu. Je nutné, aby mali Bratislavčania dobrú alternatívu k autám, a to čistú a na čas chodiacu MHD. Chceme pokračovať aj v nákupe nových vozidiel do vozového parku. V Pláne Bratislava však rátame aj s budovaním nových cyklotrás.


–V rámci železničnej dopravy vidíte budúcnosť skôr v modernizovanej Hlavnej stanici alebo v novej stanici Filiálka?–

      Môžu byť obe stanice. Každá ma svoju výhodu a aj nevýhodu. Stanica Filiálka je otázka 20 rokov. My chceme dopravu vyriešiť oveľa skôr. Filiálka bude výborná stanica pre prímestskú vlakovú dopravu. Hlavná stanica je zas dobrá pre smer do Rakúska, Prahy či na sever Slovenska. Bude to ako v iných európskych metropolách, ktoré majú viacero železničných staníc. Mojou prioritou však bude, aby sa Hlavná stanica zrekonštruovala.


–Chcete zaviesť parkovaciu politiku. Budete pokračovať v schválenom dokumente, ktorý pripravilo bývalé vedenie mesta?–

      Sú dve možnosti. Buď opravíme chyby vo všeobecne záväznom nariadení, alebo nadviažeme na už schválené nariadenie a pokúsime sa presadiť v zastupiteľstve schválenie dodatku k štatútu hlavného mesta, a tým spustenie parkovacej politiky. Prebieha diskusia, ale urobíme všetko preto, aby bola parkovacia politika spustená a Bratislavčania v parkovaní zvýhodnení.


–Akým spôsobom chcete zlepšiť financovanie Bratislavy?–

      Upcháme diery, cez ktoré vytekajú peniaze z rozpočtu. Budeme sa snažiť o to, aby vláda pochopila, že Bratislava potrebuje viac peňazí, aj keď to nie je pre ňu v rámci Slovenska populárne. Aj parkovacia politika vie priniesť isté peniaze, keď sa dobré nastaví.


–Ste architekt, ako chcete nastaviť rozvoj mesta a vzťah s developermi?–

      Bratislava musí zobrať svoj rozvoj do vlastných rúk. Mienim zriadiť ombudsmana pre stavebnú činnosť. Miesto, kde ľudia postihnutí stavebnou činnosťou v ich okolí, môžu prísť a dostať odbornú pomoc. Chceme, aby dopravno-kapacitné posúdenie robilo mesto, nie developeri. Rovnako chceme, aby vydávanie záväzných stanovísk mesta bolo transparentné, aby za to developeri platili. Na druhej strane však musia dostať dobrý servis. Plánujeme zaviesť komisiu záväzného stanoviska. Mojou vlajkovou loďou je Metropolitný inštitút Bratislavy, ktorého súčasťou bude aj hlavný architekt mesta. Inštitút bude príspevkovou organizáciou a nástrojom mesta, aby prevzalo rozvoj do svojich rúk.


–To, že máte pracovnú skúsenosť s developermi, považujete za výhodu pri presadzovaní zmien?–

      Áno. To, že z profesie architekta poznám developerské prostredie a aj to, akým spôsobom developeri uvažujú, bude mojou výhodou. Som presvedčený, že väčšina z nich rada akceptuje prísne, ale férové pravidlá, ktoré budú platiť pre všetkých.


–Chcete stavať náhradné nájomné byty a nájomné byty?–

      Potrebujeme vyriešiť náhradné nájomné bývanie pre reštituentov a aj nájomné bývanie. Bratislava nemá moc kapacitu na to, aby ho budovala. Videli sme, ako skončil problém v Dúbravke. Dnes si môže Bratislava tie byty kupovať a budeme hľadať finančný model, aby to fungovalo.


–V tíme máte odborníkov na sociálnu oblasť, čo chcete v tomto smere dosiahnuť?–

      Počas rozhovorov s ľuďmi pred voľbami sa ma najčastejšie pýtali na problém bezdomovectva. Budeme sa usilovať ukončiť bezdomovectvo v Bratislave, napríklad cez program housing first. Potom je tu napríklad projekt domácej opatrovateľskej služby. Vďaka nemu budú môcť seniori ostať vo svojom prostredí, ktoré poznajú a bude o nich postarané. V Európe i Amerike je epidémia samoty, preto sa chceme zamerať aj na kultúrny a spoločenský program pre seniorov.


–Ste aj hudobník, akým smerom by sa mala vyvíjať kultúra v Bratislave?. Ste za vznik kultúrneho stánku, akým kedysi bolo PKO?–

      Je potrebné zmeniť grantový systém, aby sme časť organizácie kultúry nechali tým, ktorí to robia dobre. Kultúra musí byť jednou z vlajkových lodí Bratislavy. Mojím snom je nový kultúrny stánok. Neodvážil som sa to však sľubovať pred voľbami. Od nástupu do úradu sa pustíme do toho, aby sme zistili, aké máme možnosti s financovaním tohto projektu a kde by sme ho mohli postaviť.


–Sľúbili ste, že v meste zasadíte 10.000 stromov a kríkov...–

      To mienim dodržať. Chcem viac zelene a viac vodopriepustných povrchov.

–Bezpečnosť je v Bratislave momentálne skloňovanou témou, ako ju chcete posilniť?–

      Chcem, aby akýkoľvek prvý balík peňazí, ktorý bude voľný, smeroval do mestskej polície. Mestskí policajti musia mať vyššie platy. Musíme nájsť motiváciu, ako ľudí prilákať do mestskej polície. Urobíme všetko preto, aby bola mestská polícia relevantná.


      –Podporujete zákaz hazardu v Bratislave?–

      Aktuálny zákon, ktorý reguluje hazard, nie je dobre vymyslený. Dovoľuje kozmetické delenie na rôzne kategórie. Preto som v tejto situácii za úplný zákaz hazardu.


      –Ako vidíte Bratislavu o štyri roky?–

      Ako mesto, kde budú ľudia viac využívať MHD, kde sa budú využívať inovácie a nebude ulica bez stromu či zelene. Na ulici bude viac seniorov a detí, lebo sa tam budú cítiť dobre a bezpečne. Mesto, kde aj medziľudské vzťahy budú lepšie.