Horský park nie je na predaj a snáď ani nikdy nebude

Zníženie štvrtého stupňa ochrany Horského parku na nižší by bolo možno začiatkom konca tohto unikátneho lesa v srdci Bratislavy. Možno áno, možno nie. Dobrou správou ale je, že štvrtý stupeň zostáva - aspoň zatiaľ. Zhodla sa na tom podľa magistrátu pracovná skupina, ktorú nedávno zvolal primátor Ivo Nesrovnal.

 O možnom znížení stupňa ochrany hovoril práve primátor, ktorý sa nedávno postavil v Horskom parku pred novinárov a konštatoval, že tu hrozí nebezpečenstvo pádu viacerých stromov. Prijal by jeho vyradenie zo 4. stupňa ochrany, aby bolo jednoduchšie staré a choré stromy z areálu odstrániť. Pripomíname, že k tomuto záveru dospelo mesto po obhliadke stromov pracovníkmi magistrátu.

  

Výrubať 5 alebo 180 stromov?

 Pokiaľ je nám známe, obhliadka a tvrdenia neboli podložené žiadnym dendrologickým posudkom, či prípadnou odbornou správou od arboristu. Primátor sa nechal počuť, že v „hre“ je podľa neho viacero variantov. „Samozrejme, môže to byť preradenie do nižšej kategórie, do tretieho stupňa ochrany. To v danej chvíli Štátna ochrana prírody nechce,“ priznal. Reakcia Štátnej ochrany prírody nenechala na seba dlho čakať a zdôraznila, že požiadavka na výrub vyše 180 stromov nezodpovedá realite. „Bolo zrejmé, že stromy, ktoré boli označené ako nebezpečné a suché, že skutkový stav bol iný,“ uviedol Andrej Kovarik zo Štátnej ochrany prírody v Bratislave, ktorá vydala povolenie na výrub piatich drevín. Podľa neho je zároveň nepresný aj text tabúľ upozorňujúcich na riziko padania stromov, ktoré osadilo mesto. Riziko vstupu do areálu je aktuálne počas extrémnych meteorologických udalostí, napr. silných búrok, nie počas bežného dňa.

  

Štvrtý stupeň ochrany napokon ostáva

 Po zasadnutí pracovnej skupiny zloženej okrem primátora aj zo zástupcov Štátnej ochrany prírody, Okresného úradu Bratislava a Starého Mesta, Ivo Nesrovnal už tvrdil, že štvrtý stupeň ochrany zostáva. Mesto ale podľa magistrátu stojí pred otázkou, ako zachovať v centre mesta tento vzácny biotop, ktorý má prírodnú, architektonickú, historickú a aj rekreačnú hodnotu a zároveň zaistiť, aby sa tu ľudia cítili bezpečne. To si vyžaduje prijať systémové riešenie v podobe vypracovania dokumentu „Program starostlivosti o chránený areál Horský park“. Bude tomu predchádzať zmapovanie všetkých prvkov fauny a flóry na danom území. Toľko mesto. Otázkou je, prečo sa odrazu pripomína potreba zachovania tohto jedinečného lesa. Bol a je hádam v ohrození? Prečo sa odrazu vynorili otázky bezpečnosti?

 

Obavy z rúbania stromov i o celý park

 Krátko potom, ako primátor hovoril pred novinármi, že Horský park je nebezpečný kvôli padaniu stromov, sme zisťovali názory návštevníkov tohto ojedinelého samoregulačného lesa v srdci Bratislavy. Mnohí z oslovených krútili hlavami a nechápali, o čo tu vlastne ide. Báli sa, že by Horský park mohol prísť o desiatky stromov. Objavili sa aj názory, že zníženie stupňa ochrany by mohlo znamenať začiatok jeho konca... Nikto nespochybňoval potrebu bezpečnosti, no zároveň  nikto situáciu nevnímal ako nebezpečnú alebo kritickú. Jeden názor nás ale prekvapil a zároveň aj  zarazil. Istý pán skonštatoval, že „Horský park nie je na predaj a snáď ani nikdy nebude“. Na našu doplňujúcu otázku ako to myslí, odpovedal stroho: „Veď sa pozrite, čo sa v poslednej dobe deje okolo parku a musí vám to byť jasné“.  Ešte stále sme nechápali, a tak nás nasmeroval na predaj jedného pozemku v bezprostrednej blízkosti parku. Jedna realitná kancelária predáva na svojej stránke pozemok v Horskom parku. Meter štvorcový za necelých 650 eur. Samozrejme, nejde priamo o územie Horského parku, text je určitým spôsobom zavádzajúci - ide o bezprostredné susedstvo chráneného areálu. Ponuka upozorňuje aj na vhodnosť výstavby domu na pozemku. „Dotyk prírody umocňujú pobehujúce veveričky a srnky“ - láka inzerát potenciálnych záujemcov.

 

Absurdný výpočet

 Rozloha Horského parku je 22 hektárov, čo je 220 000 metrov štvorcových. Ak by teoreticky jeden meter štvorcový v Horskom parku stál 700 eur, tak hodnota pozemku celého parku by bola spolu 154 miliónov eur...ale nešpekulujme. Každý súdny človek ale samozrejme vie, že hodnota Horského parku je nevyčísliteľná a že podobné uvažovanie je absurdné. Žijeme ale vo svete, v ktorom určité skupiny v spoločnosti sú schopné prerátať a premieňať na peniaze aj to, čo by normálnemu človeku možno nikdy nenapadlo.

 

Výstavba v okolí Horského parku 

 Trochu sme surfovali na internete a boli sme sa pozrieť aj priamo na „tvár“ miesta. V bezprostrednej blízkosti Horského parku sa v poslednom období naozaj stavia, alebo stavalo. V mnohých prípadoch ide o malé projekty, ale nájdu sa aj väčšie. Doslova na dotyk od tohto chráneného areálu rastie v súčasnosti rezidenčný projekt PARK RESIDENCE MAJAKOVSKÉHO (video). Podľa developera ide o nízkopodlažnú budovu obytného domu zasadenú do prostredia Horského parku neďaleko centra Bratislavy a ponúka jedinečné podmienky na pohodlné, bezpečné a nadčasové bývanie. Priestranné byty majú uspokojiť aj toho najnáročnejšieho klienta. Projekt je z dielne projekčnej kancelárie Bogle architect. 

V roku 2015 prenikli informácie o výstavbe projektu pod názvom Villa Penat, ktorý bol v tom čase  pravdepodobne najdrahším rezidenčným projektom v hlavnom meste. Developer sľuboval, že každý byt bude mať vlastný kotol, podlahové kúrenie a aj hliníkové okná s dvojsklom a predprípravou na vonkajšie žalúzie. Projekt je na Búdkovej ulici. Za zmienku stojí aj projekt Rezidencia Machnáč na Drotárskej ulici, alebo Mestské Vily Horský Park. Ďalší z projektov v okolí chráneného areálu je West Hill Park Drotárska. V roku 2016 uzrel mediálne svetlo sveta aj menší projekt Rezidencia Drotárska.

 

Prečo hlavné mesto zrušilo Milú míľu

 Na základe nebezpečného stavu, ku ktorému dospelo hlavné mesto v súvislosti s padajúcimi stromami v Horskom parku, magistrát zrušil tradičné podujatie pod názvom Milá míľa. Milá míľa mala v roku 2016 za sebou 21. ročník, ten 22. bol teda v tomto lese zrušený. Milá Míľa sú verejné bežecké preteky pre všetkých, ktorí majú radi beh a prírodu. Poskytujú príležitosť v pohode si zašportovať v nádhernom prostredí chráneného areálu v centre Bratislavy. Hromadný spôsob štartu umožňuje trénovaným bežcom vychutnať si pocit víťazstva a na druhej strane začínajúcim alebo rekreačným bežcom športový zážitok z pretekárskeho napätia. Pretekmi chcú organizátori zväčšiť okruh priaznivcov aktívneho behu, ochrancov Horského parku a prírody vôbec. 22. ročník mal byť 28. mája. Podľa našich zistení, na trati Milej míle sú možno štyri stromy, ktoré by vyžadovali starostlivosť a jeden z nich je možno vhodný na vypílenie, pri čom ani ten vraj bezprostredne nikoho neohrozuje.

 Niektorí ľudia sa domnievajú, že Horský park by mal byť chránený všetkými možnými spôsobmi a vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. Podľa jedného z názorov, ktorý sme počuli v parku, „Horský park je stále tým istým prírodným lesom a do lesa, ako je známe sa vo veternom počasí nechodí.“ 

 Ako sme sa dozvedeli na tvári miesta, ak si stromy v Horskom parku vyžadujú trvalú pozornosť, je to najmä kvôli hustej sieti cestičiek. Na to magistrát už 20 rokov bez výsledku mnohí zainteresovaní upozorňujú. Podľa našich informácií vysúťažená firma roky pracuje na údržbe parku so stálym nedostatkom peňazí a objednávok od magistrátu. V poslednom roku v parku nepracuje vraj profesionálne nik, lebo spomínanej firme skončil mandát a nová súťaž sa stále nevypísala. Otázkou zostáva - prečo.

 O Horský park sa všemožne a podľa možností stará mnoho nadšencov a ochrancov prírody, ale aj bežní návštevníci. Mnohých zastrešuje Nadácia Horský park. Je za ňou obrovské množstvo práce na rozvoji a ochrane tohto unikátneho lesa v srdci Bratislavy.

 

(rl)