Aktuálne dianie 17. júl 2019

Lúčne plochy na sídliskách nie sú dobrý nápad, varuje imunoalergológ


Myšlienka mať v mestách krásne lúčne plochy je síce pekná, ale mať ich v intraviláne sídlisk nie je podľa odborníka dobrý nápad.

Podľa imunoalergológa Martina Hrubiška z Onkologického ústavu sv. Alžbety z nich totiž nikdy nebudú alpské alebo tatranské lúky bez alergénov,

hlodavcov či odpadu.

"Mesto je z hľadiska prírodovedného absolútne umelý terén a bez ľudského zásahu nebude v meste rásť žiadna lúka.

Kde sú mestské plochy obklopené budovami,

kde je neprirodzený vlhokostno-teplotný pomer neporovnateľný s prirodzenou krajinou,

žiadna poriadna lúka neporastie," uviedol v utorok na brífingu Hrubiško.

Aj taká tatranská alebo alpská lúka je podľa neho obhospodarovaná lúka, niekoľkokrát hnojená,

či už kravským hnojom alebo inými prirodzenými hnojivami a niekoľkokrát do roka kosená.

Počas stáročí sa na nich vytvorilo také spoločenstvo rastlín, ktoré alergikom nevadí.

"Ale čo sa stane na nepokosených plochách v meste? Iba invazívne buriny sú schopné prežiť neprirodzené podmienky ako teplo či sucho.

Prídu rastliny, napríklad palina, ambrózia, láskavce či mrlíky.

A to sú zdroje alergizujúceho peľu," poznamenal Hrubiško.

Podotkol, že na neobhospodarovanej ploche sa ďaleko "lepšie" drží odpad a sú živnou pôdou pre rôzne hlodavce.

"Žiadny potkan vám nebude behať po krásnom pokosenom zelenom trávniku," doplnil.

Imunoalergológ apeluje na správnu starostlivosť o zelené plochy.

Netýka sa to však len kosenia, ktoré by sa malo vykonávať štyri až päťkrát do roka, ale aj zavlažovania.

"Bolesťou Bratislavy je aj to, že nechávame všetko na prírodu, aby si poradila.

Keď zaprší, bude tráva zelenšia, keď nezaprší, bude to vyschnuté.

O trávniky a stromy sa treba starať," zdôraznil Hrubiško.

Príroda si totiž poradí na miestach ako lužné lesy či Malé Karpaty, ale nie v intraviláne mesta.

"Tam si poradí po svojom, prostredníctvom invazívnych rastlín, ktoré sú pre nás nebezpečné,"

doplnil s tým, že vyschnutá tráva a plochy bez starostlivosti predstavujú riziko vzniku požiarov.

Na správne a časté kosenie upozorňujú aj niektorí petržalskí miestni poslanci.

"V rámci zastupiteľstva budeme tlačiť na starostu, aby sme sa z tohto roku poučili.

Aby sme neobstarávali sedem firiem, ktoré pokosia malé záhumienka, ale spoľahlivého a odborne zdatného dodávateľa kosiacich prác,"

uviedol Juraj Kríž. Vedenie mestskej časti pritom už priznalo, že tohtoročné kosenie nezvládlo.

Poslanci zároveň očakávajú odbornú diskusiu aj na hlavnom meste.

(TASR)
Ilustr. foto: Archív Br. kuriér
0 komentárov
Pridajte komentár
Na začiatok stránky hore
Newsletter