Bratislava sa vyhla úplnému dnu v európskom rebríčku

Podľa nedávno zverejneného rebríčka (TU) urobilo mesto Paríž dramatický pokrok a stalo sa najlepším európskym mestom pre samostatný pohyb detí peši alebo na bicykli. Metropola Francúzska sa dostala na čelo tabuľky 36 európskych miest vďaka rozsiahlej, hoci relatívne novej sieti chránených cyklotrás, zníženým rýchlostným limitom a zónam s obmedzenou premávkou áut v blízkosti škôl. Bratislava sa umiestnila 27. mieste.

Na ďalších miestach rebríčka sa umiestnili Amsterdam, Antverpy, Brusel, Lyon a Helsinki. Ide o zmes dlhoročných priekopníkov udržateľnej mestskej mobility a rýchlo sa zlepšujúcich nováčikov. Na konci rebríčka vyskytujú najmä mestá južnej, strednej a východnej Európy, hoci Vroclav, Ľubľana a Varšava sú pozitívnymi výnimkami.

Rebríček vychádza z oficiálnych údajov, ktoré zozbierala medzinárodná nezisková organizácia Clean Cities Campaign. Organizácia porovnávala mestá na základe troch ukazovateľov, ktoré úzko súvisia s odporúčaniami UNICEF a ďalších odborníkov, ako urobiť mestá a mobilitu priateľskejšími k deťom, ktoré sú obzvlášť zraniteľné.

 Prvým kritériom je počet tzv. školských ulíc pri základných školách, na ktorých je obmedzená automobilová doprava s cieľom zvýšiť bezpečnosť cestnej premávky, obmedziť hluk a zlepšiť kvalitu ovzdušia, ako aj podmienky pre pešiu a cyklistickú dopravu. Londýn ich má v blízkosti základných škôl 525, čo je oveľa viac ,ako ktorékoľvek iné mesto v rebríčku. Na ďalších miestach sú Miláno a Paríž.

 Štúdie ukazujú, že deti sa cítia bezpečnejšie na cyklotrasách, ktoré sú fyzicky oddelené od premávky, čo je druhé hodnotiace kritérium. Paríž aj Helsinki majú chránenú sieť cyklotrás, ktorej dĺžka tvorí takmer polovicu (48 %) dĺžky ich cestnej siete, čo je viac ako v ktoromkoľvek inom meste v rebríčku. Na ďalšom mieste je Kodaň so 43 %. V Bratislave tvorí dĺžka oddelených cyklotrás podľa údajov magistrátu 12,5 % dĺžky cestnej siete.

 Tretím kritériom je obmedzenie maximálnej rýchlosti na 30 km/h, ktoré znižuje znečistenie a nehodovosť, čo je možnosť podporovaná WHO, OECD aj European Transport Safety Council. Paríž obmedzuje rýchlosť na 30 km/h alebo menej na takmer celej dĺžke svojich komunikácií (89 %), čo je viac ako v ktoromkoľvek inom meste v rebríčku, za ním nasledujú Brusel a Lyon. V Bratislave je takto regulovaných 36,2 % ciest.

 „Hodnotenie ukazuje, že kým sa Bratilava stane mestom skutočne priateľským k budúcim generáciám, má pred sebou ešte veľa práce. Pre zdravé a samostatné deti je potrebné v oveľa vyššom tempe vytvárať oddelenú cyklistickú infraštruktúru a upokojovať automobilovú dopravu“, hovorí Dan Kollár, prezident Cyklokoalície, ktorá spolupracuje s Clean Cities Campaing.

 Nerovnomerný pokrok

Vo všeobecnosti mestá získavali vysoké známky najmä za zníženie rýchlostných obmedzení a slabšie hodnotenia za nízky počet alebo absenciu školských ulíc – čo je tiež dôvod, prečo žiadne mesto nezískalo známku A. Paríž sa k tomu priblížil, keďže dosiahol dobré výsledky vo všetkých troch ukazovateľoch. Stále musí vytvoriť viac školských ulíc, čo však parížska radnica v najbližších rokoch plánuje.

Na konci rebríčka, so známkami E a F, sa z rôznych dôvodov ocitlo množstvo miest z južnej, strednej a východnej Európy. Bratislava sa umiestnila na 27. mieste a Praha na 25. mieste. Obe tesne predstihli osem miest, ktoré správa označila za zaostávajúce mestá, pretože získali známky E a F.

(bak, Cyklokoalícia, ilustr. foto MsP)