Ďalšie unáhlené vyhlásenie?

Akosi sa stáva v poslednej dobe pravidlom, najmä čo sa týka komunikácie vládnych predstaviteľov, že čo sa jeden deň vyhlási, druhý deň sa koriguje. Ako sa vraví "žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí." 

Tak by sa dala nazvať nedávna vlna emócií, ktorá sa spustila po medializovaní dokumentu Moderné a úspešné Slovensko, v rámci ktorého Ministerstvo Financií Slovenskej republiky navrhlo zrušenie mestských častí. Ich centralizáciu. Zdá sa však, že už dnes je vo veci situácia odlišná a meniť sa bude priebežne... 

Najskôr vláda oznámila, že mestské časti považuje za zbytočné a v rámci reformy miestnej a územnej samosprávy mala v pláne ich zrušenie v rámci Bratislavy a Košíc už do najbližších komunálnych volieb v roku 2022. Minister financií, Eduard Heger razantne avizoval, že budeme voliť po novom, čo potvrdzoval predkladaný dokument z rezortu pod jeho vedením s názvom Moderné a úspešné Slovensko. Dokument zdôrazňoval súčasnú rozdrobenosť a z toho vyplývajúcu neefektívnu správu a financovanie samosprávy. Kľúčový problém ale, zdá sa, nastal v tom, že víziu centralizácie mestských častí, ako aj prvotný reformný plán v tomto smere, nik z autorov nekonzultoval z tými najpovolanejšími – so starostami, s primátormi, atď...
Primátori, starostovia, Únia miest Slovenska, ako aj Združenie miest a obcí Slovenska, sa preto s týmito myšlienkami stotožniť odmietli. Ich postoj dokonca skôr pôsobil ako tlak na ministra, ktorému chceli osobne priblížiť skutočne nevyhnutné reformné kroky, ktoré by boli pre samosprávy, ako aj pre občanov, prínosom. A za tie centralizáciu miest nepovažujú.

 „Únia miest Slovenska (ÚMS) návrh na rušenie mestských častí v Bratislave a Košiciach, ako aj návrh nového rozdelenia kompetencií podľa kategórie obcí, považuje za nedomyslený a nevhodný. Tak, ako malé obce nie sú problémom, pretože sú nevyhnutnou súčasťou identity Slovenska, tak rovnako nie je ani problém v počte mestských častí našich najväčších miest. ÚMS je presvedčená o tom, že problémom je najmä efektivita a dostupnosť poskytovaných služieb obyvateľom,“ poskytla nám stanovisko hovorkyňa ÚMS, Daniela Piršelová.

Reforma áno, ale nie formou centralizácie
Obdobný postoj zaujalo aj ZMOS: „Čo sa týka rušenia mestských častí Bratislavy a Košíc, nemyslíme si, že toto je riešenie, ani správna úvaha. Tieto mestské časti nepotrebujú rušenie, ale vylepšenie. Najskôr auditom na úrovni magistrátov a mestských častí Bratislavy a Košíc, následne porovnaním výsledkov a následne vytvorením nového funkčného mechanizmu ich činnosti. Vo vzťahu k Bratislave by pritom bolo vhodné uvažovať nad povýšením hlavného mesta na vyšší územný celok, nakoľko v rámci EÚ nenájdeme iné hlavné mesto okrem nášho, ktoré by zároveň nebolo aj samosprávnym krajom,“ reagoval hovorca Michal Kaliňák, pričom vedenie ZMOSu by si zároveň podľa jeho slov v rámci reformy predstavovalo aj zmenu zákonov o vlastnom financovaní, keďže tak Bratislava, ako aj Košice, majú v porovnaní s ostatnými Slovenskými mestami špecifické postavenie. 

„Reformu samosprávy ako takú neodmietame. Čo odmietame, je rušenie mestských častí v Bratislave. Mestské časti predstavujú jedinečné identity Bratislavy tak, ako ju poznáme a sú jej neoddeliteľnými súčasťami. Priestor na diskusiu a prípadné zmeny vidíme skôr v kompetenciách jednotlivých úrovní bratislavskej samosprávy tak, aby dôslednejšie rešpektovali ich zmysel. Napriek tomu, že municipalizáciu a proces zefektívňovania fungovania samosprávy považujeme za dôležitý, je pre nás nepochopiteľné, že materiál nepočíta so zlučovaním stoviek malých obcí, no navrhuje zrušiť napr. Petržalku či Ružinov, ktoré samy o sebe sú skutočným počtom obyvateľov treťou a štvrtou najväčšou obcou na Slovensku,“ doplnili k téme svoje jednohlasné stanovisko všetci starostovia mestských častí Bratislavy, na čele s primátorom Vallom. Podľa ich osobných skúseností dokonca mestské časti hlavného mesta, naopak, fungujú efektívne a ako jedny z mála obcí dokážu plynulo a bez problémov vykonávať aj vysoko odborné funkcie preneseného výkonu štátnej správy, napríklad fundovanými stavebnými úradmi. Zánik mestských častí by preto vnímali ako vzdialenie správy veci verejných od občanov. 

Minister svoj postoj zmenil 
Po výzvach na otvorenie diskusie a nesúhlasných reakciách kľúčových predstaviteľov z oblasti samosprávy k prvotnému návrhu sa s ich hlavnými predstaviteľmi napokon stretol samotný minister Heger. Po spoločnom rokovaní už na radikálne rušenie mestských častí Bratislavy a Košíc nepomýšľa. „Potrebujeme reflektovať na nové potreby obyvateľov. Našim cieľom bolo vyvolať diskusiu na tému reformy samospráv, ísť v nej hlbšie a priniesť k stolu kvalitné dáta. V prvom rade si musíme uvedomiť, že Bratislava je hlavné mesto. A otázka je stále veľmi relevantná – ako sa pozrieť práve na špecifikum tohto jediného mesta na Slovensku a akým spôsobom práve z tohto poslania vyplývajú povinnosti a zároveň aj potreba nejakého financovania. Ďalšia otázka, ktorú sme tým chceli priniesť, je rozmer nejakej nákladovej efektívnosti,“ zmenil rétoriku minister, ktorý už dnes rozpráva nie o radikálnych krokoch, ale o začínajúcej diskusii, ktorá potrvá: „Tá diskusia sa začala a určite sme sa zhodli v tom, že v nej chceme pokračovať, pretože ak máme priniesť nejaký reálny výsledok, ktorý občania v konečnom dôsledku pocítia, tak musíme tento koncept dopracovať. Ak chceme reformu samosprávy, tak to musí byť jednoznačne za účasti samospráv,“ dodal. 

Kto pozná kľúč k najefektívnejšej reforme?
Zatiaľ, čo prvotná myšlienka vzišla od stola, z dielne ministerstva financií, na aktuálnom vytváraní reformných opatrení sa budú spolu s ministerstvom podieľať tiež Únia miest Slovenska a Združenie miest a obcí Slovenska, ako aj primátori Košíc a Bratislavy. Napríklad ÚMS vidí riešenie aj v novom rozdelení kompetencií a v úprave financovania. Magistrát by mal prevziať na seba väčšiu zodpovednosť v oblasti preneseného výkonu pôsobnosti štátnej správy, ako aj v strategicky dôležitých a rozvojových kompetenciách. ZMOS má zase v pláne v priebehu najbližších týždňov predstaviť konkrétne nástroje na podporu medziobecnej spolupráce. V priebehu jesene bude predstavovať audit kľúčových originálnych kompetencií podľa jednotlivých oblastí, a tiež aj výsledky komparácie samosprávy na Slovensku a v štátoch V4. A konkrétne predstavy o tom, ako odštartovať diskusiu o reforme má aj primátor Bratislavy. „Dohodli sme sa, že sa vytvoria pracovné skupiny. Nám bude záležať na skupine, ktorá bude hovoriť o kompetenciách hlavného mesta, ale aj o delení kompetencií medzi mestom a mestské časti tak, aby sme to maximálne zjednodušili pre našich obyvateľov a naša obľúbená téma, a to je financovanie hlavného mesta,“ dodal Matúš Vallo. 

Aj keď sa pri otvorení témy o reforme samospráv zdalo, že má ministerstvo financií na vec jednoznačný názor a riešenie, ktoré začne v najbližšom čase aplikovať do praxe, pravdou je opak. A tak to, ako bude napokon reforma samospráv vyzerať, je pre túto chvíľu doslova vo hviezdach. Jedno je ale isté. O to, že vaša mestská časť zanikne, sa viac obávať nemusíte. 

(vt)