Bratislavská Výcviková škola pre vodiace psy už pomohla 200 ľuďom

Stále málo ľudí tuší, že v hlavnom meste sídli nezisková organizácia Výcviková škola pre vodiace a asistenčné psy. Za roky svojho pôsobenia vycvičili na špecializované účely približne dvesto psov. Ich služby pritom ľudia vyhľadávajú čoraz častejšie. Prečo je tomu tak, ako dlho trvá výcvik a koľko stojí pes, ktorý slúži ako zdravotná pomôcka, nám priblížila Andrea Kujovičová, predsedníčka správnej rady.

.

 Ako dlho v Bratislave Výcviková škola pre vodiace a asistenčné psy pôsobí a čo bolo prvotným spúšťačom, že ste sa začali venovať špecializovanému výcviku psov?

Na Slovensku bol historicky veľmi nízky počet vycvičených vodiacich psov, lebo výcviku sa ešte nikto nevenoval. Nevidiaci zo Slovenska dostávali svojich pomocníkov z Českej republiky, kde bola čakacia doba aj viac ako tri roky, čo mnohých záujemcov odradilo. Vznikom dvoch samostatných republík sa situácia ešte viac skomplikovala. Žiadateľov zo Slovenska bolo čoraz ťažšie uspokojovať aj pre veľký záujem vlastných českých nevidiacich. Dovoz vycvičených psov zo zahraničia bol zase nereálny pre mimoriadne vysokú cenu. V roku 1993 založil nevidiaci Dr. Imrich Bartalos na Slovensku Klub držiteľov vodiacich psov, a zároveň sa v Benešove na Majstrovstvách Českej republiky vo výkone vodiacich psov s medzinárodnou účasťou predstavil ako cvičiteľ prvého, na Slovensku vycvičeného vodiaceho psa, ktorého s úspechom predviedol mimo súťaže. Vycvičil sučku labradorského retrievera menom Bibi.

Neskôr v rámci týždenného pobytu absolvoval exkurzie v mestečku Reading v centre  Asociácie výcviku vodiacich psov, ktoré malo sedemnásť stredísk po celom Anglicku, aby videl výcvik vo všetkých jeho fázach. Klub držiteľov vodiacich psov nadväzoval kontakty s organizáciami venujúcimi sa výcviku vodiacich psov aj v zahraničí. Najrozvinutejšie  kontakty boli s Českou republikou, Maďarskom a Veľkou Britániou. Už o dva roky vedeli o jeho činnosti nielen nevidiaci a slabozrakí z celého Slovenska, ale aj tí zo zahraničia. V štruktúre Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ďalej len „ÚNSS“) tak vzniklo oddelenie výcviku vodiacich psov. Oddelenie výcviku vodiacich psov sa zároveň stalo aj asociovaným členom Medzinárodnej federácie škôl pre výcvik vodiacich psov. Po uskutočnení inšpekcie Iana Coxa z Nového Zélandu s úspešnými závermi bolo oddelenie výcviku vodiacich psov ÚNSS od 1. januára 2002 prijaté za plnoprávneho člena Medzinárodnej federácie škôl na výcvik vodiacich psov so sídlom vo Veľkej Británii. Ústredná rada ÚNSS na svojom zasadnutí v roku 2002 v súvislosti s uvedeným medzinárodným úspechom a s ohľadom na rozsah a význam činnosti Oddelenia výcviku vodiacich psov rozhodla o premenovaní Oddelenia výcviku vodiacich psov na Výcvikovú školu pre vodiacich psov pri ÚNSS a funkciu vedúceho oddelenia zmenila na „riaditeľ Výcvikovej školy pre vodiacich psov pri ÚNSS“.

Vy teda rozhodne nie ste žiadne „rýchlokvasené“ združenie...
V tom istom roku, v dňoch 4. až 7. mája, sa v metropole Južnej Kórei v Soule uskutočnila konferencia Medzinárodnej federácie škôl na výcvik vodiacich psov. Zúčastnilo sa na nej viac ako 100 delegátov z piatich kontinentov. Výcvikovú školu pre vodiacich psov ÚNSS, prvýkrát ako plnoprávneho člena medzinárodnej federácie, zastupoval riaditeľ školy Imrich Bartalos. 13. decembra 2012 sa naša Výcviková škola pre vodiacich psov ÚNSS pretransformovala do samostatného právneho subjektu: Občianske združenie Výcviková škola pre vodiace a asistenčné psy.

Aké typy špeciálne vycvičených psov rozlišujete a trénujete?

Naša legislatíva pozná 3 typy psov so špeciálnym výcvikom. Ako kompenzačná pomôcka slúžia osobám s ťažkým zdravotným postihnutím: vodiaci pes, asistenčný pes a signálny pes. Kolektív našich trénerov sa venuje výcviku všetkých týchto typov psov. Ako už hovorí názov – vodiaci pes je pes vycvičený na pomoc nevidiacemu alebo slabozrakému. Asistenčný pes je pes, ktorý asistuje – buď človeku s iným zmyslovým, motorickým, psychickým alebo iným ťažkým zdravotným hendikepom. A signálny pes je pes, ktorý pomáha ľudom so sluchovým postihnutím.

Po akých psoch je aktuálne najväčší dopyt?
S pribúdajúcim tlakom spoločnosti na výkon v pracovnej oblasti života ľudí v produktívnom veku či vzdelávacieho procesu v prípade detí a mládeže, sa stretávame s nárastom fyzických aj psychických problémov ľudí žijúcimi okolo nás. Čoraz častejšie sme vo Výcvikovej škole pre vodiace a asistenčné psy konfrontovaní so stále väčším záujmom o naše asistenčné psy - práve pre ľudí s rôznymi fóbiami, poruchami autistického spektra, genetickými poruchami, alebo dôsledkami postraumatického syndrómu (PTSD).

Aby sme si pomoc takéhoto asistenčného psa vedeli predstaviť v bežnom živote, tak ako vyzerá v praxi podľa jednotlivého druhu výcviku?  
Vodiaci pes zabezpečuje fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má zrakové postihnutie alebo iné ťažké zdravotné postihnutie pomoc pri každodenných činnostiach, najmä pri samostatnom pohybe, podávaní spadnutých predmetov a bezpečnom zvládnutí prekážok v priestore.
Asistenčný pes zabezpečuje fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má telesné postihnutie alebo iné ťažké zdravotné postihnutie, pomoc pri každodenných činnostiach, najmä pri prinesení určených predmetov, prezliekaní oblečenia, polohovaní, otváraní a zatváraní dverí a pri privolaní nevyhnutnej pomoci v prípade nebezpečenstva.
Signálny pes pomáha fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má sluchové postihnutie alebo iné ťažké zdravotné postihnutie, rozlišovať zvukové signály, ktorými sú najmä signalizácia pri dverách, telefón, fax, plač dieťaťa, ľudské hlasy, budík, upozornenie v nebezpečenstve a volanie mena sluchovo postihnutého.

Môže sa stať vodiacim psom ktorýkoľvek pes?
Nie každé narodené šteňa má predpoklady stať sa psom so špeciálnym výcvikom. Z výchovného programu vyraďujeme šteňatá, ktoré nespĺňajú prísne kritériá zdravotného stavu, alebo charakterových a povahových vlastností. Práve preto sme sa vybrali cestou vlastného účelového chovu, z ktorého už majú psi predispozíciu byť vhodnými adeptmi na takúto prácu. Začiatkom roku 2007 sme si z našej spriaznenej austrálskej školy Guide Dogs Victoria priviezli prvú chovnú sučku Bronny, zakladateľku špecializovaného chovu vodiacich psov u nás. Vďaka pomoci Lion´s klubu Bratislava Pressburg sme vybudovali v Jakubove roku 2008 chovné centrum pre vodiacich psov. Bronny tu v ďalších troch vrhoch odrodila spolu ešte 17 šteniatok. Naplnila tak poslanie, pre ktoré k nám priletela až z ďalekej Austrálie. Založila prvý a doteraz stále jediný špecializovaný chov pre vodiacich psov na Slovensku. Cieľom vlastného účelového chovu je odovzdávať klientom ľahko ovládateľné psy, odvolateľné v každej situácii, so zdravými lakťovými aj bedrovými kĺbmi, ochotné bez problémov podriadiť sa vôli človeka a  odviesť zodpovedne svoju prácu.

Je to iba zdanie, alebo sa na výcvik využíva najmä plemeno retrievera?  
Áno, 75% psov so špeciálnym výcvikom vo svete sú psi plemena labradorský retriever a aj nám sa táto rasa osvedčila, preto máme vlastný účelový chov. Labradorov sme si vybrali preto, lebo sú to psi, ktorí sa vyznačujú tým, že milujú ľudí, radi sa učia a pomáhajú, majú primeranú stavbu tela, ktorá umožňuje prácu v postroji a majú dostatočnú silu v prípade potreby (napríklad pre ľudí s pohybovými problémami, ktorí potrebujú oporu pri vstávaní). Vodiaci pes musí byť počas vodenia sústredený, pokojný, nesmie sa nechať ničím vyrušiť natoľko, aby ohrozil svojho majiteľa. Zároveň je úplne neprípustný akýkoľvek náznak agresivity, či už voči ľuďom, alebo zvieratám. Najlepšie genetické predispozície na túto úlohu majú preto labradorské retrievery, no ani z tohto plemena každý jedinec nebude vodiacim psom. Taktiež je žiadúce, aby bol nehlučný, a teda neprejavoval emócie štekaním, aby bol priateľský a ochotný rešpektovať pokyny svojho majiteľa, ktorý zvyčajne nie je odborníkom na kynológiu. Ak k tomu pripočítame ďalšie požiadavky, ktoré by mal spĺňať pes so špeciálnym výcvikom, ako je výška, váha, či napríklad chuť prinášať a podávať predmety, labradorský retriever je jedno z plemien, ktoré je chované práve pre tieto vlastnosti.

Napriek všetkým vhodným danostiam, ani z tohto plemena každý jedinec nebude špeciálne vycvičeným psom. Podľa štatistík - ak z jedného vrhu 50% psov ukončí úspešne výcvik a začne vykonávať poslanie psa so špeciálnym výcvikom, považuje sa to za úspešný výsledok. Našej výcvikovej škole sa darí tento cieľ prekračovať. A navyše, psi z nášho chovu, ktorí síce z nejakého dôvodu nemohli nastúpiť do náročného výcviku vodiaceho alebo asistenčného psa, ale ich zdravotný stav a povahové vlastnosti nie sú kontraindikáciou pre výkon canisterapie, sa dokážu výborne uplatniť v tomto odvetví.

Keď ste už naznačili čísla, tak koľkými asistenčnými a vodiacimi psami ste už ľuďom pomohli?
Ak by sme to počítali od prvého psa, ktorého PaedDr. Imrich Bartalos, zakladateľ našej školy, vycvičil a odovzdal prvému klientovi, tak to už bolo takmer 200 psov.

Ako dlho trvá výcvik a je tiež rozdiel v dĺžke výcviku podľa jeho špecifikácie?
Prvých 14 mesiacov svojho života sú šteniatka z nášho účelového chovu umiestnené v rodinách našich dobrovoľníkov – vychovávateľov, u ktorých sa socializujú. Ich najdôležitejšou úlohou je posilniť lásku a dôveru šteniatka k človeku, podporiť chuť učiť sa a pomáhať. Šteniatka so svojimi vychovávateľmi trávia čas v ich práci, sprevádzajú ich na všetky dostupné miesta každodenného pracovného i rodinného života, aby si už od mala privykali na plnenie svojich úloh na nich odkázaného zdravotne postihnutého človeka. Po tomto období absolvujú už ako mladí psi testy, kde sa prísnymi výberovými kritériami určí, či vôbec a na akú prácu sa daný pes hodí. Samotný výcvik vodiaceho psa je štandardný pre všetkých zrakovo postihnutých klientov a trvá 6 – 8 mesiacov. Dĺžka výcviku asistenčného psa závisí od špecifických potrieb klienta, ale v zásade ide o podobne dlhé obdobie.
Celý proces od narodenia šteniatka, cez výchovu až po ukončený výcvik a odovzdanie klientovi spolu trvá priemerne 2 roky. To je vek, kedy je už pes dospelý, a teda aj spôsobilý vykonávať zodpovedne prácu, na ktorú bol vycvičený. Požiadavky na výkon poslania vodiaceho alebo asistenčného psa sú veľmi vysoké, pretože takýto pes v niektorých situáciách preberá zodpovednosť za bezpečnosť a zdravie svojho klienta, a preto si nemôžeme dovoliť odovzdať do praxe psa, ktorý nebude 100% pripravený po každej stránke.

Ak sme práve niekoho inšpirovali a mal by záujem osloviť vaše združenie, určite ho bude zaujímať aj cena, v akej sa zadováženie takto špeciálne vycvičeného psa pohybuje?
Je pomerne zložité stanoviť „cenu za psa“, pretože sa odvíja od mnohých faktorov. V súčasnosti sa táto suma šplhá k 25 tisícom eur. Na prvý pohľad je to dych vyrážajúce množstvo peňazí, no je potrebné predstaviť si, že sú v nej zahrnuté dva roky života psa a počítame v nej s nákladmi na prenatálnu starostlivosť, pôrod, popôrodnú starostlivosť, veterinárne ošetrenie vrátane vakcinácií, špeciálne vyšetrenia kĺbov, kynologické pomôcky, a samozrejme aj cenu práce, pretože špeciálne vycvičený pes znamená stovky hodín tréningov.

Prispieva človeku pri kúpe asistenčného psa štát?  
Pre bežného človeka a zvlášť pre ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím je kumulácia tejto sumy nepredstaviteľná. Majú však možnosť využiť pomoc štátu a požiadať o príspevok na kúpu kompenzačnej pomôcky.

Ako v takom prípade postupovať?
Žiadosť o tento príspevok je možné podať na úrade práce sociálnych vecí a rodiny, ktorý na základe komplexného posudku rozhoduje o poskytnutí príspevku a jeho výške. Tento krok nasleduje zvyčajne po rozhodnutí mať psa so špeciálnym výcvikom a následnej konzultácii v našej výcvikovej škole. Jej cieľom je získanie informácií o zdravotnom stave klienta a možnosti pomoci psa so špeciálnym výcvikom, pretože nezriedka sa stáva, že klienti alebo ich rodinní príslušníci nemajú reálne očakávania od špeciálne vycvičeného psa, príp. nevedia, v čom by im takýto pes mohol pomôcť a prídu sa poradiť. Maximálna výška príspevku na kúpu kompenzačnej pomôcky pes so špeciálnym výcvikom je 7200€. Ďalšou čiastkou, ktorú môže osoba so ZŤP získať je príspevok na zácvik práce s kompenzačnou pomôckou, a tento je vo výške maximálne 1300€.

To sme ale stále ďaleko od celkovej čiastky 25 tisíc eur...
Áno, stále ide o menej ako tretinu, no my v našej výcvikovej škole sa snažíme, aby sme mohli pomôcť čo najväčšiemu počtu ľudí s hendikepom. Ako nezisková organizácia sa snažíme o získanie finančných prostriedkov z grantov a projektov, hľadáme podporu sponzorov a donorov z radov spoločensky zodpovedných firiem, oslovujeme verejnosť v súvislosti s dvoma percentami, či využívame možnosti verejnej zbierky. To všetko robíme preto, aby sme mohli dofinancovať každého jedného odovzdaného psa a pomohli zlepšiť životné podmienky ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím.

Už ste to naznačili, no predsa. Ako vám môžu v tejto ušľachtilej práci pomôcť ľudia z radov verejnosti?
Podpora verejnosti je pre nás neoceniteľná. Nielen tá finančná, ale aj osobná - napríklad formou dobrovoľníctva pri dogsitterstve alebo výchove psov. Naši vychovávatelia, ktorí dobrovoľne prevezmú na seba záväzok starostlivosti o psíka na celý jeden rok, sú obrovskou pomocou a úžasnou podporou, pretože pod vedením koordinátorov programu Výchova, dokážu pripraviť psa tak, aby po absolvovaní špeciálnych testov mohol nastúpiť priamo do výcviku.

No a potom sú tu financie, ktoré sú dôležité, pretože výrazne limitujú naše možnosti práce. Vzhľadom na to, že sme neziskovou organizáciou, je ich získanie našou úlohou.

Každoročne sa registrujeme do registra prijímateľov podielu z dane, čo tvorí podstatnú časť financií, ktoré sa nám darí získať na dofinancovanie výcviku psov. Jednotlivci i firmy nám venujú svoje „dve percentá“, a tým nám pomôžu meniť životy ľudí s hendikepom. Zároveň sa snažíme o získanie finančnej podpory prostredníctvom výziev z grantov alebo projektov jednotlivých spoločností či ich vlastných nadácií.

Napriek tomu, že súčasnosť je presýtená verejnými zbierkami rôzneho druhu, vsadili sme aj na túto cestu a v posledných dvoch rokov sme pristúpili k vyhláseniu verejnej zbierky Psí pomocníci. Aj jej cieľom je podpora výchovy a výcviku psov so špeciálnym výcvikom práve preto, aby mohlo benefity života s vodiacim či asistenčným psom využívať čo najviac tých, ktorí to potrebujú. Veď si predstavte napríklad rodinu s dieťatkom, ktoré bojuje s vážnymi diagnózami a potrebuje k nim nákladnú liečbu, pričom práve asistencia psa je jednou z najviac motivačných a prirodzene liečebných. Na získanie takéhoto psa zvyčajne v rodine prostriedky nezostávajú. Zo skúseností však vieme, ako dokáže zmeniť život asistenčný pes. A keďže vždy je to malý zázrak, my v našej výcvikovej škole robíme všetko pre to, aby sa týchto zázrakov dialo čo najviac.

(text a foto vt)