Aktuálne dianie 23. jún 2017

Chorvátske rameno v okolí Veľkého Draždiaku je plné kvetov a rýb


Chorvátske rameno, najmä v okolí Veľkého Draždiaku, sme v uplynulých dňoch našli v plnej sile a kráse. Voda v ňom je nádherne číra, plávajú v ňom ryby a vodu pokrývajú krásne vodné ruže – lekná.

 „Chorvátske rameno je v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, OZ Šamorín. Kvalita vody sa v ramene nevyhodnocuje, hygienici odoberajú vzorky len z vôd, ktoré sú určené na kúpanie alebo kde sa ľudia kúpať zvyknú. Čistá voda rastlinám a živočíchom prospieva,“ informoval nás miestny petržalský úrad. Chorvátske rameno tak vytára príjemné prostredie pre život Petržalčanov a jeho pomalý až nepatrný prúd prináša do okolia pokoj a krásu.

 Máte nejaké skúsenosti s Chorvátskym ramenom? Napíšte nám svoj príbeh do redakcie: redakcia@bakurier.sk

 

Lekno alebo ľudovo vodná ruža (lat. Nymphaea) je rod vodných rastlín z čeľade leknovité (Nymphaeaceae). Zahrnuje približne 50 botanických druhov a množstvo kultivarov. Vďaka svojim vysokým nárokom na živiny výdatne pomáha zbavovať jazierko znečisťujúcich látok a svojimi veľkými plávajúcimi listami tieni hladinu počas celého dňa, čím sa znižuje prehrievanie vody a množstvo prenikajúceho svetla a to všetko brzdí rozvoj nežiaducich rias.

 Chorvátske rameno je kanál v Petržalke. S dĺžkou 5 138 m, nadmorskou výškou max. 129,48 m a min. 127,93 m a maximálnou výškou hladiny 1,5 m plní ochrannú funkciu drenážneho kanála a je vyhĺbené v bývalom ramene Dunaja v Petržalke v Bratislave, po ktorom nesie aj svoje meno. Pôvodné rameno sa začínalo v ohybe dnešného Pečnianskeho ramena, potom v tvare šikmého 'S' tieklo pod dnešnú Hrobársku ulicu, pokračovalo Bratskou ulicou a oblasťou železničnej trate až po Starohájsku ulicu, potom v súčasnom koryte pri Betliarskej a potom na juh. Vytváralo tak v dnešnej Petržalke viacero polostrovov a ostrovov. Miestni dali Chorvátskemu ramenu ľudový názov "Kanál". Staršie názvy sú: Engerauer Arm, Carlburger Arm, Rusovecké rameno. V stredoveku bolo po Pečnianskom ramene najmohutnejším meandrom na pravej strane Dunaja. Meandrovalo v priestore dnešného sídliska a oddeľovalo viacero ostrovov.

 Súvislá vodná hladina sa v ramene objavila až po naplnení zdrže Hrušov v priebehu roka 1993. Došlo k výraznému zlepšeniu životných podmienok vodných organizmov. Hĺbka vody v ramene je rôzna, vyhovujúca je v južnej, najviac zachovalej časti. Plytká voda má za dôsledok najmä v lete prehrievanie, negatívne zmeny v kyslíkovom režime a eutrofizáciu.

 Výmena vody len z horizontu podzemných vôd je nepostačujúca. Pohyb vody sa obmedzuje len na občasné prečerpanie vody do Dunaja čerpacou stanicou, vo vyšších úsekoch k výmene prakticky nedochádza. Brehy udržuje Povodie Dunaja kosením a odstraňovaním náletových drevín. Na pobrežnej čiare sa nachádzajú remízky rákosia, vyššie na brehoch ojedinele parková zeleň.

Chorvátske rameno predstavuje podľa RÚSES pre Bratislavu regionálny biokoridor.

 Najzachovalejšia časť tvorí regionálne biocentrum Chorvátske rameno – juh, na opačnom konci je navrhované regionálne biocentrum Chorvátske rameno – sever. V koryte ramena sa nachádza niekoľko výrazných bariérových prvkov. Sú to stavidlá ale najmä komunikačné presypy s rúrovými priepustami v miestach križovania ramena s rušnými komunikáciami. Spôsobujú nesúvislosť koryta a výrazné obmedzenie pohybu živočíchov v akvatickej a terestrickej časti. To sa odráža aj na heterogenite fauny v jednotlivých úsekoch ramena.

 Biodiverzita ramena je dnes určite výrazne nižšia ako v časoch, keď sa jednalo o prírodný tok. Napriek tomu bolo v oblasti Chorvátskeho ramena zistených 12 druhov chránených a ohrozených druhov rastlín ako napr.: Butomus umbelatus L., Nymphaea alba L.. Z fauny bolo na tejto lokalite identifikovaných 7 chránených a 6 ohrozených druhov živočíchov, registrovaných v Červenej knihe. Sú to predovšetkým obojživelníky, 1 druh zastupuje ryby. Ešte v polovici tohto storočia tu hojne tu žili napr. korytnačky, zrejme druh Emys orbicularis. Dnes sa sa tu už nevyskytujú.

 (red, sk.wikipedia.org, foto archív BK)

0 komentárov
Pridajte komentár
Na začiatok stránky hore
Newsletter