Aktuálne dianie 6. november 2018

KANDIDÁTI NA PRIMÁTORA: I. Nesrovnal: Bratislava sa konečne prebrala, v zmenách treba pokračovať


Bratislava sa podľa jej súčasného primátora Iva Nesrovnala konečne prebrala a darí sa jej, preto treba v začatých zmenách pokračovať ďalej.

Vyhlásil to v rozhovore pre TASR s tým, že svoj post v novembrových komunálnych voľbách chce obhájiť ako politicky i finančne nezávislý kandidát.

Povolaním advokát hodnotí uplynulé štyri roky vo funkcii šéfa bratislavskej samosprávy ako úspešné, priznáva však, že niektoré veci sa nepodarilo dokončiť, preto chce opäť získať dôveru Bratislavčanov.

–Rozhodli ste sa v nadchádzajúcich komunálnych voľbách obhájiť svoju funkciu primátora Bratislavy. Čo bolo impulzom pre vaše rozhodnutie?–

Je to môj vzťah k Bratislave. Bratislavčania mi dali pred štyrmi rokmi svoju dôveru, a teraz predstupujem pred nich znova s tým, že som skúsenejší.

Za štyri roky sa nám podaril obrovský kus práce. Ľudia vidia zmeny v meste. Bratislava sa konečne prebrala.

Vo všetkých kľúčových oblastiach sa pohla dopredu, ale musíme v tom pokračovať.

Za štyri roky sa totiž nedá dohnať 30 rokov nečinnosti a zaostávania.

Mesto je v súčasnosti dobre rozbehnuté, no potrebuje systematickú vytrvalú prácu, nie experimentátorov, alebo politických dobrodruhov, ktorí len teraz prišli na to, že existuje hlavné mesto.

–Kandidujete ako nezávislý. Vylučujete akúkoľvek skrytú podporu politických strán či záujmových skupín?–

Som slobodný politicky aj finančne. Kampaň si hradím sám. Žiadnej politickej strane nevďačím za funkcie, nemusím nič vracať.

Kandidujem ako nezávislý a o žiadnu podporu som nikoho nežiadal.

 –Aké pozitívne zmeny sa vám podarili v hlavnom meste presadiť?–

Keď som preberal hlavné mesto, mestský rozpočet mal sekeru 22 miliónov. Bratislave hrozila nútená správa.

Po dvoch rokoch práce som predstúpil pred mestské zastupiteľstvo s prebytkom 26 miliónov eur.

Posilnila sa vlaková doprava, prímestská autobusová doprava, vrátili sme električku do Petržalky, opravili Starý most a zachránili sme tento projekt na posledný deň.

Po viac ako 40 rokoch sme opravili Most SNP, v meste sa uskutočnila rekordná oprava 269 kilometrov ciest a v pláne sú ďalšie.

Spustili sme bikesharing a zrekonštruovali viaceré verejné priestranstvá, ktoré boli desiatky rokov v katastrofálnom stave, príkladom je Trnavské mýto.

Štát si konečne všimol, že Bratislava je hlavným mestom a aj sa tak k nej správa. Vláda si dala do svojho programového vyhlásenia záväzok voči Bratislave a napĺňa ho.

–Sú však veci, ktoré ste pred voľbami v roku 2014 a aj počas mandátu sľubovali, ale k zmene neprišlo. Napríklad spustenie parkovacej politiky, rekonštrukcia Hlavnej stanice či nové moderné verejné osvetlenie...–

Áno sú aj veci, ktoré sa nedotiahli do konca. Nemám zázračnú paličku, ktorou by som všetko spravil.

Veľa vecí sa urobilo, ale niektoré nie sú dokončené, a to je dôvod prečo kandidujem, lebo chcem dotiahnuť zmeny do konca.

Jednou z nich je aj parkovacia politika, ktorej pravidlá platia od decembra 2016.

Žiaľ, z dôvodu politikárčenia časti poslancov, ktorí pôvodne tento návrh podporili, ale pred voľbami otočili a začali ho blokovať, sa parkovacia politika nespustila.

Treba to dokončiť. V prípade Hlavnej stanice si mesto svoju povinnosť splnilo, zrekonštruovalo námestie pred stanicou.

Hlavná stanica štve aj mňa, ale je majetkom a zodpovednosťou štátu, hoci to vyčítajú mne.

Ja to však aktívne riešim a vidím, že je svetlo na konci tunela.

Predseda vlády Peter Pellegrini povedal, že Bratislava si nemôže dovoliť ďalej túto hanbu a potrebuje Hlavnú stanicu obnoviť, padol prísľub rekonštrukcie.

Bratislava potrebuje inú stanicu, a to Filiálku. Tam sa tiež črtá svetlo na konci tunela, dokončuje sa štúdia a štát povie, v akej to bude forme.

–Chceli ste premeniť aj staré verejné osvetlenie za moderné so smart riešeniami...–

Do môjho mandátu spadli konce všetkých ťažkých zmlúv, ktoré Bratislava mala. Týka sa to aj verejného osvetlenia.

Ja som však odmietol ďalej dodatkovať túto zmluvu. Rozhodli sme sa vysúťažiť nového prevádzkovateľa verejného osvetlenia.

Chcem, aby bolo verejné osvetlenie smart. Lampy môžu Bratislavčanom dávať oveľa viac než len svetlo, môžu informovať o kvalite ovzdušia, teplote či voľných parkovacích miestach.

Tak bolo aj verejné obstarávanie nastavené.

Nočná mora pre všetkých primátorov a starostov je, že sa z nástroja obstarania služieb a tovarov pre občanov, stal často nástroj vybavovania si účtov medzi podnikateľmi.

Tí sa námietkujú navzájom a zdržujú procesy. Myslím, že nové verejné osvetlenie na Slovensku sa snažilo obstarať okolo 20 miest, podarilo sa to však dvom či trom. My to tiež chceme dokončiť.

–Mestskí poslanci a bratislavskí starostovia viackrát kritizovali váš vzájomný vzťah, mestské zastupiteľstvá sprevádzali často nedokončené rokovania.

Ako hodnotíte spoluprácu s mestským parlamentom i starostami?–

Vzťah s poslancami a starostami mám korektný a pracovný. Všetky mestské rozpočty 2015, 2016, 2017 a 2018, ktorými sa riadi život Bratislavy, boli veľkou väčšinou poslancov schválené.

Vďaka dobrému hospodáreniu mesta sa stalo to, čo nebolo v predchádzajúcich obdobiach mysliteľné, že poslanecké priority sa stali súčasťou mestského rozpočtu.

Hlavnému mestu sa nestalo, žeby bolo v rozpočtovom provizóriu, ako sa to stalo niektorým mestským častiam. To sú dôkazy. Ostatné je politika.

 –V rámci aktuálnej predvolebnej kampane ste predstavili zmluvu s Bratislavčanmi, kde predkladáte desať sľubov a záväzkov. Čo chcete presadiť, ak sa vám podarí zvíťaziť vo voľbách?–

Hlavná oblasť je doprava. Chcem dokončiť proces výstavby električkovej trate až na koniec Petržalky, opraviť Karlovesko-dúbravskú, Račiansku i Vajnorskú električkovú radiálu.

Dotiahnuť plánujem električku až do Vajnôr, Vrakune, Podunajských Biskupíc a Devínskej Novej Vsi. Tie procesy sú rozbehnuté, treba v tom pokračovať.

Nakupovať plánujem nové moderné autobusy a električky. Taktiež rozšíriť a zjednotiť zľavy pre bratislavských seniorov, aby každý mohol od začiatku svojho dôchodku jazdiť v MHD zadarmo.

Chcem tiež, aby v MHD jazdil sprievod detí do troch rokov zadarmo. V pláne je aj rozšírenie bikesharingu.

Do roku 2022 chcem opraviť všetky bratislavské výpadovky, ako je Račianska, Vajnorská, Trnavská, Devínska či Karloveská, vrátane ich spojníc.

Pokračovať treba v budovaní cyklotrás, bezbariérových priechodov a v opravách chodníkov. Mojou srdcovkou je obnova bývalých kúpeľov Grössling.

Po rokoch súdnych sporov sa nám budovu kúpeľov podarilo získať späť, chceme ju zrekonštruovať a prevádzkovať v nej mestské kúpele.

–Iniciovať chcete aj zriadenie Národného parku Malé Karpaty...–

Okolo Bratislavy je možné vytvoriť najväčšiu rekreačnú zónu v Európe. My sme už začali v mestských lesoch na Železnej studničke.

Chceme však rozšíriť túto zónu aj na lesy v okolí Bratislavy, ktoré sú v správe štátu. Preto hovorím o Národnom parku Malé Karpaty, aby bol stupeň ochrany tak vysoký, že sa tam nebude rúbať a bude tam len rekreačná zóna.

–V rámci sociálnych služieb ste sa vo svojom programe zamerali najmä na seniorov, prečo?–

Podľa demografických prieskumov narastá počet seniorov v Bratislave, preto posilňujeme z eurofondov kapacity v mestských domovoch pre seniorov.

Zároveň podporujeme aj zamestnancov týchto zariadení. Máme program ubytovania pre sociálnych pracovníkov, lebo pre nich nie je najväčším problémom mzda, ale ubytovanie v Bratislave.

 –Založiť chcete stálu scénu Mestského divadla P.O. Hviezdoslava. Čo plánujete v oblasti kultúry ešte presadiť?–

Máme Mestské divadlo P.O. Hviezdoslava, ktoré je výborné, ale je to hosťujúca scéna. Ja si však predstavujem stálu scénu, tak ako je to v Prahe.

Uplynulé roky sme obnovili množstvo historických pamiatok a chceme ísť ďalej. Obnoviť plánujeme Michalskú vežu.

Doriešiť treba depozitár a pri mestskom archíve zriadiť prezentáciu pre verejnosť, aby mohol napríklad každý vidieť listiny, ktorými Bratislava dostala mestské práva.

–Naďalej presadzujete myšlienku, že hlavné mesto musí mať svoj stavebný úrad?–

Stala sa chyba, že hlavné mesto stratilo stavebný úrad, ten prešiel na mestské časti a v Bratislave máme teraz 15 stavebných úradov.

Vo Viedni je jeden. Je to drahé, neefektívne a zodpovednostne je to tiež nezrozumiteľné.

Zodpovednosť sa rozdelila medzi mesto a mestské časti. Jeden sa vyhovára na druhého. Treba to zmeniť.

–Bezpečnosť v Bratislave je aktuálne skloňovanou témou. Čo chcete presadiť, aby bolo hlavné mesto bezpečné?–

Bratislava je bezpečné mesto a je v ňom klesajúca kriminalita, aj napriek otrasnému májovému útoku na Obchodnej ulici, po ktorom zomrel mladý Filipínec.

My sme hneď po tom posilnili bezpečnostné opatrenia a veľmi účinným sa ukázala kontrola políciou, či nie sú mladiství pod vplyvom alkoholu.

Otázkou je, prečo 15-ročné deti sú o polnoci na Obchodnej ulici opité. My máme vonku viac ako 240 kamier a chceme ich rozšíriť a zjednotiť do jedného systému.

Nastavili sme trend posilňovania mestskej polície, zvýšili sme im odmeny, dali nové uniformy, odevné kamery či autá a v tomto by sme chceli pokračovať.

–V pláne máte založenie mestského komunálneho podniku, prostredníctvom ktorého by sa Bratislava starala o komunikácie i zeleň sama...–

Chceme tieto služby robiť vlastným silami. Myslím, že to bude efektívnejšie. Nebudeme odkázaní na dodávateľa a nebude sa to zneužívať ekonomicky či politicky.

S poslancami sme schválili postup, teraz sa dokončuje štúdia. Zastupiteľstvo má potom rozhodnúť, akým smerom pôjde mesto ďalej.

–Dlhodobo tvrdíte, že aktuálne rozdelenie kompetencií v Bratislave je zlé, ako to chcete zmeniť?–

V Bratislave majú kompetencie mesto, mestské časti, Bratislavský samosprávny kraj a štát. Stojí to čas, peniaze a ľudia sú frustrovaní, lebo nevedia komu čo patrí.

Mesto Bratislava musí získať postavenie kraja, aby sme vedeli regulovať aj prímestský rozvoj a mali silnejšie financovanie. Toto by prispelo k zefektívneniu a modernizácii samosprávy.

Rozhovor s Ivom Nesrovnalom je súčasťou seriálu rozhovorov s kandidátmi na primátora Bratislavy, ktorý TASR pripravila v súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami do orgánov samosprávy obcí.

(foto: Archív BK)

0 komentárov
Pridajte komentár
Na začiatok stránky hore
Newsletter