Aktuálne dianie 4. august 2017

Klimatológ: V centre mesta môže byť aj o 5 stupňov Celzia teplejšie ako na okraji Bratislavy


Horúčavy v Bratislave sa začiatkom augusta pohybujú tesne pod rekordom z roku 2013.

Bratislava sa prehrieva viac ako ostatné územia v jej okolí aj kvôli zastavanosti, množstvu asfaltu, či betónu. Ako by sa malo toto mesto správať, aby čo najviac zmierňovalo návaly horúčav?

Pýtali sme sa klimatológa Pavla Faška

„Rekord maximálnej dennej teploty vzduchu pre Bratislavu je z 8. augusta 2013, kedy v Bratislave na letisku namerali 39,4 °C.

Vtedy bolo mimoriadne až extrémne teplo aj inde na Slovensku, ale v Bratislave sú v porovnaní s väčšinou ostatného územia Slovenska dobré podmienky na prehrievanie.

Spôsobuje to vysoký podiel nepôvodných povrchov v mestskej aglomerácii, ktoré predovšetkým pri dlhšie trvajúcich vlnách horúčav dobre akumulujú teplo.

V častiach Bratislavy, kde sú skoncentrované budovy a komunikácie, môže byť pri slnečnom počasí v porovnaní s okrajovými časťami mesta v danom okamihu, aj o približne 5 °C teplejšie.

V dlhodobom priemere sú samozrejme rozdiely menšie, ale napríklad najvyššia priemerná mesačná teplota vzduchu nebola zaznamenaná v Bratislave, ani na letisku, ani v Mlynskej doline a ani na Kolibe, ale v Petržalke, kde v auguste 1992 dosiahla priemerná mesačná teplota vzduchu 26,0 °C.

Zaujímavý bol údaj z tohto mesiaca o tejto charakteristike teploty vzduchu aj z meteorologickej stanice Bratislava - Trnavská, ktorá však ukončila prevádzku v roku 1981“.

Podľa Pavla Faška, Bratislave určite neprospieva, ak sa využíva každý voľný kus plochy na postavenie nových budov.

„Nehoráznym spôsobom, mimo na to určeného obdobia, sa rúbu staré stromy, aby sa vytvoril priestor pre stavenisko, ako sa to stalo teraz na konci júna na Opavskej ulici na Kramároch,“ uviedol.

Podľa neho by Bratislave prospelo viac zelene v centrálnych častiach mesta a ak sú už tieto plochy zastavané, tak ich treba osviežovať v čase horúčav vodou.

Ako tvrdí, paradoxne je funkčných fontán v súčasnosti v Bratislave menej, ako v minulosti.

„Zastavané plochy urýchľujú v Bratislave aj odtok vody zo zrážok, toto platí predovšetkým o svahových častiach Bratislavy.

Tiež existuje viac príkladov, ako sa stavia na svahoch Malých Karpát. Výsledkom sú potom pravidelne zaplavované niektoré úseky ulíc, pri intenzívnych dažďoch,“ uviedol.

Ako dodal, pri charakteristike tohtoročného leta sa dá očakávať, že v Bratislave sa ešte aj po aktuálnej vlne horúčav, veľmi pravdepodobne objavia prechodne tropické hodnoty teploty vzduchu ( aspoň 30 °C), ale nemali by to byť už také vysoké hodnoty aké sú zaznamenávané teraz v priebehu prvého augustového týždňa.

(rl)

Foto: Archív BK

0 komentárov
Pridajte komentár
Na začiatok stránky hore
Newsletter