Aktuálne dianie 16. september 2020

Lekáreň u Salvátora, bratislavský skvost s neistým osudom


Zatiaľ čo predchádzajúce vedenia hlavného mesta sa z hľadiska šetrenia rozpočtových prostriedkov chcelo skôr zbaviť svojho 50-percentného vlastníckeho podielu budovy na Panskej ulici číslo 35, súčasné vedenie sa rozhodlo, naopak, pre jej 100-percentné vlastníctvo.

Dočkáme sa vďaka tomu znovuotvorenia legendárnej Lekárne u Salvátora alebo napokon dostane historický priestor celkom iné využitie?

Ruku na srdce. Koľkí z nás prejdú denne okolo a ani nám pritom nenapadne, akú vzácnosť sme práve bez povšimnutia minuli. Novorenesančnú budovu, v ktorej sídlila preslávená apotéka, nechal v roku 1904 postaviť lekárnik Rudolf Adler. Vrchné poschodia tvorili byty a na prízemí fungovala celých 102 rokov prevádzka už spomínanej Lekárne u Salvátora, ktorá bola definitívne zatvorená v roku 1996.

Kultúrna pamiatka v dezolátnom stave

Budova je to síce krásna a z historického hľadiska vzácna, keďže ide o národnú kultúrnu pamiatku. No zároveň je v dezolátnom stave, byty v nej obývajú nájomníci a priestory niekdajšej lekárne boli medzičasom prestavané pre účely baru a ktovie čoho ešte.

„Z pôvodného vybavenia v bývalej lekárni nezostalo takmer nič. Pôvodná je iba dlažba a stropná štukatúra. Už ani rozloženie miestností nie je v pôvodnom stave a navyše vzácny pôvodný mobiliár sa nachádza niekde na Slovensku, v rukách súkromného vlastníka,“ priblížil nám súčasný stav historik dejín z Múzea mesta Bratislava, PhDr. Štefan Holčík, CSc.

Otázna investícia v čase krízy
Vybrali sme sa pozrieť si aktuálny stav tohto historického skvostu na vlastné oči a musíme uznať, že budova je to úchvatná. No už na prvý pohľad je zrejmé, že nutne vyžaduje komplexnú rekonštrukciu, a tá bude enormne nákladná. Otázkou preto zostáva, prečo sa do takto drahej investície rozhodlo súčasné vedenie mesta ísť, dokonca v časoch korony, kedy bude v mestskej kase potrebné každé euro navyše. „Nerozumiem tomuto zámeru mesta. V minulosti, naopak, nebolo v záujme mesta odkúpiť túto historickú budovu, keďže jej kúpa a následná oprava by Bratislavčanov stáli obrovské peniaze, a tie predsa v rámci mesta možno investovať efektívnejšie,“ neskrýval rozhorčene historik Holčík.

Súčasné vedenie mesta pod primátorom Matúšom Vallom i mestskí poslanci, majú ale na vec iný názor, následkom čoho ešte počas májového rokovania mestského zastupiteľstva odhlasovali trojpätinovou väčšinou odkúpenie 50 % podielu budovy Lekárne u Salvátora z rúk súkromného vlastníka, čím sa mesto stalo jej stopercentným vlastníkom. Výmera celej stavby je 242 m² a cena za 50 % podiel bola znaleckým posudkom určená na 372 758,44 eur. Budovu získala Bratislava do vlastníctva zámenou za nebytový priestor na Panskej ul. 2 a predajom rozostavaného skeletu vodojemu z 80-tych rokov v MČ Devín.

Múzeum bez histórie alebo nákup histórie za státisíce?

„Hlavné mesto má záujem budovu zrekonštruovať. Našim hlavným zámerom je, aby bola otvorená a prístupná pre Bratislavčanov a ďalších návštevníkov mesta. To sa udeje hneď po vyčistení a základnej oprave objektu, kedy tam plánujeme otvoriť výstavu o histórii domu aj lekárne,“ spresnila záujmy vedenia mesta hovorkyňa magistrátu, Katarína Rajčanová. Z čoho pritom mesto plánuje financovať následnú nevyhnutnú rozsiahlu rekonštrukciu celej budovy, ktorá sa s najväčšou pravdepodobnosťou môže pohybovať v státisícoch eur, známe nie je.

Bratislavský patriot a uznávaný historik totiž nevidí logiku ani v zámere mesta vlastniť budovu preto, aby mohlo byť v priestoroch bývalej lekárne vytvorené vizuálne múzeum bez pôvodného vybavenia. „Ak sa bavíme o priestore Lekárne u Salvátora, tak v prípade, že v ňom mesto zriadi múzeum, tak to z múzejného hľadiska nemá žiadny význam. Priestor už dávno nie je pôvodný, opakovane bol prestavaný, navyše z pôvodného vybavenia v ňom zostala už len dlažba a stropná štukatúra. To je všetko. Prípadný návštevník v priestore tým pádom už tú históriu, pre ktorú múzeá vznikajú, nenájde. A aký to má potom význam? Ten priestor bude prázdny, ak mesto nezakúpi od súkromného vlastníka aj pôvodný mobiliár, o ktorý sme v rámci privatizačných rokov prišli,“ doplnil docent Holčík.

Pôvodný nábytok je v rukách súkromníka

„Pôvodný mobiliár je v rukách súkromného vlastníka, s ktorým sa mesto aj v minulosti kontaktovalo. Mesto má záujem získať aj mobiliár s cieľom čo najvernejšie zachovať unikátny génius loci tohto priestoru. Prípadná dohoda v budúcnosti bude závisieť od ponúkaných možností. To, či bude v objekte opäť lekáreň alebo výstavný priestor, závisí od rokovaní,“ dodala hovorkyňa magistrátu hlavného mesta, Katarína Rajčanová.

Problémoví obyvatelia vrchných poschodí  

V neposlednom rade si s kúpou zvyšnej polovice budovy Lekárne u Salvátora pripísalo mesto na svoje ramená ďalšiu záťaž, a to v podobe presídlenia súčasných obyvateľov historického objektu. Inými slovami, ešte pred tým, než sa na budove začnú realizovať rekonštrukčné práce, bude nevyhnutné vysťahovať pôvodných obyvateľov a na náklady mesta im nájsť náhradné strechy nad hlavou. „Všetky nájomné vzťahy boli ukončené výpoveďou podielového spoluvlastníka hlavného mesta v zmysle zákona č. 260/2011 Z. z. Na základe uvedeného môžeme hovoriť v súčasnosti o užívateľoch bytov. Časť z nich má priznaný nárok na bytovú náhradu a čakajú na pridelenie náhradného nájomného,“ potvrdila pre Bratislavského kuriéra Rajčanová v mene magistrátu.

Ako sa bude vyvíjať osud budovy Lekárne u Salvátora, ktorá predstavuje akýsi lokálny symbol nielen pre Staromešťanov, budeme sledovať.

Veronika Trojanová

foto: BK, Hl. mesto Bratislava

0 komentárov
Pridajte komentár
Na začiatok stránky hore
Newsletter