Aktuálne dianie 16. január 2021

Evita: "Keď vás niekto pozná od štrnástich, na nič sa nehráte."


Evitu hádam ani netreba zoširoka predstavovať. Teda, najmä Bratislavčankám, ktoré si, rovnako ako obyvateľky ostatných slovenských miest, podmanila svojou knižnou tvorbou pre ženy. Pred časom sa navyše spisovateľka Twardzik – Urbaníková vrhla na väčšiu výzvu, a to sfilmovanie niektorých svojich diel. Všetko alebo nič a Príliš osobná známosť, sa nielen čitateľsky, ale aj divácky veľmi osvedčili. A tak dnes stojí na „filmovacom pľace“ opäť. Tentoraz sa môžeme tešiť na pripravovanú komédiu podľa rovnomennej knižnej predlohy – V lete ti poviem, ako sa mám.

                                                                                            
Pred pár týždňami sa vám, napriek nepriaznivej pandemickej situácii v krajine, podarilo odštartovať nakrúcanie tretieho celovečerného filmu. Podľa ktorej knižnej predlohy bude?
Film sa volá V lete ti poviem, ako sa mám, podľa rovnomennej knižky. Tá kniha je moja srdcovka. Vždy som sa tešila, že z nej raz bude film.

Vaša prvá snímka Všetko alebo nič bola romantickým príbehom, druhý film Príliš osobná známosť, je skôr dramatický. Aký bude žánrovo tento tretí?
Komédia. Taká tá, že celý čas sa uchechtávate a usmievate a na konci máte dobrý pocit. Aspoň taký bol môj zámer, a tak to zatiaľ cítili tí, ktorí scenár čítali. Byť štyridsiatnikom alebo štyridsiatničkou je celkom „záhul“. Už aj rekapitulujete, aj stále máte nejaké sny a plány, do toho hypotéka, deti, tajomstvá, ktoré sa vám už nechce skrývať. Už si ani nenahovárate veci, ktoré sú nemožné, aj viete, že princ William sa do vás nezamiluje. (smiech)

Je pravda, že vás inšpiroval aj osobný život – partia vašich kamarátov, s ktorými ste v kontakte od školských čias až dodnes?
Áno. Je to tá najlepšia banda na svete. Keď vás ľudia poznajú od štrnástich, na nič sa nehráte, lebo aj tak nič nezahráte. (smiech) Baví ma, že deťom ukazujem naše spoločné fotky v ich veku. Nie sme len v takom spoločenskom kontakte. Trávime spolu čas, chodíme spolu na dovolenky, na výlety, deti si vzájomne berieme na prázdniny, prežívame spolu všetko, čo nás v živote stretne. Je to pestré. (smiech)

Pri oboch predchádzajúcich filmoch ste siahli po zvučných hereckých menách, a to aj zo zahraničia. Na aké hviezdy sa môžu diváci tešiť tentoraz?
Teším sa, že Slovákov bude teraz trochu viac. Majo Miezga, Janko Koleník, Dominika Morávková, Soňa Norisová, Peťa Vajdová. Máme skvelých českých hercov - Terezku Kostkovú, Martina Hofmanna, Ondřeja Sokola, Jara Plesla. A v Rumunsku sme obsadili dve vychytené herečky s hercom, o ktorom hovorím, že je rumunský Leoš Mareš, len o pár rokov starší. (smiech)

Ako ste naznačili, ide o Česko – Slovensko - Rumunskú koprodukciu, čo určite nie je jednoduché na realizáciu. Navyše tu máme koronu... Možno toto nakrúcanie hodnotiť ako najnáročnejšie, s akým ste sa doposiaľ stretli?
Áno. Ale to je život. Je to mega náročné pre produkciu, ktorá sa musí zo dňa na deň prispôsobovať opatreniam, a to nie je sranda, keď má štáb okolo 70 ľudí a hercov z troch krajín. Testujeme sa, dezinfikujeme, chodíme v rúškach, snažíme sa žiť v bubline. Teda nestretávať iných ľudí, aby sme minimalizovali riziko. Každý deň je výzva a po každom dni sme šťastní, že ho máme „pod strechou.“

Milovníci hlavného mesta sa vraj môžu tešiť na filmové zábery, ktoré sú vraj nakrúcané prevažne v Bratislave.
Tak to zariadila pandémia. Pôvodne sme chceli nakrúcať v Rumunsku. Pre mňa je to nová skúsenosť. Doteraz sme vždy nakrúcali mimo domu. V Prahe, v Tatrách, takže som unavená prišla na hotel, vyspala som sa, vstala a šla znovu a pľac. Žila som len filmom. Teraz prídem tak isto unavená domov, kde sa na mňa vrhne svorka detí so svojimi ne/problémami, môj dobrý muž, ktorý mi strčí do ruky pohár vína, a potom ma len zakryje, keď na gauči zaspím.

Máte už teraz predstavu o tom, ktoré ďalšie zo svojich kníh by ste chceli v budúcnosti pretaviť do filmovej podoby?
To je tak, že predstavy máte, ale dôležité je, aby sa to stretlo aj s predstavami ostatných. Neviem, či ešte sfilmujeme nejakú moju knihu. Ak áno, budem šťastná. Ak nie, tak budeme robiť niečo, čo mi tiež bude robiť radosť. Ja mám rada svoju knižku Vzťahovú níž. Ale chlapci od produkcie si klepkajú na čelo, že kto bude točiť celý orchester v divadle. (smiech)

Venujete sa aj naďalej písaniu kníh pre ženy alebo ste presedlali výlučne na producentskú, a teda filmársku stoličku?
Ja nie som producent, ja pre Oľgu a Petra Núňezovcov, ktorí producenti sú, pracujem a ďakujem za ich dôveru. A hoci je to prekrásna robota, kníh som sa nevzdala navždy. Len je fajn dať si pauzu, užívať si to, že nemusíte rýchlo napísať ďalšiu. Určite si raz sadnem a napíšem. Vlastne, s nasledujúcim projektom sa to, priam, pýta.

Viacerí režiséri sa vo svojich filmoch mihnú v nejakej maličkej vedľajšej úlohe. Napadlo vám to niekedy?
Pri Všetko alebo nič som to veľmi chcela. Aj som sa mihla, aj ma vystrihli, aj som tú ambíciu stratila. (smiech)

Kedy predpokladáte, že by sa film mohol dostať do kín? Respektíve, keďže prevádzka kín je pozastavená, tak budete čakať na ich znovuotvorenie alebo budete hľadať cestu, ako možno film odpremiérovať prostredníctvom inej platformy?
To je dobrá otázka. Sama som zvedavá, ako pandémia zmenila návyky filmových fanúšikov. Vnímam to aj podľa seba. S manželom trávime noci pred Netflixom. Uvidíme. Rozhodnutie je na producentoch, samozrejme. Na nás ostatných je nakrútiť dobrý film, ktorý budete chcieť vidieť tisíckrát. 

Veronika Trojanová

zdroj foto: NUNEZ NFE

0 komentárov
Pridajte komentár
Na začiatok stránky hore
Newsletter