S príchodom nového, navyše volebného roka, by mal vedieť každý politik zložiť svojim voličom účty. Obzvlášť tí komunálni... Ste spokojní, čo sa podarilo v mestskej časti, kde žijete, posunúť vpred? Ak by sa voľby konali dnes, dali by ste hlas súčasnému vedeniu?
Opýtali sme sa starostov všetkých 17-tich mestských častí Bratislavy. Do uzávierky nám odpovedalo 13 z nich, pričom každý dostal rovnakých 5 otázok.
1) Ktoré z predvolebných sľubov sa vám podarilo splniť a o ktorých už dnes viete, že sa do finálnej podoby nepodaria zrealizovať ani do konca aktuálneho volebného obdobia?
2) Ktorý problém považujete v rámci MČ za najpálčivejší?
3) Čo pre vás predstavuje najväčšie prekážky v rámci rozvoja vašej MČ?
4) Na čo ste v rámci svojej aktuálnej 3-ročnej práce najviac hrdý/á?
5) Budete znovu kandidovať za starostu/tku?
Štyri roky sú na splnenie predsavzatých plánov málo
Ján Hrčka, starosta MČ Bratislava – Petržalka
Čo sa podarilo za 3 roky: Som typ človeka, ktorý si určuje vysoké ciele vo všetkom a robí maximum pre to, aby sa väčšina z plánov reálne splnila, no nie vždy mi to objektívne alebo subjektívne okolnosti umožňujú. Za seba môžem povedať, že z toho, čo som si predsavzal a zaumienil sa mi podarilo zrealizovať na 50 %. Samozrejme, že by ma potešilo vyššie číslo, na druhej strane si treba uvedomiť, že už takmer dva roky čelíme pandémii, ktorá brzdila fungovanie úradu v mnohých ohľadoch. Od nástupu do funkcie 6. decembra 2018 som mal de facto iba rok a pol príležitosť zabezpečiť výkon samosprávy bez väčších komplikácií, následne nás začali brzdiť viaceré obmedzenia. Medzitým sme boli postavení pred kompletné organizovanie niekoľkých druhov volieb – parlamentných, európskych a dvoch kôl prezidentských – ktoré si vyžadovali veľa času a energie na prípravu a samotnú realizáciu. To, za čím si najviac stojím a som na to právom hrdý je výrazné zlepšenie v hospodárení s verejnými financiami, a to aj napriek tomu, že sme nemalé peniaze investovali napríklad do kúpy nových strojov a zariadení v areáli, v ktorom sídli naše nové oddelenie verejnoprospešných služieb za viac ako 1,5 milióna eur. Aj vďaka presunu údržby z miestneho podniku priamo pod náš úrad a týmto investíciám dokážeme kosenie, opravy budov, čistenie parkovísk, rekonštrukcie terás, výrobu a osadenie lavičiek, ale aj zimnú údržbu vykonávať nielen efektívnejšie a vo väčších objemoch, ale aj omnoho lacnejšie.
Výsledkom rozumného hospodárenia sú tak finančné prebytky, ktoré sú za posledné roky vyššie ako za uplynulých 20 rokov. Práve vďaka týmto prebytkom sme mohli investovať do navyšovania kapacít v materských školách, rekonštrukcií školských jedální a kuchýň a takisto nám financie navyše pomohli postupne znižovať investičný dlh, ktorý je za tri desaťročia v Petržalke naozaj obrovský. K šetreniu financií prispela aj schopnosť realizovať mnoho aktivít vo vlastnej réžii, nie dodávateľsky, čomu predchádzala reštrukturalizácia kľúčových miestnych organizácií. Jedným z príkladov je práve prechod Miestneho podniku verejnoprospešných služieb priamo pod petržalský úrad a s ním súvisiaci vznik nového oddelenia správy verejných priestranstiev začiatkom roka 2020. Po zmene organizačnej štruktúry podniku sme zaobstarali modernejšiu a efektívnejšiu techniku a takisto navýšili počet zamestnancov. Pri mojom nástupe v podniku pracovalo asi 40 ľudí, aktuálne na novo vytvorenom oddelení pracuje 120 ľudí zabezpečujúcich letnú aj zimnú údržbu komunikácií III. a IV. triedy v našej správe, starostlivosť o detské ihriská, zeleň a čistotu verejných priestranstiev. Začiatkom budúceho roka plánujeme ich počet zvýšiť až na 150. Úroveň čistoty, starostlivosti o zeleň ale aj údržby ako takej išla viditeľne smerom nahor. Dôkazom sú pozitívne spätné väzby od obyvateľov a návštevníkov Petržalky, ktoré prichádzajú najmä v posledných mesiacoch, čiže práve v čase, kedy sa nevyhnutné organizačné zmeny konečne ukazujú v teréne. A bude ich vidieť stále viac.
Za jeden z najväčších, mimochodom neplánovaných, úspechov považujem zriadenie nášho mobilného odberného miesta Hrobákova, kde sme za šesť mesiacov v plnom nasadení otestovali takmer 395-tisíc ľudí, medzi nimi aj z iných mestských častí a obcí, z ktorých 2080 mali pozitívny výsledok testu. Proces testovania zefektívnil najmä unikátny nápad zaviesť pri administratívnych úkonoch čítačky dokladov a možnosť dostať výsledok testu do SMS správy, vďaka čomu sa ľudia dokázali pohodlne vybaviť v priebehu pár minút. Teší ma, že sme mali na vysokokapacitné MOM Hrobákova pozitívne ohlasy od obyvateľov a že tento unikátny systém inšpiroval aj ďalšie mestské časti a obce na Slovensku. Keby vláda oznámila celoplošné testovanie znovu, jeho organizáciu by sme teraz zvládli oveľa lepšie. Ďalšou z mojich top priorít, nielen v tomto roku, bolo vytvoriť nové priestory pre škôlkarov, ktorých je dlhodobo nedostatok. Už dva roky intenzívne pracujeme na navyšovaní kapacít vo vybraných materských školách v zriaďovateľskej pôsobnosti mestskej časti, a to rekonštrukciou ich nevyužívaných priestorov, akými sú školnícke byty či práčovne. Od septembra tohto roka sa nám podarilo sprevádzkovať šesť nových tried v MŠ Lietavská, Iľjušinova, Turnianska 6 a Bohrova, vďaka ktorým sme v novom školskom roku prijali o takmer 166 detí viac.
Čo sa nepodarilo za 3 roky: Priznávam, že nie všetky moje rozhodnutia počas doterajšieho pôsobenia na poste starostu boli správne. Aj keď mám väčšinou ambície zmeniť veci k lepšiemu a myslím, že som pre mestskú časť nastavil dobrý základ, našli sa prekážky, ktoré mi cestu k plánovaným cieľom zablokovali, či už išlo o resty z čias bývalého vedenia alebo viackrát spomínaná pandémia. Najviac ma mrzí, že kvôli nej som sa nemohol venovať plánovaným systematickým zmenám v našich základných a materských školách. Pôvodne som chcel preniknúť hlbšie do fungovania jednotlivých škôl a hľadať spôsob, akým zjednotiť výučbu, možnosti krúžkov či stravovania na jednu úroveň vo všetkých, aktuálne 11 základných a 25 materských školách. Ako príklad uvediem kuchyne, ktoré sa nám síce materiálno-technicky podarilo vybaviť a ročne sme do nového zariadenia investovali 120 až 150-tisíc eur, no z dôvodu protipandemických opatrení nám nebolo umožnené organizovať školenia pre kuchárov a kuchárky, aby sa naučili s moderným multifunkčnými zariadeniami, akými sú napríklad konvektomaty, narábať ešte efektívnejšie, a tým zlepšiť stravovanie našich detí ešte viac. Čo sa týka brzdených projektov, ako som spomínal, išlo najmä o časové sklzy pri dodávkach materiálov na rekonštrukcie; pretrvávajúcou pandémiou však utrpela aj oblasť kultúry a športu, a teda činnosť miestnych organizácií, ktoré boli z dôvodu opatrení nútené pozastaviť svoju prevádzku (Petržalská plaváreň); zmeniť formáty podujatí alebo ich úplne zrušiť (Kultúra v Petržalke, Miestna knižnica Petržalka).
2) Momentálne je to spustenie celomestskej parkovacej politiky vo vybraných lokalitách Bratislavy, medzi nimi aj na petržalských Dvoroch 4. Prvým problémom v rámci zavádzania nového systému parkovania je jeho omeškanie. Ako hlavné mesto avizovalo, pôvodne mala byť celomestská parkovacia politika spustená začiatkom roka 2021, potom sa termín neustále posúval, no my sme už v Petržalke vyše roka fungovali s naším systémom, na ktorý si ľudia pomaly začali zvykať. Regulovanie parkovania ako také plne podporujem, veď sám stojím za sprevádzkovaním petržalského parkovacieho systému v našej mestskej časti, ale nestotožňujem sa so zavádzaním duálneho systému parkovania v Petržalke. Ľudia musia teraz naraz čeliť dvojakým pravidlám parkovania, majú v nich chaos a ani sa im nečudujem. S čím takisto nie som a nemôžem byť spokojný sú výsledky sčítania obyvateľov. Aktuálne dáta naznačujú, že v hlavnom meste má trvalý pobyt približne 475-tisíc obyvateľov, čo je oproti reálnym odhadom o takmer 20-tisíc menej. Ak štatistický úrad Bratislave neprizná tých 15 až 20 tisíc obyvateľov navyše, o ktorých sme presvedčení, že tu sú, bude to znamenať zhruba o 5 miliónov eur ročne pre mesto ako celok menej. Za desať rokov to teda bude o 50 miliónov eur menej, a to už naozaj nemôžeme brať na ľahkú váhu.
3) Určite sú to nevyrovnané alebo komplikované majetkovo-právne vzťahy, ktoré spôsobujú, že nemôžeme veľakrát zasiahnuť do opráv komunikácií, investovať do rekonštrukcie budov či do údržby pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území Petržalky, lebo sú vo vlastníctve/správe iných subjektov. Typickým príkladom sú pochôdzne terasy, z ktorých väčšina spadá do správy hlavného mesta alebo nemajú vôbec žiadneho vlastníka a tým pádom je starostlivosť o ne zanedbaná úplne. To isté platí o schátraných budovách, ktoré kedysi slúžili ako materské školy, no kedysi nízky počet detí viedol k odpredaniu priestorov štátnym alebo súkromným inštitúciám. Napríklad bývala MŠ Hrobáková bola donedávna celá vo vlastníctve Ministerstva vnútra, preto v snahe vytvoriť tu opätovne nové miesta pre škôlkarov, ktorých je v Petržalke všeobecne nedostatok, sme museli s MV viesť viacero rokovaní. Zatiaľ sa nám podarilo odkúpiť polovicu budovy, no v rokovaniach budeme i naďalej pokračovať, aby sme do rúk získali celú stavbu a mohli tu sprevádzkovať novú MŠ. Veľakrát sa obyvatelia sťažujú na nepokosenú trávu, nepohrabané lístie, hrboľaté cesty či vypílené stromy, pretože automaticky túto kompetenciu pripisujú mestskej časti, avšak neuvedomujú si, že väčšinu pozemkov, na ktorých sa ten-ktorý strom alebo cesta nachádza, nespadá do našej zodpovednosti. Ale aj to je naša práca – pravidelne s obyvateľmi komunikovať a vysvetľovať im, že sa staráme iba o komunikácie III. a IV. Triedy vo vnútroblokoch, že kosbu okolo Chorvátskeho ramena zabezpečuje jeho správca Slovenský vodohospodársky podnik, a tak ďalej. Situáciu za posledné dva roky výrazne skomplikovala i viackrát skloňovaná pandémia, ktorá viedla aj k tomu, že niektoré dodávateľské firmy sa dostali do platobnej neschopnosti a zaužívané reťazce tovarov, služieb či materiálu nefungujú tak, ako pred pandémiou. Zrazu na obyčajné dvere a zárubne, ktorých dodanie trvalo bežne dva-tri týždne teraz čakáme dva-tri mesiace, čo sa odrazilo na omeškaní niektorých rekonštrukčných prác, napríklad v prípade toaliet na ZŠ Nobelovo námestie.
5) Nie je tajomstvom, že za starostu Petržalky budem kandidovať znovu. Zistil som, že štyri roky sú na splnenie všetkých predsavzatých plánov málo, preto by som v nich rád pokračoval aj naďalej. Verím, že ľudia často prebdené noci a množstvo práce kolegov z úradu vidia a dajú mi opäť dôveru, aby som svoje sľuby z roku 2018 zrealizoval nie na 50, ale na 100 %.
Odkúpením pozemkov MČ zachránila cenné lokality
Martin Chren, starosta MČ Bratislava – Ružinov
1, 2, 3) Pred minulými voľbami som sa Ružinovčanom zaviazal splniť 9 sľubov a darí sa nám plniť všetky z nich. Takmer dva roky, teda väčšinu volebného obdobia, trvajúca pandémia však zasiahla aj Ružinov. Cítime to aj u nás na úrade, keď sme museli riešiť agendu, ktorá s našimi kompetenciami ani nesúvisí – ako napríklad niekoľko mesiacov, počas ktorých sme zabezpečovali testovanie. Už druhý rok tak síce chceme ísť na plný plyn, ale kvôli korone máme stále zatiahnutú ručnú brzdu. Aj tak sa toho však veľmi veľa podarilo. Prvýkrát od roku 1953 sme začali stavať dve nové základné školy a tretiu pripravujeme. Zabránili sme výstavbe na Štrkoveckom jazere a vďaka tomu, že sme odkúpili asi tretiu územia Ostredkov, sa už obyvatelia tejto časti Ružinova nemusia obávať neprimeraného zahusťovania. Získali sme pozemok futbalového štadiónu FC Ružinov, takže nehrozí, že tu namiesto futbalového ihriska vyrastie monštrózna polyfunkčná budova. Začali sme rekonštrukciu hasičskej zbrojnice a odkúpili sme aj starú radnicu v Prievoze a vďaka tomu sa tieto výnimočné budovy zachovajú aj pre ďalšie generácie Ružinovčanov. Zrekonštruovali sme niekoľko detských ihrísk na sídliskách a vznikli aj športoviská pre všetky generácie obyvateľov. Rozbiehame projekt rekonštrukcie roky zdevastovaného školského areálu na Trnávke. Po 500 bytoch pribudne zóna regulovaného parkovania aj v Starom Ružinove a následne aj v ďalších lokalitách až po Bajkalskú. Revitalizujeme parky a bežne sme mali v uliciach šesť partií, ktoré pracujú na rekonštrukcii ciest a chodníkov.
Pripravených máme veľa ďalších pekných projektov a nebyť covidu, určite by sa nám toho podarilo ešte viac. Veľa energie sme však investovali do aktivít súvisiacich s pandémiou, napr. do testovania, a to aj nám odčerpalo energiu, ktorú by sme venovali iným projektom.
4) Jednoznačne najväčšími úspechmi sú výstavba nových škôl a to, že vďaka odkúpeniu viacerých pozemkov, mestská časť zachránila niekoľko cenných lokalít, zabránila nekontrolovateľnej výstavbe a zaistila, že nestratia svoj jedinečný charakter.
5) Podarilo sa nám rozbehnúť mnoho výnimočných projektov, niekoľko ďalších máme pripravených a rád by som ich dotiahol do konca.
Územný plán v mnohých prípadoch rozvoju mestskej časti bráni
Zuzana Aufrichtová, starostka MČ Bratislava – Staré Mesto
1) Vízie, s ktorými som išla v roku 2018 do volieb, sa po mojom nástupe do funkcie starostky Starého Mesta stali súčasťou oficiálneho dokumentu Staromestský program 2019 – 2022 a okamžite sa začali krok za krokom a systematicky realizovať. Asi nie je možné vymenovať na tomto mieste všetko, čo sa urobilo, preto aspoň stručne: jednou z mojich priorít je vzdelanie, jeho kvalita a dostupnosť. Staré Mesto je zriaďovateľom siedmich základných a devätnástich materských škôl a sme zriaďovateľom aj dvoch denných zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku, t. j. detských jaslí. V rámci zlepšenia infraštruktúry pre vzdelávanie sme v uplynulom období realizovali náročné rekonštrukcie na všetkých našich školách a škôlkach. Mnohé z nich sídlia v starých historických budovách, rekonštrukcie sú preto náročné a nákladné; faktom však je, že mnohé prišli doslova v hodine dvanástej. Po rokoch sú školské areály často v zlom stave a nezodpovedajú ani súčasným štandardom. To isté sa týka jedální, kuchýň a ich vybavenia atď. V rekonštrukciách objektov a areálov škôl pokračujeme aj v roku 2022. Jednou z najdôležitejších úloh je aj zvýšenie kapacít našich škôl. V roku 2021 sme získali grant na nadstavbu ZŠ Dubová, realizácia prebehne v tomto roku a získame tým pre školákov viac tried. Významne sme zvýšili kvalitu starostlivosti o seniorov. V lete 2020 bolo skolaudované a na jar 2021 spustilo prevádzku Zariadenie opatrovateľskej služby Seniorcentrum na Podjavorinskej ulici. To je obrovský krok vpred z dvoch dôvodov: 1. Staré Mesto týmto pádom poskytuje komplexnú škálu sociálnych služieb pre seniorov, od terénnej služby po doliečovacie a dočasné zariadenie na vysokej úrovni. Zvyšok aspoň telegraficky: vysporiadanie sa s kauza Maják nádeje. Vznikol Dobrý dom, budova je zachránená a dnes aj čistá a vydezinfikovaná; Medická záhrada je zrevitalizovaná; obnovené Rázusovo nábrežie, nová žulová dlažba a vysadené stromy; prebieha rekonštrukcia Blumentálskej ulice; začala sa prvá etapa revitalizácie zóny Panenská; spustili sme staromestskú dotačnú schému, ktorou podporujeme dobré a zmysluplné projekty; vznikol a funguje staromestský neinvestičný Fond architekta Weinwurma, ktorý podporuje skvalitnenie verejných priestranstiev, pomáha vlastníkom pri čistení graffiti, podieľa sa aj na sociálnych a kultúrnych projektoch atď. Naopak, čo sa realizácie nedočkalo, to je celomestská parkovacia politika a Staré Mesto ďalej pokračuje v už zavedenom systéme..
2) Starostlivosť o seniorov. Slovensko ako také starne a našej mestskej časti sa to týka o to viac, pretože máme vysoké percento obyvateľov v seniorskom veku. Druhým pálčivým problémom sú kapacity základných a materských škôl. Tie je potrebné navýšiť, pretože narastá aj počet školopovinných detí a dostupnosť vzdelania je jedným zo základných ukazovateľov kvality života.
3) Územný plán, ktorý v mnohých prípadoch rozvoju mestskej časti bráni, pretože nie je dostatočne flexibilný.
4) Hrdá som na všetko, čo sa podarilo a napriek pandémii sa toho podarilo naozaj veľa. Ak by som mala predsa zdôrazniť konkrétne projekty, boli by to projekty rekonštrukcií škôl a ich areálov. Staromestské školy budú po týchto štyroch rokoch v o poznanie lepšom stave, ako boli pred tromi rokmi. Hrdá som tiež na naše sociálne služby určené seniorom a radosť mi robí Fond architekta Weinwurma a každý jeden projekt, ktorý pomohol financovať.
5) V hektickom behu hektických dní je táto otázka niečím, čo zatiaľ nechávam otvorené. Riešim aktuálne veci a rozbehnuté projekty.
Pandémia bola obdobím dobrých zmien
Rudolf Kusý, starosta MČ Bratislava – Nové Mesto
1) Toto volebné obdobie sa z pohľadu samosprávy zapíše ako najťažšie v novodobých dejinách Slovenska. Zažili sme niečo, čo nečakal nikto a na čo sa ani nedalo pripraviť. Pandémia zmenila takmer všetko. Veci, ktoré boli prirodzené, sa zrazu nemohli, covid zoškrtal mnoho plánov, spôsobil – aj samospráve – veľké ekonomické straty. O to viac ma teší, že ani táto kríza nezastavila rozvoj našej mestskej časti, o čom svedčí aj množstvo úspešných projektov, ktoré sa nám podarilo zrealizovať: vynovené športové ihriská (Ladzianskeho, Jelšová), množstvo investícií do škôl a škôlok, ktorými sme vytvorili kvalitnejšie a bezpečnejšie prostredie či už v triedach alebo jedálňach, nové odborné učebne (napr. na ZŠ Riazanská pre chémiu, biológiu a cudzie jazyky a polytechnickú na ZŠ Sibírskej), ale aj viac miest pre deti (napr. nové triedy pre MŠ Letná v priestoroch ZŠ Riazanská). Urobili sme veľkú rekonštrukciu Bárdošovej ulice, ktorá je dôležitou dopravnou spojnicou medzi Kramármi a Kolibou. Spomenúť treba určite aj pilotný projekt regulovaného parkovania, ktorý sme rozbehli pre plánovanú celomestskú parkovaciu politiku na Tehelnom poli. Tých zmien je viac a som za ne vďačný.
2) Napriek tomu, že robíme veľa pre vytváranie nových miest pre deti v našich materských školách, stále ich potrebujeme viac. Dopyt je stále väčší.
3) Nechcem hovoriť všeobecne, preto použijem konkrétny príklad. Keď sa v Novom Meste obzrieme, čo za tie všetky roky máme za sebou, vidíme novú škôlku na Pionierskej, na Kalinčiakovej, tiež nadstavenú škôlku na Jeséniovej aj Odborárskej, nové triedy pre predškolákov na Riazanskej, prerobený školský byt na priestor pre škôlku na Jeséniovej atď. To sú stovky nových miest! Žiaľ, potom príde hygienik so svojimi normami a zoškrtá množstvo miest pre škôlkarov a my tak nemôžeme prijať všetky deti, s ktorými počítame... V tomto úsilí však nemienime v žiadnom prípade poľaviť, aj preto sme pripravili dôležitý balík opatrení, aby sme skokovo problém vyriešili: zaviedli sme príspevok na súkromnú škôlku, pripravili projekt nadstavieb MŠ Legerského, MŠ Šuňavcovej, MŠ Jeséniovej, na Teplickej plánujeme novú budovu škôlky, hľadáme priestor na novú škôlku pre Kolibu a Kramáre atď.
4) Určite na to, že napriek pandémii a jej dôsledkom sa nám podarilo zrealizovať množstvo investičných projektov, ktoré priniesli ďalšie skvalitnenie podmienok pre život v Novom Meste. A preto aj napriek pandémii môžeme toto obdobie označiť za obdobie zmien – dobrých zmien.
5) Asi nikdy sa to rozhodnutie nerodilo ťažšie. Rodina je po skúsenostiach spred roka a pol proti. Vedomie, že im polícia zbalila na ulici otca a manžela len preto, že si dovolil vzoprieť sa skupine vplyvných developerov, to asi nikomu nespraví dobre. A ja im doma dobre rozumiem, desiatky hodín v cele predbežného zadržania za veci, kde som jednoznačne chránil záujmy Novomešťanov a Novomešťaniek, boli asi najťažšia starostovská skúsenosť. A potom je tu aj ľudské sklamanie, keď som po prepustení videl koľko hejtu a zloby dokázali niektorí ľudia vyprodukovať. Zároveň mi ale tie chvíle ukázali dôveru zo strany ľudí, a to mi neuveriteľne pomohlo. V tejto chvíli sa preto zaoberám projektami, ktoré sme rozbehli a otázku kandidatúry si najskôr musíme prediskutovať doma.
Aj my očakáme, ako bude fungovať parkovacia politika mesta
Martin Zaťovič, starosta MČ Bratislava – Dúbravka
1) Vďaka zamestnancom miestneho úradu v Dúbravke, miestnym, mestským a župným poslancom, ale aj veľkej pomoci aktívnych obyvateľov, sa nám darí plniť mnohé sľuby. Spomeniem aspoň niektoré. Podarilo sa nám revitalizovať mnoho menších, ale aj väčších verejných priestranstiev a areálov, ktoré chátrali a pribudli nové vonkajšie športové plochy prístupné širokej verejnosti, napríklad hokejbalové ihrisko a multifunkčné ihrisko s tribúnou v Parku Pekníkova. Z premien verejných priestranstiev môžem spomenúť aktuálne dokončené projekty. V spolupráci s hlavným mestom a mestskými poslancami sa podarilo zrevitalizovať verejné priestory na Bagarovej ulici, na ulici M. Schneidera-Trnavského pri bývalej Brestovke alebo Park na Fedákovej ulici v spolupráci s BSK. Pokiaľ ide o oddych a šport, zrealizovali sme dva veľké projekty. Najväčším investičným projektom bola premena územia na ploche 2500 metrov štvorcových za približne 400-tisíc eur na Hanulovej ulici, kde vznikol krásny športovo-oddychový areál. To sa nám podarilo vďaka externým zdrojom z Úradu vlády SR a magistrátu. Ďalším projektom, ktorý vznikol v spolupráci s hlavným mestom je pumptracková dráha s workoutovým ihriskom na Talichovej. Podarilo sa nám tiež pokračovať v postupnej rekonštrukcii budov predškolského a školského zariadenia, vrátane telocviční.
Som veľmi rád, že medzi priority stále patrí zeleň a s ňou spojená výsadba a údržba. Posledné roky vysadíme každý rok viac než 100 stromov. Okrem stromov pribudli tento rok aj viaceré živé ploty vo verejných priestoroch, viac než na 30 metrov štvorcových. Záhony kvetov na 15. rôznych miestach tešia Dúbravčanov od roku 2017, tento rok mestská časť pridala aj novinku - letné kvitnúce cibuľoviny a lúčne kvety v piatich rôznych lokalitách. Počas vegetačného obdobia kvitlo v Dúbravke pri dome kultúry a pri mestskom úrade aj 12 samozavlažovacích kvetináčov s kvetinovou výsadbou. Dúbravka aj tento rok pokračovala v projekte kvitnúcich lúk, vytvorila ich na ôsmich miestach a osadila infotabule. V súvislosti s podporou biodiverzity mestská časť prišla aj s novinkou – projektom Dúbravské včely. Do záhrady miestneho úradu pribudlo v rámci neho päť úľov. Vhodnú plochu mestská časť vybrala v spolupráci s CEEV Živica a pridali sa tak do programu Mestské včely, ktorý funguje v hlavnom meste už niekoľko rokov. Včielkam sa v záhrade miestneho úradu tak darí, že od mája v záhrade miestneho úradu vyrobili viac ako 100 kilogramov medu a na začiatku júla prebehlo jeho stáčanie.
Na projekty sme len v minulom roku získali 742 521 eur z externých zdrojov. Veľmi ma teší, že všetkým deťom do 3 rokov s trvalým pobytom v Dúbravke vieme zabezpečiť miesto v škôlkach. Mať dobrý tím poslancov v mestskej časti v mestskom a krajskom zastupiteľstve a v spolupráci s našimi zamestnancami na úrade, to je základ našej úspešnej stratégie.
Jedným z cieľov a predvolebných plánov bolo aj pohnúť so „strašiakmi“ v Dúbravke, ako je chátrajúca stará pošta či bývalá budova červeného kríža na Ulici kpt. Rašu. Dobrou správou je, že sa podarilo dať budúcnosť chátrajúcemu objektu na Ulici kpt. Rašu. Vzniknúť tu má zariadenie pre seniorov. Rokovali sme tiež s vlastníkom opustenej veľkej ubytovne ministerstva vnútra na Saratovskej, prisľúbil riešenie, zatiaľ však nie je jasné, kedy ku zmene príde. Podobne prebehli aj rokovania s vlastníkom starej pošty, spolu s mestskou políciou sme boli v decembri aj na prehliadke a kontrole budovy.
To, čo nestihneme, sú veľké projekty, ktoré idú tak trochu mimo rámec našich kompetencií a finančných možností. Je to rozšírenie Harmincovej ulice a výstavba zberného dvora, ktoré sú v kompetencii magistrátu, či výstavba cyklomosta medzi Dúbravkou a Lamačom, kde v súčasnosti prebiehajú procesy vydania stavebného povolenia, ktoré zastrešuje Bratislavský samosprávny kraj, podobne ako dokončenie športového areálu SPŠE Karola Adlera. Tento rok by sa však práce v areáli mali začať a podobne na dobrej ceste je cyklomost, ktorý má právoplatné stavebné povolenie, tak ako aj zberný dvor na Poliankach. Rozšírenie Harmincovej sľubujeme asi najdlhšie. Dúfam, že tento rok sa začnú reálne práce na rozšírení.
Veľkou potrebou mestskej časti je tiež rekonštrukcia a modernizácia Domu kultúry Dúbravka, táto investícia však vysoko prevyšuje naše možnosti. Mestská časť Bratislava - Dúbravka podala viaceré granty a projekty, nielen v súvislosti s domom kultúry, ale aj s ďalšími projektmi vo verejnom priestore mestskej časti. Samozrejme, aj v tomto roku sa budeme zapájať do rôznych výziev. Dúfam, že sa nám podarí v nich uspieť a budeme aj s pomocou externých zdrojov môcť zveľaďovať mestskú časť.
2) Tak, ako väčšina mestských častí očakávame, ako bude spustená a ako bude naplno fungovať parkovacia politika hlavného mesta. Treba sa pripravovať na to, že naša mestská časť leží v susedstve veľkých developerských projektov, ktoré prinesú aj väčšiu hustotu premávky. Už dlhšie komunikujeme s kompetentnými o projekte zjazdu a výjazdu na diaľnicu priamo z Dúbravky, zlepšenie prepojenia MHD, predĺženia Saratovskej ulice či električkového spojenia do Borov.
3) Neviem, či prekážky. Možno niekoľko úrovňové kompetencie. Niečo zabezpečujeme my ako mestská časť, niečo hlavné mesto, niečo kraj a niečo štát. Často je problémom vlastníctvo budov, pozemkov. Mnohé z nich sú vo vlastníctve developerov, preto nemáme na ne taký dosah, ako by sme si predstavovali my, respektíve obyvatelia Dúbravky. My sledujeme verejný záujem a záujem takpovediac všetkých Dúbravčanov a majitelia svoj záujem.
4) Je toho viac, čo ma teší a na čo som hrdý a hrdý som aj na Dúbravčanov. Spomeniem napríklad, že sa nám podarilo spoločne vzbudiť u obyvateľov pocit spolupatričnosti a zodpovednosti k prostrediu, v ktorom žijeme. Vidím to na mnohých našich akciách a aktivitách, či ide o zber elektroodpadu, pravidelné zabezpečovanie kontajnerov na odvoz nadrozmerného odpadu, vysádzanie zelene, zapájanie sa Dúbravčanov do rôznych ekologických projektov a projektov zlepšujúcich kvalitu života v Dúbravke. Podobne sledujem aj aktivitu a pomoc komunity seniorov, ktorí sa aktívne zapájajú do života v mestskej časti, podobne ako občianske združenia či športové kluby.
5) Do volieb je takmer rok. V súčasnosti sa sústreďujem najmä na riešenie aktuálnych problémov a projektov. Verím, že sa nám podarí rozbehnúť aj spomínané projekty. V ich realizácii by som rád pokračoval aj v ďalšom volebnom období ako starosta.
Obávame sa neregulovateľnej developerskej výstavby
Dana Čahojová, starostka MČ Bratislava – Karlova Ves
1) Napriek zvláštnostiam posledných rokov a novým povinnostiam, ktorými nás zaťažil Covid- 19 si myslím, že sme obstáli so cťou. Výsledkom našej práce sú nové objekty občianskej vybavenosti, najmä športovej infraštruktúry, ktorá v Karlovej Vsi dlho citeľne chýbala. Spomeniem nové multifunkčné ihriská, hokejbalové ihrisko, beachvolejbalové ihrisko, rekonštrukciu futbalového ihriska s umelým povrchom špičkovej kvality, rekonštrukciu plaveckého bazéna, opravy telocviční. Každý rok smerujeme veľkú časť kapitálových výdavkov do zveľaďovania našich škôl a škôlok. Dali sme do poriadku strechy, rad za radom rekonštruujeme hygienické zariadenia, rozvody, vymieňame elektroinštaláciu. Deťom pribudlo aj krásne dopravné ihrisko a inkluzívne ihrisko vhodné aj pre deti so špeciálnymi potrebami. Priebežne investujeme do kultúrneho domu, knižnice a ich okolia. Súčasťou každej rekonštrukcie sú bezbariérové úpravy. Postupne revitalizujeme vnútrobloky a zelené priestranstvá. Karlova Ves navidomoči opeknieva aj vďaka novej výsadbe stromov, kríkov a trvaliek. Pribudla zelená strecha na úrade, realizovali sme prvé vodozádržné úpravy v parkoch a pustili sme sa do hĺbkovej prototypovej rekonštrukcie škôlky na Kolískovej a ZŠ A. Dubčeka tak, aby sme znížili spotrebu energií na minimum, využívali aj zrážkovú vodu a deťom a zamestnancom vytvorili čo najlepšie vnútorné podmienky. Mohla by som pokračovať, ale rovnako dôležitý je aj zoznam rozbehnutých či naplánovaných úloh. Z tých najvýznamnejších spomeniem pripravovanú stavbu parkovacieho domu na Ulici Ľ. Fullu. Počítame so zavádzaním rezidenčného parkovania, už včera bolo neskoro. Projektová príprava a vybavovanie potrebných povolení zhltlo mnoho drahocenného času. No a na srdci nám stále veľmi leží vytúžené zariadenie sociálnych služieb na Borskej ul., kde prekonávame prekážku za prekážkou, aby sme sa raz konečne dostali k cieľu.
2) Sú dva, ktoré spolu navzájom významne súvisia. Súčasná situácia na trhu podporuje záujem developerov stavať všade tam, kde majú vlastnícke práva. V Karlovej Vsi to roky hrozí na mnohých miestach. Obávame sa, že zmenami v stavebnej legislatíve sa otvoria stavidlá a umožní sa výstavba aj tam, kde sme ju doteraz vedeli ako tak regulovať. S pribúdajúcim počtom obyvateľov pribudne vždy vysoký počet nových vozidiel. Parkovanie je druhý problém, ktorý s novou výstavbou bude len narastať. Ukázalo sa, že zavádzanie celomestskej jednotnej parkovacej politiky je zložitejšie a časovo náročnejšie, ako sa predpokladalo a nedá sa zavádzať naraz. Bude znamenať reálny úbytok miest, vrátane nového zákazu parkovania na chodníkoch. To je problém, ktorému budeme čeliť.
3) Výstavba sama o sebe je potrebná. Mladí ľudia, mladé rodiny potrebujú dostupné bývanie, čiže nájomné byty. Tu treba pochváliť vedenie mesta, že hľadá spôsoby ako tento deficit
riešiť. Problém je, že ľudia nechcú vo svojom okolí žiadnu novú stavbu, ani nájomné bývanie, ani parkovacie domy, hoci všetci vieme, že sú potrebné. Má to svoje vysvetlenie v bezohľadných projektoch, ktoré natlačili na sídliská, ktoré neposkytovali ani vyššiu občiansku vybavenosť, ale len a len zahusťovali, likvidovali zeleň a počas výstavby záhadne zvyšovali objem a podlažnosť. Ľudia sa na to len bezmocne museli dívať. Príkladov je neúrekom.
4) Som hrdá na to, že sme náš majetok nepredávali, ale naopak úspešne zveľaďovali, že Karlova Ves je v rámci Bratislavy považovaná za čoraz krajšie miesto, kde sa kontinuálne zvyšuje kvalita života. Ale najviac na to, že sme zvládli posledné krízové roky a naša mestská časť sa neotriasa krízami ani škandálmi. Pokojným nekonfliktným spôsobom čelíme problémom a úlohám, ktoré nám prináša život. Myslím, že to ľudia dnes potrebujú asi najviac.
5) V tomto turbulentnom období je ťažké predvídať, čo sa stane a ako sa bude vyvíjať situácia, preto definitívne rozhodnutie u mňa padne na Veľkú noc.
Rozvoj Vrakune je závislý aj od obchvatu
Martin Kuruc, starosta MČ Bratislava – Vrakuňa
1) Jeden z najväčších problémov, na ktorom pracujeme už druhé volebné obdobie, je vyriešenie skládky po bývalých závodoch Juraja Dimitrova, ktorá sa nachádza na hranici Vrakune s Ružinovom. Aktuálne s tým nevieme pohnúť, je to v rukách ministerstva životného prostredia, kde za to bojujeme už viac ako 7 rokov. Žiaľ, vyriešenie je zatiaľ v nedohľadne, takže dúfam, že sa čoskoro podniknú kroky smerom k vyriešeniu situácie.
2) Najpálčivejší problém Vrakune, ako aj v celej Bratislave, je problém s parkovaním a nová novela o cestných komunikáciách tomu nepomohla, takže aj v najbližšej dobe sa budeme venovať plánovaniu parkovacích miest.
3) Rozvoj našej mestskej časti je závislý aj od magistrátu a obchvatu Vrakune, ktorý by vyriešil zápchy, a teda náš dlhoročný problém.
4) Všetky naše školy a predškolské zariadenia máme zrekonštruované. Som hrdý na to, že sa nám podarilo zrekonštruovať fasády všetkých materských škôl až na jednu, ktorá je v pláne v roku 2022. Takisto sa nám podarilo vybudovať novú materskú školu. Plánujeme rekonštrukciu kotolní a opravu sociálnych zariadení. Máme zrevitalizované všetky školské areály, kde pribudli multifunkčné ihriská. Takisto sme zrekonštruovali zdravotné stredisko, naďalej postupne opravujeme cesty a chodníky. Podarilo sa nám odkúpiť budovu bývalej ubytovne, ktorú rekonštruujeme na byty pre učiteľov a príslušníkov mestskej polície. Na čo som mimoriadne hrdý je to, že by tento rok mala vzniknúť nová stanica mestskej polície, ktorú Vrakuňa už dlho potrebuje.
5) Aktuálne sa sústredím na svoju prácu, každodenné problémy a výzvy Vrakune. Svoju prácu robím rád a s veľkou pokorou vnímam podporu komunity. Na druhej stane, je to v zásade job 24/7 a pre mňa je dôležité mať jasno, či moja rodina znesie ďalšie 4 roky v tomto režime. Som tímový hráč, myslím, že sa to o mne vie, preto by som rád počul spätnú väzbu aj od môjho tímu. Potom viem definitívne povedať, či sa budem opätovne uchádzať o priazeň našej Vrakúnskej komunity.
Obyvatelia hodnotia prácu a výsledky samosprávy
Dárius Krajčír, starosta Devínska Nová Ves
1) Mám pocit, že predvolebné sľuby sú v dnešnom verejnom živote už tak sprofanovaná fráza, že bežný človek je na nich vinou mnohých politikov alergický. Obyvatelia hodnotia prácu a výsledky samosprávy, ktoré majú hovoriť sami za seba. Preto ak dovolíte, poviem to, čo sa nám podarilo skutočne zrealizovať a na čom momentálne pracujeme v Devínskej Novej Vsi napriek náročným posledným dvom rokom aj pre samosprávu. Vybudovali sme vyhliadkovú vežu na Devínskej Kobyle, z ktorej sa stalo obľúbené miesto na výlety nielen pre Devínskonovovešťanov, ale pre všetkých Bratislavčanov.
Zriadili sme nepretržitú 24 hodinovú linku fungujúcu 7 dní v týždni pre obyvateľov našej mestskej časti a vybudovali kamerový systém s nonstop dohľadovým centrom. Aj vďaka tomuto projektu sme jednou z mestský častí Bratislavy s najnižšou kriminalitou. Rekonštruovali sme rekreačnú vodnú nádrž Mlynská - Rybník, v tomto roku pokračujeme s revitalizáciou jej okolia, aby sa stala opäť obľúbeným miestom na oddych pre všetkých Devínskonovovešťanov. Rekonštruujeme budovu klubu dôchodcov, podstatnú časť projektu máme za sebou, tohto roku ho finalizujeme. Vybudovali sme zberný dvor v našej mestskej časti, aby sme mohli vo väčšej miere triediť a recyklovať odpad v našej mestskej časti.
Pravidelne aj v roku 2021 sme zvyšovali kapacity našich MŠ a ZŠ - úspešný projekt nadstavby a prístavby budovy školy v rámci eurofondov, momentálne v januári rozbiehame obnovu kuchyne a jedálne na Základnej škole Ivana Bukovčana. Po náročnej projektovej príprave sa na jar v marci 2022 púšťame spoločne s magistrátom do rekonštrukcie Terasy Milana Marečka. Nové a obnovené detské ihriská a športoviská, v našej mestskej časti sme ich za posledné 3 roky obnovili a doplnili už vyše 10. Snažíme sa o väčšiu starostlivosť o zeleň a plochy na ňu určené. Do finálnej podoby predpokladám posun termínu realizácie športovej haly, centrálne námestie by mala pri zachovaní súčasného vedenia mestskej časti dostať Devínska v roku 2023 teda v nasledujúcom volebnom období rovnako sme na tom s rekonštrukciou cyklotrasy smer Vysoká pri Morave, kde chceme využiť externé zdroje financovania, projekt novej cyklotrasy do Dúbravky máme pripravený a čakáme na jeho spustenie.
2) Samozrejme dopravu a parkovanie, čo vnímame ako prioritu, ktorú nemôže mestská časť riešiť individuálne, ale len v zhode s magistrátom a inými mestskými časťami. Preto som rád, že sa nám množstvo riešení podarilo pripraviť do skorej realizácie, či sú to nové dopravné riešenia vrátane cyklotrás, alebo zavedenie celomestskej parkovacej politiky ku ktorej sa čoskoro pripojíme.
3) Momentálne to predstavuje najmä koronakríza, s ktorou ale vytrvalo bojujeme, predĺžené lehoty realizácie, vyššie ceny energií, stavebných materiálov i opatrenia a obmedzenia s tým spojené.
4) Som hrdý na prácu zamestnancov úradu i našich organizácií. Napriek neľahkej situácii, svojim prístupom dokázali dotiahnuť mnohé projekty do realizácie a úspešnej finalizácie. Bez tak skvelých ľudí, ktorých mám okolo seba, by to nebolo možné. Taktiež by som rád poďakoval našim aktívnym obyvateľom, Devínskonovovešťanom, ktorí sú hrdí na svoj domov a pravidelne sa zapájajú do práce samosprávy svojimi aktivitami, komunitným životom, účasťou na športových a kultúrnych udalostiach a najmä aktivitou pri rozvoji a plánovaní našej Devínskej Novej Vsi. Za to im patrí veľká vďaka, ako vravím, za každú sekundu, ktorú venovali našej Devínskej.
5) Rád by som sa opäť uchádzal o dôveru Devínskonovovešťanov. Práca v samospráve je vždy o ľuďoch, o ich prístupe k veciam spoločným, ktoré sa týkajú nás všetkých. Samospráva je najbližšie obyvateľom, ich každodennému životu, starostiam aj radostiam. Za tri roky spolupráce, sa nám podarilo zladiť prácu úradu, poslancov a zamestnancov našich organizácií. Mnohé krízové situácie, ktoré sme zažili, či už pri realizácii projektov, alebo v boji s Covid-19 preverili, že sme tu vždy pre obyvateľov a výsledky našej práce pre Devínsku, sú našim vysvedčením. Mnohé náročné projekty, do ktorých sme sa pustili, presahujú jedno volebné obdobie. Preto sa rád postavím pred Devínskonovovešťanov a spolu s poslancami a zamestnancami mestskej časti sa budem uchádzať o dôveru pokračovať v práci, ktorú sme spoločne započali pre našu Devínsku Novú Ves.
Áno, budem sa opätovne uchádzať o priazeň Lamačanov
Lukáš Baňacký, starosta MČ Bratislava-Lamač
Podarilo sa: V spolupráci so súkromným investorom sme otvorili nové elokované pracovisko našej materskej školy na ulici Milana Šimečku. Opravu Kaplnky sv. Rozálie, ktorú sa nám podarilo získať do správy od hlavného mesta. Rekonštrukciu Kina Lamač, ktorá sa natiahla pre problémy spôsobené pandémiou aj dodávateľmi, do konca volebného obdobia by však mala byť hotová. Rekonštrukcia Malokarpatského námestia, ktorá sa natiahla pre problémy spôsobené pandémiou aj dodávateľmi, do konca volebného obdobia by však mala byť hotová. Otvorenie Zberného miesta Pod násypom 19. Uspeli sme v žiadostiach o granty a dotácie, vďaka čomu sme doplnili knižný fond v Miestnej knižnici Lamač, otvorili sme Oddychovú oázu Podháj a rekonštruujeme detské ihriská. Ožívajú historicky cenné priestory požiarnej zbrojnice a starej pošty. Cyklomost Lamač - Dúbravka, kde očakávame každým dňom stavebné povolenie. Zatiaľ nedokončené projekty sú: Rekonštrukcie Vrančovičovej ulice, na ktorej spolupracujeme s Metropolitným inštitútom Bratislavy. Projekt nadstavby Základnej školy na Malokarpatskom námestí – riešime podpis zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku vo výške takmer 3 milióny eur.
2) Problém dopravy, ktorý sa snažím riešiť dlhodobo. V čase rannej a poobednej špičky zažívame nápor tranzitujúcej dopravy, ktorá spôsobuje kolóny a znižuje komfort obyvateľov starého Lamača, ktorým sa pod oknami premávajú autá z celého Záhoria. Aj tento problém však má riešenie, ktorým je ukľudnenie dopravy v starom Lamači, ktoré by malo byť realitou už na jar.
3) Už viac ako dva roky predstavuje najväčší problém pandémia koronavírusu a javy s ňou spojené. Spôsobuje nemožnosť sa operatívne stretávať a diskutovať, dvíha ceny základných materiálov a celkovo nás brzdí. Okrem toho nám spôsobila aj neočakávané náklady v podobe nákupu rúšok, hygienických potrieb či zriaďovaní MOM-ky, ktorú sme začali prevádzkovať ako vôbec prvá samospráva na Slovensku. Aj napriek tomu sa nám však darí posúvať sa vpred a pracovať na každodenných úlohách.
4) Na všetky projekty, ktoré sa nám podarilo zrealizovať. Na nové služby pre občanov Lamača, ktoré sme zaviedli do praxe – Klientske centrum, Centrum Sociálnych služieb, rozšírenú pôsobnosť v oblasti starostlivosti o verejné priestranstvá, v spojitosti s dobre vybavenými komunálnymi službami Lamač, Inšpekciu verejného poriadku, ktorá vykonáva dohľad v uliciach. Okrem už spomínaných sem patria aj originálne výstavy v uliciach Lamača – jednu sme venovali architektovi M. M. Harmincovi a druhú 730. výročiu prvej písomnej zmienky o našej obci, ktoré potešili Lamačanov i návštevníkov a predstavujú žiaduce obohatenie verejného priestoru. Osobitne by som zdôraznil starostlivosť o náš majetok – budovy, ihriská športoviská, cesty a chodníky, či mestský mobiliár. Podarilo sa nám zjednotiť vizuálnu komunikáciu, ktorá konečne spĺňa moderné požiadavky súčasnej doby.
Predovšetkým som však hrdý na kompaktný tím, ktorý tvoria zamestnanci mestskej časti. Kolegovia pracujú s nasadením a spoločne sa nám darí zlepšovať Lamač.
5) Áno, budem sa opätovne uchádzať o priazeň Lamačanov. Začatú robotu by som totiž rád dotiahol do konca.
Bez dotácií z EÚ nevieme projekty mestskej časti realizovať
Jozef Krúpa, starosta MČ Bratislava – Záhorská Bystrica
1) V roku 2019 sme otvorili novú športovú halu, ktorá patrí k najväčším novovybudovaným halám v Bratislavskom kraji. Rozšírili sme materskú školu o 4 nové triedy, v školskom areáli sme vybudovali nový športový areál s tartanovou dráhou, basketbalovým ihriskom, dopravným ihriskom, workoutom a trávnatou plochou na loptové hry. Získali sme nenávratný príspevok vo výške takmer 2 milióny eur na rozšírenie kapacity ZŠ, s nadstavbou a rozšírením školskej jedálne sme začali v minulom roku a má priniesť 8 nových tried pre ZŠ. V oblasti infraštruktúry sme zrekonštruovali Bratislavskú ulicu, Pútnickú, ulicu Pia X., zrekonštruovali sme cesty na Podkerepuškách, nové chodníky na Gbelskej ulici a medzi ulicami Hargašova a Tatranská, nové parkovacie plochy pri Námestí Rodiny. Osadili sme radary na ulici Pri Vápenickom potoku, bezpečnostné kamery v rámci mestskej časti. Zrekonštruovali sme sociálne zariadenia a čakáreň v Zdravotnom stredisku. V minulom roku sme začali projektovať novú ZŠ a MŠ v areáli bývalého SOU energetického a tiež nový športovo-oddychový areál v lokalite Krče. Vysadili sme množstvo stromov v školskom areáli aj na verejných priestranstvách. Začali sme s prípravnými prácami na budovaní cyklotrás v smere do Lamača a do Marianky. V súvislosti s pandémiou som hrdý, ako sme s kolegami z úradu zvládli pandémiu, ako naše referáty fungovali vo vzťahu k obyvateľom naplno a na vysokej úrovni aj v čase pandemických opatrení a ako sme na vysokej profesionálnej úrovni sme zvládli celoplošné testovanie.
2) Do Záhorskej Bystrice sa sťahuje mnoho mladých rodín, s čím súvisí neustála potreba rozširovať predškolské a školské zariadenia, čo je našou najvyššou prioritou. Okrem toho je problémom pre Záhorskú Bystricu nárast dopravy a výstavby.
3) Príjem financií z rozpočtu hlavného mesta a financovanie mestských častí je nedostatočný. Financie z podielových daní a poplatkov za rozvoj nepostačujú a bez dotácií z EÚ nevieme projekty mestskej časti realizovať. Zároveň nedochádza k pravidelnej aktualizácii územného plánu hlavného mesta Bratislavy.
4) Vytvorili sme športovú halu a školský športový areál. Rozšírili sme materskú školu o 4 nové triedy, aktuálne prebieha rozšírenie ZŠ o 8 nových tried. Z hľadiska blízkej budúcnosti považujem za dôležité, že sme do správy mestskej časti získali areál bývalého SOU energetického (Elektrovod), kde plánujeme vytvoriť novú základnú a materskú školu.
5) Zvažujem opätovnú kandidatúru, aby som mohol dokončiť rozbehnuté projekty, najmä projekt novej ZŠ a MŠ v Elektrovode, a v prípade, keď budem cítiť podporu od obyvateľov Záhorskej Bystrice.
Verím, že budem môcť oznámiť dátum výstavby senior domu
Michal Vlček, starosta MČ Bratislava – Vajnory
1) Podarilo sa nám po dlhých rokoch získať do vlastníctva bývalú a dnes už schátranú budovu materskej škôlky. Toto miesto plánujeme premeniť na nové kultúrno - vzdelávacie centrum. Zvýšili sme bezpečnosť chodcov vybudovaním osvetlenia troch priechodov pre chodcov, čo bol dlhodobý problém vo Vajnoroch. Našou prioritou bolo zlepšenie dopravy a práve projekt, ktorý verím, že budeme budúci rok finalizovať, je zámer integrovaného parkoviska, ktoré vybudujeme pri vlakovej stanici vo Vajnoroch a ktoré má umožniť občanom Vajnor pohodlnejšie cestovať vlakom do mesta. Plánujeme zrevitalizovať dve nesmierne obľúbené miesta, a to Park pod lipami a detské ihrisko na Koniarkovej ulici. V roku 2022 budeme tiež finalizovať obnovu Vajnorského ľudového domu, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou a na ktorého obnovu sa nám podarilo získať finančného prostriedky od Ministerstva financií.
Ak by som mal vypichnúť jednu vec, ktorú sme zatiaľ nestihli, bolo by to vybudovanie senior domu. Ten sa nám zatiaľ nepodarilo postaviť. Napriek tomu sa nevzdávam a verím, že v roku 2022 budem môcť oznámiť dátum výstavby senior domu, ktorý zabezpečí dôstojnú jeseň života pre našich seniorov. Môžem ešte doplniť, že sme v decembri 2021 podali žiadosť o nenávratný finančný príspevok na senior dom.
2) Určite je to doprava. Vajnory sú na okraji Bratislavy a vo veľkej miere ako vstupná mestská časť Bratislavy trpíme tranzitnou dopravou. V tomto smere by našej mestskej časti malo pomôcť kompletné otvorenie D4R7, ktoré odľahčí naše cesty. V rámci možností mestskej časti sa snažíme rozvíjať vlakovú dopravu. Predovšetkým chceme vybudovať pri vlakovej stanici odstavné parkovisko, ktoré má motivovať obyvateľov Vajnor prestúpiť z auta do vlaku. Našou víziou je, že ak sa zlepší prostredie a dostupnosť, ľudia budú vo väčšej miere motivovaní presadnúť z áut do vlakov.
3) Pozemky. Vieme čo potrebujeme, trúfame si rozhodnúť aj za čo to urobíme, avšak nemáme kde. Toto je z môjho pohľadu veľká škoda, že mestská časť Bratislava - Vajnory disponuje minimom vlastných pozemkov. Častokrát musíme improvizovať, aby sme vedeli rozvíjať našu mestskú časť. Občas aj závidím kolegom z okolitých obcí, ktorí majú pozemky a vedia ich využívať ku prospechu svojich obyvateľov. Koncom roka sa nám podarilo dohodnúť a uzavrieť dlhodobú 30 ročnú nájomnú zmluvu s urbárom, čím sme vytvorili pre mestskú časť a hlavne pre našich obyvateľov možnosť vybudovať nový moderný športový areál.
4) Na čo som naozaj hrdý je projekt dostavby základnej školy Kataríny Brúderovej. Naozaj sme s kolegami neraz po večeroch pripravovali podklady k žiadosti o nenávratný finančný príspevok a teším sa, že sme uspeli. Naša spoločná práca bola odmenená sumou 2,8 milióna z európskych fondov. Hrdý som nielen na prácu, výsledok, ale aj na fakt, že ide o najvyššiu získanú dotáciu pre Vajnory vôbec, čím máme možnosť ušetrené zdroje z rozpočtu investovať do ďalších rozvojových projektov pre obyvateľov.
5) Viem, že už sme vo volebnom roku, ale vlastnou kandidatúrou sa v tomto momente ešte veľmi nezaoberám. Prioritou pre mňa je, aby sme dokončili projekty, na ktorých pracujeme a doručili našim občanom výsledky, aby Vajnory boli pekné a čisté a aby sme odvádzali kvalitnú službu ľudom.
Vyhýbame sa zbytočným debatám na sociálnych sieťach
Jozef Uhler, starosta MČ Bratislava - Jarovce
1) Pri svojej kandidatúre som zdôrazňoval, že niektoré väčšie projekty presahujú rámec jedného volebného obdobia. V našom prípade ide napríklad o cyklotrasu Jarovce - Rusovce a o novú materskú školu. Oba projekty máme na dobrej ceste, ale nestihnú sa dokončiť do konca tohto volebného obdobia. Podarilo sa nám však nasadiť dobré tempo obnovy ciest a urobili sme veľký posun v rozvoji športovej infraštruktúry. Máme revitalizovaný školský dvor, a tiež pracujeme na prístavbe základnej školy. Snažíme sa o reguláciu nezastavaného územia prostredníctvom územného plánu zóny, a tiež budujeme vodozádržné systémy. Tiež ma teší, že obnovujeme zeleň a sadíme viac stromov.
2) Ako najväčší problém pri svojej práci pociťujem zákon o verejnom obstarávaní. Veľmi nám zväzuje ruky a kladie príliš veľký dôraz na najnižšiu cenu. Každý dobrý hospodár však vie, že len málokedy si kúpi najlacnejšiu vec. Kúpi si radšej overenú a kvalitnú vec aj napriek tomu, že je o niečo drahšia.
3) Jednou z najväčších prekážok sú rozdrobené pozemky súkromných vlastníkov, ktoré sú aj pod obecnými budovami, chodníkmi a cestami. Vysporiadanie majetkových vzťahov je pre nás zatiaľ finančne nezvládnuteľné.
4) Najviac som hrdý na vzťah so zamestnancami mestskej časti a poslancami. Počas tohto volebného obdobia sa vyhýbame zbytočným debatám na sociálnych sieťach, ale povieme si veci osobne. Tým zbytočne nevnášame polarizáciu medzi našich obyvateľov.
5) Svoju kandidatúru v blížiacich sa voľbách stále zvažujem. Dnes vidíme, ako sa z verejného života na sociálnych sieťach sťahujú vplyvní a rozumní ľudia. Nechcú tráviť čas čítaním osočujúcich komentárov a už vôbec nie reakciami na ne. Noví, šikovní a ambiciózni ľudia ostávajú radšej v súkromnej sfére a nechcú ísť do politiky. Na otázku mojich známych či budem znova kandidovať zvyknem odpovedať, že ak sa nájde niekto schopný, kto prejaví záujem kandidovať, rád mu pomôžem.
Na stopnuté kultúrne podujatia doplácajú seniori
Gabriela Ferenčáková, starostka MČ Bratislava – Čunovo
1) Ukončili sme rekonštrukciu objektu OKÁL aj s úpravou okolia. Pre potreby DHZ bol vybudovaný sklad MTZ a oplotenie areálu, začala rekonštrukcia kaštieľa, pred ukončením je výstavba novej MŠ. Buduje sa verejné osvetlenie Schengenskej ul., obnovili sme studňu na námestí, osadili stojany na bicykle, zrekonštruovali sme chodníky na Ražnej, Novosadnej a Záhumennej ul., zakúpili sme nákladné vozidlo, snehovú radlicu, dve kosačky, pokračujeme v príprave dokumentácie pre ZŠ.
Nezrealizujeme polozapustené kontajnery, nakoľko bol zavedený vrecový separovaného zber odpadu. Kvôli nedostatku finančných prostriedkov zrejme nezrealizujeme závlahu v parčíkoch a z dôvodu majetkovo-neusporiadaného pozemku chodník tvoriaci spojnicu medzi Mladým Čunovom a Záhumennou ul. Veľmi nás mrzí, že z dôvodu pandémie sa nám nedarí realizovať kultúrne a spoločenské podujatia, čím sú najviac dotknutí seniori.
2) Potrebu rozšírenia vstupnej komunikácie do MČ, absencia základnej školy. V oboch prípadoch sa na projektoch pracuje.
3) Nedostatok finančných prostriedkov v rozpočte, zdĺhavé administratívne procesy, neustále presúvanie povinností na samosprávu bez finančného krytia.
4) Teším sa zo všetkého, čo sa nám podarilo a ešte do konca roka podarí zrealizovať.
5) Momentálne považujem túto otázku za predčasnú.
(bak, foto TASR)
Aktuálne dianie 9. december 2025 – 10684×
Delikateso "dobroty" vo vyše 40 predajniach a už aj na e-shopeAktuálne dianie 10. december 2025 – 210×
Vianočné trhy v Petržalke oživilo aj bezplatné ľadové klzisko