Kliešte: Sú záhrady a mestské parky nebezpečnejšie ako lesy?

Kliešť nečíha len v lese. Najviac nakazených ich nachádzame v mestských parkoch a záhradách. Viete, ako sa chrániť? 

Kliešte sú aktívne, keď sa teplota dlhodobo drží nad 7 až 8 °C. Keďže tohtoročná zima bola nadpriemerne teplá, ich sezóna sa začala skôr. Podľa Zoologického ústavu SAV sa na Slovensku vyskytuje až 22 druhov kliešťov. Prvé hlásenia o výskyte kliešťov sa objavili už vo februári. 

Nepodceňujte nebezpečenstvo

Najväčším nebezpečenstvom spojeným s kliešťami sú choroby, ktoré prenášajú. Podľa odborníkov z Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky početnosť ochorení spojených s kliešťami za posledné desaťročie narastá. V prípade kliešťovej encefalitídy sa výskyt zdvojnásobil. V minulom roku sa na toto ochorenie liečilo 635 poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP), 210 poistencov zdravotnej poisťovne Dôvera a 81 poistencov Union zdravotnej poisťovne. Vyplýva to z údajov, ktoré pre TASR poskytla VšZP a súkromné zdravotné poisťovne.

Kliešťová encefalitída je vírusová infekcia, ktorá postihuje centrálny nervový systém a môže viesť k dlhodobým komplikáciám. Údaje ÚVZ SR naznačujú, že počas uplynulých rokov boli ochorenia na kliešťovú encefalitídu hlásené celoročne, pričom najčastejšie sa vyskytovali v máji, júni a júli.

„K nákaze u človeka dochádza v priemere 1 až 2 týždne po zaklieštení infikovaného kliešťa alebo po konzumácii tepelne nespracovaného mlieka alebo mliečnych výrobkov z infikovaného zvieraťa. Inkubačný čas však môže byť v rozmedzí 2 až 28 dní,“ spresňujú odborníci. Medzi niektoré z dlhodobých následkov ochorenia patria bolesti hlavy, únava, porucha pamäti až po ochrnutie. Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde v Bratislave je dostupné v ambulanciách praktických lekárov.

Ďalším častým ochorením je lymská borelióza. Ide o bakteriálne ochorenie, ktoré sa prejavuje kožnými vyrážkami, horúčkou, bolesťami kĺbov a v neskorších štádiách môže spôsobiť vážne neurologické problémy.

Kedy vyhľadať pomoc?

Ak nájdete prisatého kliešťa, je dôležité ho včas a správne odstrániť, aby sa znížilo riziko infekcie. Ideálne je, ak tak urobíte pomocou pinzety alebo špeciálneho háčika, pričom je dôležité kliešťom neotáčať a neaplikovať žiadne látky ako olej či alkohol. V prípade príznakov ako začervenanie v mieste prisatia, horúčka, bolesť hlavy či kĺbov, únava, je vhodné navštíviť lekára.

Nákaza kliešťom v mestských parkoch je nebezpečnejšia ako v lesoch

Zdravotné riziko spojené s kliešťami už dávno nie je len otázkou lesov, ale aj mestských parkov, lesoparkov a záhrad, potvrdzujú výskumy parazitológov z Biologického centra AV ČR, odborníkov zo Štátneho zdravotného ústavu v Prahe a Technickej univerzity Ostrava.

V mestách, kde sa ľudia pohybujú častejšie a menej dbajú na preventívne opatrenia, ako je použitie repelentu či kontrola tela po pobyte vonku, môže mestská zeleň predstavovať výrazné riziko.

„Zdravotné riziko spojené s ochoreniami prenášanými kliešťami si väčšinou spájame s pobytom v lese, keďže ide o ich prirodzené prostredie. Naše výsledky však ukazujú, že s kliešťami a nimi prenášanými infekciami sa častejšie stretávame v mestských parkoch, lesoparkoch a záhradách než v lesoch,“ vysvetlila Kateřina Kybicová, vedúca Národného referenčného laboratória pre lymskú boreliózu SZÚ.

Nazbierané kliešte z mestských lesov, parkov či lesoparkov výskumníci otestovali na prítomnosť piatich druhov baktérií, ktoré môžu spôsobovať ochorenie človeka. „Takmer polovica kliešťov, presne 44 percent, bola infikovaná aspoň jednou z baktérií,“ priblížil vedúci projektu Václav Hönig z Parazitologického ústavu Biologického centra AV ČR.

Výskumníci našli najčastejšie baktérie spôsobujúce lymskú boreliózu. V niektorých parkoch bolo boreliózou infikovaných aj viac než 30 % kliešťov.

Českí odborníci dodávajú, že výsledky vysoko infikovaných kliešťov pozorujú v lesoparkoch už posledné desaťročie. Zaujímavosťou tiež je, že ojedinele aktívne kliešte zaznamenali aj v teplejších dňoch decembra, januára a februára.

Mýty o kliešťoch:

1. Kliešte padajú zo stromov
   Mýtus! Kliešte nepadajú z neba ani zo stromov. Vyskytujú sa najčastejšie do výšky jedného metra nad zemou a prichytia sa na telo z trávy alebo kríkov.

2. Kliešťa treba vytočiť proti smeru hodinových ručičiek
   Mýtus! Pri odstraňovaní kliešťa je dôležité uchopiť ho pinzetou čo najbližšie pri koži a pomaly ho vytiahnuť kolmo od pokožky, bez točenia.

3. Ak kliešťa polejete olejom, pustí sa sám
   Nebezpečný mýtus! Aplikácia oleja, alkoholu alebo iných látok môže spôsobiť dusenie kliešťa a zvýšiť riziko prenosu nákazy.
   „Nemastite kliešťa, keď sa dusí, vylučuje sekréty do rany,“ informuje ZOO SAV. Ak v rane ostane kúsok hypostómu (ústneho orgánu kliešťa), nepanikárte, miesto opakovane dezinfikujte. Hypostóm vyhnisá ako trieska.

4. Ak vás kliešť uhryzne, určite dostanete boreliózu alebo encefalitídu
   Mýtus! Nie každý kliešť je infikovaný. Riziko infekcie sa zvyšuje, ak je kliešť prisatý viac ako 24 hodín.

5. Kliešte sa v zime nevyskytujú
   Mýtus! Kliešte sú aktívne, keď denná teplota dlhší čas dosahuje 7 až 8 °C. Pri miernych zimách môžu byť aktívne aj v zime.

jp 

Foto: freepik