Klimaticky smerujeme na Balkán

Súčasná klíma v Bratislave zodpovedá v niektorých rokoch klíme, ktorú mali v priebehu 50. rokov v severnom Taliansku. Najkritickejšie sú mestské časti Ružinov a Staré Mesto, ale bude horšie. V druhej polovici tohto storočia nás čaká klíma podobná južnému Balkánu.

Pred niekoľkými rokmi sa mnohí ešte vedcom smiali a zľahčovali, že preháňajú. Dnes už na vlastnej koži cítime zmenu, či už pri početných horúcich letných dňoch, pri intenzívnych zrážkach alebo častejších a silnejúcich víchriciach. Všetky spomenuté javy aj v Bratislave spôsobili nemalé problémy.

Nejde však len o škody na majetku. Podľa odborníkov sa v tejto súvislosti budú častejšie objavovať aj zdravotné komplikácie a to hlavne u najzraniteľnejších skupín obyvateľstva a teda tých, čo nemajú možnosť uniknúť pre záplavou horúčav.

Zasiahnutí budú najviac starí ľudia, deti, ľudia s nízkym príjmom, či ľudia s postihnutím.  Pre mestá a obce sa tak už niekoľko rokov naskytá otázka: Ako sa na tieto zmeny pripraviť? Dá sa na ne pripraviť? Koľko to bude stáť? A o koľko viac za ne zaplatíme pokiaľ opatrenia neprídu rýchlo a razantne?

Snehu je o polovicu menej

Starší obyvatelia Bratislavy si určite pamätajú na obdobie medzi vianočnými sviatkami a novým rokom, kedy sa množstvo rodín s deťmi vybralo na jazerá na Železnej studničke korčuľovať či do okolitých lesov sánkovať. Dnes to vyzerá tak, že atmosféra bielych Vianoc sa bude musieť prekresľovať. Počet dní so snehovou prikrývkou sa výrazne zredukuje. Čo nám prinesú jednotlivé ročné obdobia v budúcnosti?

Horúce letá , dlhšie periódy sucha s občasnými výdatnými zrážkami vystrieda krátka jeseň. Tá prejde do viac daždivej ako bielej zimy s polovičným počtom dní so snehovou pokrývkou oproti situácii spred približne 15 rokov. Podľa Jozefa Pecha, klimatológa zo SHMÚ sa už dnes dá povedať, že súčasná klíma v Bratislave zodpovedá v niektorých rokoch klíme, ktorú mali v priebehu 50. rokov v severnom Taliansku. „Zatiaľ čo do začiatku 90. rokov minulého storočia sa v oblasti Bratislavy zvyšovala priemerná ročná alebo sezónna teplota vzduchu medzi jednotlivými desaťročiami väčšinou o 0,3 až 0,4 °C za dekádu, po roku 1990 sa teplota začína zvyšovať o takmer 1 °C za dekádu. Ide o mimoriadne rýchlu zmenu, ktorá už prináša veľmi odlišný charakter klímy, na ktorý nie sme zatiaľ pripravení a adaptovaní,“ spresňuje Pecho.

Ani prognózy neveštia nič dobré. V priebehu druhej polovice tohto storočia sa podľa Pecha ročný priemer teploty Bratislavy dostane na 14-16 °C, čo je 4 až 6 °C nad priemer 20. storočia. Budú to už klimatické podmienky stredného až južného Balkánu, s odpovedajúcim nárastom celoplošného sucha.

Bratislava zmapovala klímou najohrozenejšie miesta

Mnohí Bratislavčania potvrdia, ako neznesiteľný je pohyb v uliciach, na námestiach,  parkoviskách a iných plochách, kde chýba zeleň alebo vodný prvok, pri ktorých by sa dalo schladiť. Rovnako máme v čerstvej pamäti ako intenzívny dážď v Bratislave zaplavil cesty a chodníky na niektorých uliciach v mestskej časti Rača.  

Aby sme sa s podobnými javmi stretávali čo najmenej je potrebné realizovať premyslené a dobre nastavené opatrenia. Mesto Bratislava v tejto súvislosti vydalo pred pár rokmi  stratégiu na zmiernenie dopadov zmeny klímy. Koncom tohto roka zas zverejnilo publikáciu, ktorá identifikuje miesta, kde hrozia konkrétne riziká spojené s dôsledkami zmeny klímy.

Rovnako sa snaží porovnávať situáciu v jednotlivých mestských častiach. “Aby sme lepšie vedeli plánovať adaptačné opatrenia v meste, je potrebné vedieť, kde sú územia, na ktorých sa nachádzajú skupiny obyvateľov najviac vystavené extrémnym teplotám alebo intenzívnym zrážkam, či iným prírodným živlom,“ uvádza Hlavná architektka mesta Bratislava Ingrid Konrad.

Najkritickejšie sú Ružinov a Staré Mesto

Atlas zraniteľnosti, na ktorom sa podieľal široký okruh odborníkov z rôznych oblastí, poukazuje na najväčšie ohrozenie dvoch mestských častí a to Ružinov a Staré mesto. „Dalo sa celkom očakávať, že najviac citlivé a zraniteľné, či už na letné horúčavy alebo prívalové dažde, budú centrálne časti intravilánu Bratislavy, teda hlavne sa jedná o mestskú časť Staré Mesto a Ružinov, niekedy aj Petržalka, Dúbravka a Karlova Ves. V prípade, že sa Bratislava nezačne dôslednejšie pripravovať na prichádzajúcu zmenu, ktorá bude 2 až 3-krát rýchlejšia ako oteplenie, ktoré sme pozorovali doposiaľ, citlivosť a zraniteľnosť pravdepodobne veľmi rýchlo vzrastie aj v iných častiach hlavného mesto, a teda veľká časť obyvateľstva môže byť vystavená stále častejším rozmarom počasia,“ doplnil klimatológ Pecho.

Riziková Devínska Nová Ves

Podľa Atlasu zranitelnosti bude do budúcna nutné s opatrnosťou zvažovať zastavanie Devínskej Novej Vsi. Jednak z hľadiska dopadu horúčav a sekundárneho tepla, ktorého zdrojom sú automobilové závody, ale aj z hľadiska úrovne podzemnej vody vzhľadom na vlnitý terén s mnohými terénnymi depresiami, kde sa bude hromadiť zrážková voda. To môže mať nepriaznivý dopad najmä vtedy, ak bude toto územie, kde je v súčasnosti orná pôda, zastavané. 

Zmenám klímy lepšie odolávajú časti s vidieckym charakterom

Lepšie sú na tom mestské časti ako Devín, Karlova Ves a to z pohľadu zraniteľnosti a aj Rusovce, Jarovce, Záhorská Bystrica, z pohľadu rizika. Je to preto, že ide o mestské časti, ktoré majú skôr vidiecky charakter a podiel zraniteľnej populácie je menší k celkovému počtu obyvateľov.

V centrálnej časti sú riešením „cool islands“ a veľa zelene

Najúčinnejším riešením by  pre Bratislavu bolo zmeniť pomer plôch, ktoré mesto prehrievajú resp. ochladzujú. „Dá sa to dosiahnuť prírodných plôch zelenej infraštruktúry vo verejných priestoroch, dať jej prednosť pred nepriepustnými povrchmi. Podporovať vznik tzv. cool islands (ostrovov chladného vzduchu), ktoré by mali mať schopnosť dostatočne ochladzovať okolie a zároveň byť dobre dostupné obyvateľom (do 300m),“ uvádza hlavná architektka mesta. Prispieť k zlepšeniu môžu aj obyvatelia. Pomohlo by, keby pri svojich obydliach  zachovali plochy so zeleňou pre zasadenie stromov a tam, kde to nie je možné,  realizovali aspoň zelené strechy a fasády.

Najväčší rozmar Bratislavčanov je automobilizmus

Odborníci sa zhodujú, že automobilizmus v posledných rokoch narástol do obludných rozmerov. Ako sme čitateľov už informovali v Bratislavskom kuriéri v septembri, tento fenomén výrazne prispieva k znečisteniu ovzdušia zníženiu kvality života a vytváraniu emisií skleníkových plynov. Čo vo finále pôsobí na zmenu klímy. Klimatológ uvádza, že Bratislave veľmi chýba aj premyslenejší systém integrovanej dopravy a výrazná podpora budovania cyklotrás. Tieto oblasti patrili medzi priority väčšiny primátorov Bratislavy, doposiaľ však chýbajú razantnejšie kroky, ktoré by mesto výraznejšie posunuli k čistejšej a menej zraniteľnej budúcnosti Bratislavy.

Bratislavčania nevedia, kde začať. Komunikácia o dopadoch zmeny klímy je zo strany samosprávy nevýrazná

Pozoruhodné je, že ani početné katastrofické správy ako roztápajúce ľadovce, požiare na Sibíri, či v Austrálii, vyhynutie viacerých druhov zvierat, nedokážu ľudí aktivizovať. Možno by zameranie našej pozornosti malo byť viac orientované na lokálne dianie okolo nás. K tomu vie prispieť aj komunikácia zo strany politikov, či zástupov na komunálnej úrovni, ktorý disponujú dátami. Žiaľ, Priebežná správa o adaptácii na zmenu klímy v Bratislave, ktorá mapuje konkrétne plnenie jednotlivých cieľov, uvádza skôr absenciu komunikácie s obyvateľmi.

Bratislavčanom by k zodpovednejšiemu správaniu pomohlo aj to, keby vedeli, akými konkrétnymi krokmi môžu prispieť k zlepšeniu a ako môže byť aj vďaka nim život v meste lepší. Pretože „Planeta B“ zatiaľ neexistuje.

Jana Pohanková

Foto: TASR