Dana Čahojová: „Ak u nás niečo funguje, tak sú to práve samosprávy.“

Vybudovanie nového zariadenia sociálnych služieb, revitalizácia vnútroblokov pri bytových domoch a rozširovanie parkovacích kapacít bez úbytku zelene sú jedny z kľúčových projektov, na ktoré sa momentálne sústredí starostka Karlovej Vsi, Dana Čahojová. Okrem iného nám prezradila aj to, aká je dva roky od volieb spolupráca s magistrátom. 

Sme dva roky po voľbách, ako ste na tom s rozbehnutými projektami?
Práve ste mi pripomenuli, aké krátke je jedno volebné obdobie. Väčšina stratégií a následne aj projektov z nich vyplývajúcich presahuje niekedy aj viac volebných období. Poviem príklad. Jeden chodník na pomerne frekventovanej ulici dodnes nie je chodníkom, pričom sa tento projekt pripravuje už niekoľko rokov. Od prvej požiadavky občanov, cez administratívnu fázu, výkup pozemkov až po realizáciu, ktorá ešte nie je možná, nakoľko musíme čakať na stavebné povolenie. Proces trvá rok aj dva. Takýchto prepotrebných chodníkov je samozrejme viac. 

Z časovo náročných a úspešne ukončených projektov nemôžem nespomenúť stavbu Karloveskej lodenice alebo rekonštrukciu plaveckého bazéna na ZŠ A. Dubčeka. V pláne máme ďalšie. 

Už dlho očakávajú karloveskí seniori zariadenie sociálnych služieb. Na príprave tohto projektu spolupracujeme s magistrátom, ale je to beh na dlhú trať, ktorý vyžaduje nielen vytrvalosť, ale aj skutočné odhodlanie doviesť ho do úspešného konca. 

Sme pred realizáciou nadstavby existujúceho parkoviska na Dlhých Dieloch. Tento projekt by mohol presvedčiť verejnosť o tom, že len tadiaľto vedie cesta k zvýšeniu počtu parkovacích miest v husto zastavaných lokalitách. Blížime sa k realizácii hĺbkovej obnovy jednej základnej školy a jednej materskej školy na budovy s minimálnymi nákladmi na energie, kompletnej rekonštrukcie kuchyne a mnoho drobných, ale z hľadiska zvyšovania kvality života pre našich obyvateľov významných projektov. Toto všetko bude možné len vtedy, keď nám neskrížia cestu nepredvídateľné udalosti, ktorými môže byť buď prírodná pohroma alebo napríklad aj pandemická situácia.

Ako ste už načrtli, jedným z kľúčových problémov, ktoré obyvateľov Karlovej Vsi trápia, je nedostatok parkovacích plôch. Projekt rozširovania parkovacích plôch idete riešiť po vlastnej línii alebo počkáte na celoplošnú parkovaciu politiku?
Ľuďom u nás veľmi záleží na bezprostrednom okolí, v ktorom žijú.  Chcú zachovať zeleň, voľné priestory, výhľady a zároveň aj dobre parkovať. Všetkým túžbam sa vyhovieť nedá. Nádejali sme sa, že celomestská parkovacia politika sa bude zavádzať rýchlejšie a spustí sa pomerne razantná, ale jednotná regulácia v meste. Keďže sa termíny naťahujú, musíme pracovať na vlastných projektoch, ktoré zároveň budú môcť byť neskôr začlenené do pripravovanej parkovacej politiky Bratislavy. 

Nová parkovacie plochy chcete budovať aj tam, kde ešte nie sú a napríklad na úkor úbytku zelene?
Touto cestou by sme sa nechceli uberať. Máme vytypovaných dosť miest, kde by sa dalo nadstavovať, resp. ísť do zeme. Sú to však náročné a drahé projekty. Nedajú sa realizovať bez zavedenia regulácie v parkovaní a všeobecného konsenzu v dotknutej lokalite. Ten sa získava veľmi ťažko. 

Každý starosta by mal reflektovať na požiadavky svojich obyvateľov. A tak, čo myslíte, že obyvateľov Karlovej Vsi trápi najviac?
Z osobnej skúsenosti a poznatkov, ktoré získavame spätnou väzbou, je nám jasné, na čom ľuďom záleží. Majú radi svoje okolie. Mnohí sa angažujú vo svojich bydliskách a mnohí nám pri tom aj pomáhajú, pri zveľaďovaní verejných priestorov v širšom rozsahu. Je až pozoruhodné, ako u nás ľuďom záleží na životnom prostredí. Samozrejme, pri tom ich trápi aj to, ako a kde večer majú zaparkovať. Je to tak najmä na Dlhých Dieloch. Tí starší zasa s obavami myslia na svoju budúcnosť. Málokto chce zaťažovať svojich blízkych ďalšími starosťami. Starší ľudia túžia po solídnom, cenovo prístupnom zariadení pre starých alebo chorých, kde by dôstojne mohli prežívať túto etapu svojho života. Vnímam podobné obavy takmer pri každom osobnom stretnutí s našimi seniormi.

Upresnime teda štádium, v ktorom sa nachádzate pri budovaní nového centra sociálnych služieb.
Ako som už povedala, pomaličky sa posúvame. Je to len vďaka tomu, že sme v tomto volebnom období našli v meste partnera, s ktorým sa dá na projekte pracovať. Momentálne máme vytvorené dve pracovné skupiny z rôznych odborníkov. Jedna sa zameriava na objekt ako stavbu a druhá na obsah budúcich služieb. Momentálne sa pripravuje objemová štúdia. Pravdepodobne bude nevyhnutné zbúrať starú budovu, ktorú nahradí nová. 

Je nejaká nová rozpočtová položka, ktorá bude pre vás budúci rok dôležitá, viazaná na konkrétny účel?
Novinkou v našich budúcoročných plánoch sú vnútrobloky. Najväčšiu časť nášho osídlenia, tvoria totiž klasické sídliská. Je tam vysoká koncentrácia obyvateľov a vo vnútroblokoch nám roky v rámci svojich možností pomáhajú samotní obyvatelia. Prišiel čas, aby sme dohnali zameškané. Chceli by sme postupne zrevitalizovať športové plochy, zeleň, oddychové zóny pre starších či mamičky s deťmi. Je to veľká výzva, ale už teraz sa na ňu tešíme. Dúfam, že nám tento plán už nič neprekazí. 

Plánujete v dôsledku koronakrízy aj šetriť v budúcoročnom rozpočte?
Každý rozumný hospodár myslí aj na ťažké časy v dobách hojnosti. Mnohí sa nesprávali tak rozumne ako mali a doplatíme na to všetci. Robíme všetko preto, aby sme medzi nich nepatrili. Nezostáva nám iné, ako vyrovnať sa aj s touto situáciou  a dúfať, že už horšie nebude. 

Vo svojej funkcii ste druhé volebné obdobie, a tak asi viete aj porovnať. Ako hodnotíte spoluprácu s magistrátom? 
Ako starostka a mestská poslankyňa som zažila aj predchádzajúce vedenie, tak môžem porovnávať. Spolupráca je diametrálne odlišná. Podstatne lepšia a sľubná. Nemôžem povedať, že nemáme problémy, alebo odlišné názory na niektoré veci, resp. že sa vo všetkom zhodneme. To naozaj povedať nemôžem. Ale komunikácia je veľmi slušná a myslím si, že hľadáme spoločné riešenia. Možno s istou nadsázkou povedať, že by to chcelo trochu menej komunikácie a viac činu. Keďže v minulosti vládli medzi našou mestskou časťou a magistrátom priveľmi napäté vzťahy, veľmi si vážim, že dnes tomu tak nie je. V záujme konštruktívnych riešení pre našich obyvateľov som dokonca ochotná prehliadnuť menej významné spory.

Pred pár týždňami vznikla iniciatíva na zrušenie mestských častí. Vy patríte k starostom, ktorí vyjadrili nesúhlasný názor. Prečo si myslíte, že vôbec k takémuto návrhu prišlo?
Nerozumiem tomu, ako mohla takáto iniciatíva vzniknúť bez toho, aby sa otvorila s nami poctivá diskusia. Ochota zo strany bratislavských samospráv určite nechýbala. Tvorcovia návrhu si na nás jednoducho nenašli čas. Vo svetle posledných udalostí a chaosu okolo celoplošného testovania si smelo dovolím tvrdiť, že nebyť samospráv a dobromyseľnosti testovaných ľudí sa takýto, povedzme krízový projekt, nemôže podariť. Utvrdilo sa vo mne presvedčenie, že ak u nás niečo funguje, tak sú to práve samosprávy. Ak sa u nás niečo podarí, tak je to práve vďaka práci a nasadeniu ľudí na tých najnižších stupienkoch spoločenskej hierarchie. Nemyslím tým len predstaviteľov samospráv, vojakov, policajtov, dobrovoľníkov, ale aj robotníkov, bez ktorých by odberné miesta neboli vybavené stanmi, stolmi, svietidlami a všetkým ostatným. V Bratislave sú vzácni. Neviem si predstaviť, ako by podobná akcia prebehla, keby napríklad začalo snežiť. Osobne si myslím, že návrh vznikol od stola. V teoretickej rovine sa to možno dá predstaviť, ale pochybujem, že títo ľudia poznajú našu dennodennú prax. Tendencia približovať výkon a kontrolu toho výkonu čo najbližšie k občanovi, je zdravá. Preto krok dozadu, čiže k centralizácii mestských častí, nie je to, čo by sme si mali priať. 

Tak naopak. Akú formu reformy na úrovni samospráv si predstaviť viete?
Najväčšou záťažou a určite aj zodpovednosťou sú pre nás stavebné úrady. Práve tu však ide o prenesený výkon štátnej správy, ktorý má zákonom stanovené pravidlá a práve tu sa nemôžeme riadiť predstavami a túžbami našich voličov. Ľudia tomu zväčša nerozumejú a často márne od nás žiadajú prekročenie našich kompetencií. Je to mrzuté o to viac, že stavebné úrady štát nedostatočne financuje, a tie preto hlboko načierajú do našich samosprávnych rozpočtov. Tu je napríklad reforma potrebná ako soľ. 

Karlova Ves je jednou z mála bratislavských mestských častí, kde ešte kapacity materských škôl postačujú. Obávate sa nárastu počtu detí a následného nevyhnutného budovania nových priestorov škôlok? 
Treba rátať s tým, že záujem rodičov, ktorí budú chcieť umiestniť svoje deti v našich predškolských zariadeniach porastie dva, možno ešte tri roky. Aktuálne nie sme v takej hrozivej situácii, ako niektoré iné mestské časti. Možno pôjdeme na hranicu našej kapacity škôlok už na budúci rok. Budeme sa snažiť umiestniť predovšetkým všetky deti, ktorých rodičia majú trvalý pobyt v Karlovej Vsi. Karty nám zamiešala aj povinná predškolská dochádzka pre všetky päťročné deti. Isté je, že už nepredpokladáme búrlivý stavebný rozvoj, aký v Karlovej Vsi vládol v minulosti. Obdobie nárastu počtu detí je teda, bohužiaľ, prechodným javom nielen u nás, ale v rámci celého Slovenska a čoskoro naberie opäť klesajúcu tendenciu. Mali by sme myslieť viac dopredu a sústrediť sa na pokrytie potrieb stále väčšieho počtu odkázaných starých ľudí.

Veronika Trojanová

(foto archív KV)