I. Nesrovnal: Vyhlásenie budovy Astória za pamiatku komplikujú právne kľučky

Konanie o vyhlásení bývalej kaviarne Astória na Suchom mýte v Bratislave, v blízkosti Hodžovho námestia, za národnú kultúrnu pamiatku komplikujú právne kľučky vlastníka budovy.

V utorok na to upozornil primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal.

"Vyzerá to tak, že ten proces je z formálnych dôvodov prerušený. Došlo k právnickým kľučkám, vyhlasujú sa konkurzy. Sú to finty, ktoré sa používajú na to, aby niekto unikol zodpovednosti," spresnil primátor.

Ako podotkol, súčasný vlastník budovy je schránková firma, ktorá sa snaží zamedziť vyhláseniu bývalej kaviarne Astória za národnú kultúrnu pamiatky. 

Za vyhlásenie je, naopak, hlavné mesto, ktoré o to nedávno požiadalo Pamiatkový úrad SR, a ten začal vo veci konať.

Nesrovnal chce teraz apelovať na dotknuté orgány, aby bol postup čo najrýchlejší a budova sa vrátila Bratislavčanov a kultúre.

"Previazanosť danej stavby s okolím vykazuje dôležité historické a spoločenské hodnoty, ktoré sa snaží hlavné mesto chrániť pre ďalšie generácie, a zabrániť tak úplnej strate kultúrnej pamäte a identity mesta Bratislavy," povedal primátor.

Hlavné mesto však v minulosti predalo túto budovu súkromnému investorovi, ktorý prevzal na seba zodpovednosť ju obnoviť a vrátiť do jej priestorov divadlo.

Investor si však podľa Nesrovnala svoju povinnosť nesplnil, budova stále chátra a z roka na rok je v horšom stave. "Panujú obavy o jej osude.

My ju však chceme zachrániť a vrátiť do nej kultúru," deklaruje primátor.

Riaditeľ Divadla Astorka Korzo '90 Vladimír Černý si cení snahu mesta o záchranu kultúrnej tradície, ktorá v tomto divadle vznikala.

"Toto divadlo patrilo k špičke slovenského divadelníctva, museli sme však odtiaľto odísť. V roku 2002 sme sa začali sťahovať, v roku 2006 sme sa sem mali vrátiť a dnes je v takomto stave.

To je zrejme možné len u nás," skonštatoval.

Kaviareň Astória bola v období prvej Československej republiky všeobecne známym bratislavským fenoménom.

Okrem klasických kaviarenských služieb poskytovala aj nadštandardné akcie, medzi ktorými vynikala živá hudobná cigánska produkcia.

V roku 1926 sa tam uskutočnil prvý priamy rozhlasový prenos na území Bratislavy. Kaviareň bola v období prvej republiky významným bodom na kultúrno-spoločenskej mape mesta. 

Druhá funkcia objektu – sídlo divadla Astorka – bola zo spoločenského hľadiska veľmi výrazná a bola prínosom pre kultúrny a umelecký život mesta.

Objekt by si preto podľa mesta mal zachovať vzhľadom na svoju minulosť a polohu v centre mesta naďalej kultúrno-spoločenskú funkciu.