Klimatológ: Situácia sa vyvíja dosť nepriaznivo, no zásadné kroky sú skôr mizivé

Emisie a globálne teploty stále rastú. Sme na ceste do klimatického pekla. Aj takto by sa dali parafrázovať slová generálneho tajomníka OSN,  Antónia Guterresa, ktorý vystúpil koncom minulého roka s prejavom na klimatickej konferencii COP27  v Egypte.

 

Slovenskí klimatológovia vnímajú situáciu veľmi podobne. Udržať úroveň otepľovania na 1,5 stupňa, ktoré bolo stanovené na konferencii v Paríži, považujú za nedosiahnuteľné. „Reálne napredovanie otepľovania Zeme prebieha minimálne tak, ako keď sa o ňom rokovalo v Paríži a kroky, ktoré sa mali vykonať sú stále skôr v teoretickej ako praktickej rovine,“ vysvetľuje  klimatológ Pavol Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).

 

Neostáva tak nič iné len sa prispôsobovať, pretože v najbližších rokoch budú globálne teploty vzduchu naďalej rásť. „Situácia sa teda vyvíja dosť nepriaznivo, ale zásadné kroky sú skôr mizivé,“ skonštatoval Faško.

 

Vyššie teploty na rozhraní rokov už nie sú len výnimočný jav

Vyššie teploty v zime na území Bratislavy, ale aj celého Slovenska, už nie sú len výnimočný jav. „Keby to bolo výnimočné, nestalo by sa to, čo sa stalo posledné dva razy na rozhraní rokov. Aj pred rokom aj teraz na prelome rokov bolo mimoriadne až extrémne teplo,“ uviedol Pavol Faško.

 

Zrážok v zimných mesiacoch spadne viac. Čo však je problém, len v tekutej alebo zmiešanej forme. Aj vďaka absencii snehovej pokrývky zaznamenávame slabšie mrazy ako tomu bolo v minulosti.

 

Prevládajú zimy, ktoré keď hodnotíme ako celok sú nadnormálne teplé a mrazy nebývajú také silné ako bývali v 2. polovici 20 storočia, dodáva klimatológ. No a mimoriadne teploty sa neobjavujú len v zimných mesiacoch. To potvrdzuje, že jav už nie je len náhodný, ale je systémový.

 

Predpovedať leto je predčasné, no vlne horúčav sa pravdepodobne nevyhneme

Hovoriť aké bude leto 2023 je podľa Pavla Faška teraz veľmi predčasné. Ale jedna skúsenosť sa v posledných rokoch napĺňa veľmi pravidelne. „Či je veľa zrážok, alebo málo zrážok, viac menej je isté, že zažívame určité množstvo vĺn horúčav. Početnosť a intenzita môže byť rôzna, ale vyskytujú sa,“ predikuje.

 

Inak tomu bolo ešte v osemdesiatych rokoch. Záznamy SHMÚ z rokov 1980 alebo 1984 vypovedajú, že sa vyskytli letá, ktoré takúto vlnu horúčav nemali. V súčasnosti už letá, ktoré sú chladnejšie v celom svojom priebehu nezažívame.

 

Mladšia generácia je viac ochotná zmeniť svoj životný štýl

Viaceré prieskumy ukázali, že aj Slovákov téma klimatických zmien znepokojuje. Dominuje najmä u mladších ľudí. „Veľká väčšina Slovákov (80 %, európsky priemer je 77 %) pociťuje, že zmena klímy má vplyv na ich každodenný život. Zatiaľ čo toto je obzvlášť výrazné pri respondentoch vo veku od 15 do 29 rokov (83 %), tento číselný údaj je o osem bodov nižší (75 %) pri ľuďoch starších než 64 rokov,“ informuje prieskum Európskej investičnej banky o klíme v období rokov 2021 – 2022.

 

Podobne vníma situáciu aj klimatológ. „Mladšia generácia viac naklonená konkrétnym aktivitám a je ochotná zmeniť aj životný štýl,“ uviedol Faško.

 

Aktéri slovenského verejného života by mali byť v ochrane klímy aktívnejší

Prieskum, na ktorom spolupracovala organizácia Človek v ohrození, načrtol očakávania Slovákov, podľa ktorých by významní aktéri slovenského verejného života  mali byť v ochrane klímy aktívnejší. Spadajú  sem priemyselné podniky, firmy, Ministerstvo životného prostredia, vláda, politici aj médiá.

 

Informoval tiež, že obyvatelia Slovenska by podporili aj konkrétne opatrenia. „Viac ako 75 % obyvateľov súhlasí́ s tým, aby sa ekonomicky podporovali obnoviteľné́ zdroje energie, vytvárali prírodné́ prvky zadržiavajúce vodu v krajine (napr. živé ploty, medze na poliach, mokrade), ekonomicky podporovalo zatepľovanie budov a stavbu budov nenáročných na energie a ekonomicky podporovali ekologické́ postupy v poľnohospodárstve,“ vyslovila verejnosť svoje očakávania v prieskume.

 

Podľa  Copernicus Climate Change Service sa stal rok 2022 druhým najteplejším rokom v Európe. Rekord stále drží rok 2020. Závažné dôsledky klimatickej zmeny je dnes naozaj vidno.  Aj preto je nevyhnutné, aby sa opatrenia, ktoré stále prevažne ležia na papieri presunuli do reálneho života.

 

Text: Jana Pohanková

Foto: freepik