Bratislava dramaticky starne. Bude hlavné mesto v budúcnosti atraktívnym miestom pre život mladých rodín?

Z roka na rok sa výrazne roztvárajú „nožnice“ medzi Bratislavským krajom a ostatnými krajmi, resp. oblasťami. Na každých tisíc obyvateľov regiónu Bratislavy pribudne každoročne približne 10 ďalších obyvateľov prisťahovaných z ostatných častí Slovenska. Aj samotná Bratislava je populačne väčšia ako hovoria oficiálne dáta, ale bombastické odhady o 700-tisícovej Bratislave treba brať, podľa vyjadrení demografa BRANISLAVA BLEHU, s veľkou rezervou. 

Rastie aj vek Bratislavčanov. Seniori starší ako 65 rokov budú v hlavnom meste tvoriť takmer tretinu obyvateľov mesta, informuje Bratislavský kuriér BORIS VAŇO z INFOSTATu- Výskumného demografického centra. Najstaršie obyvateľstvo nájdeme v mestskej časti Lamač. Priemerný vek obyvateľstva tu v roku 2020 dosiahol hodnotu 44,3 roka. Naopak najmladší obyvatelia žijú v okrajových častiach hlavného mesta s intenzívnou novou výstavbou, do ktorej sa sťahujú hlavne mladé rodiny a rodiny s deťmi. Tu sa priemerný vek obyvateľstva pohybuje do 40 rokov.

Ako sa vyvíja demografická situácia v Bratislavskom kraji v porovnaní so zvyškom Slovenska? Sťahujú sa do okolia hlavného mesta Bratislavčania? Koľko rokov sa budú Bratislavčania dožívať o tri desaťročia? Prognózy a aktuálne dáta pre Bratislavský kuriér poskytli demografi Branislav Bleha a Boris Vaňo.

Podľa odborníkov analyzujúcich demografické údaje v ČR  bude v Prahe a v Stredočeskom kraji v roku 2070 žiť každý tretí občan. Ako vyzerá prognóza rastu obyvateľstva hlavného mesta a Bratislavského kraja v roku 2070 na Slovensku? Je porovnateľná so situáciou u susedov?

V niečom je podobná, v niečom i odlišná. Dominancia Prahy a jej zázemia nie je tak výrazná, ako dominancia Bratislavy, v Česku sú aj ďalšie veľké stotisícové mestá s výraznou ekonomickou základňou, veľkými univerzitami, ktoré mimochodom priťahujú aj mnohých mladých Slovákov. Na Slovensku sú aj výraznejšie regionálne disparity. Aj preto sa výrazne, z roka na rok, roztvárajú „nožnice“ medzi Bratislavským a ostatnými krajmi, resp. oblasťami.

Stredné a Východné Slovensko už v podstate štvrťstoročie, a od roku 2011 aj oblasť Západného Slovenska strácajú sťahovaním obyvateľstvo, to jest majú záporné migračné saldo v prospech Bratislavskej oblasti, pričom z roka na rok je zisk Bratislavského regiónu vyšší, a strata ostatných oblastí vyššia. Predpokladáme, že v najbližších desaťročiach by sa situácia mala stabilizovať, otváranie týchto migračných nožníc nemôže ísť „donekonečna“. Aj zdrojové oblasti starnú, potenciálnych mladších imigrantov bude  menej. Veľa záleží od vývoja regionálnych rozdielov.

Je veľmi pravdepodobné, že o 2-3 desaťročia budú región Bratislavy spolu s Hornou Oravou a Spišom jedinými územiami, kde počet obyvateľov ešte nebude každoročne klesať.

 

Aký je pomer ľudí, ktorí každoročne prichádzajú do Bratislavy žiť a tých ktorí ju opúšťajú a zostávajú v jej okolí?

Bratislava a jej zázemie ako jeden celok obyvateľov získavajú a populačne rastú, súvisí to s tým, čo sme už naznačili. Na každých tisíc obyvateľov regiónu Bratislavy pribudne každoročne približne 10 ďalších obyvateľov prisťahovaných z ostatných častí Slovenska, čo nie je málo.

Ale veľký migračný pohyb je aj medzi mestom a zázemím, stále výrazne v prospech zázemia, suburbanizácia je stále veľmi intenzívna. Zázemie aj mesto rastú, ale zázemie rýchlejšie, hoci posledné tri roky sa migračný zisk zázemia mesta znižuje.

Je tiež zaujímavé, že podiel Bratislavčanov na sťahovaní sa do zázemia klesá už viac ako dekádu, aktuálne je už iba okolo 35%, a do zázemia sa teda v čoraz väčšej miere sťahujú aj obyvatelia ostatných častí Slovenska. Sú to často tí, ktorí dlhé roky žili v Bratislave napríklad v podnájme, a až po kúpe nehnuteľnosti v zázemí si prehlásili aj trvalý pobyt (teda sa oficiálne presťahovali), a oficiálne ide o presťahovanie napríklad z Gemera priamo do Bernolákova, teda „medzistanica“ Bratislava ani nemusí byť zachytená.

To sme už pri bôli menom evidencia migrácie. Bratislava je určite populačne väčšia ako oficiálne dáta, ale bombastické odhady o 700-tisícovej Bratislave treba brať s veľkou rezervou. Netreba zabudnúť, že existuje niekoľko „typov“ prítomných obyvateľov. Prihlásení, dlhodobo žijúci a neprihlásení, vlastniaci či nevlastniaci nehnuteľnosť, krátkodobí pracovníci na stavbách, ktorých asi sotva možno dať do jedného koša s rezidentmi. Máme obyvateľov, ktorí vlastnia nehnuteľnosť v meste aj v okolí, a časť týždňa trávia v jednej, časť v druhej. Neexistuje teda jedno jediné „správne číslo“ počtu obyvateľov.

Tak, ako sa mnohí žijúci v Bratislave neprihlásia na trvalý pobyt, čo je nevýhodné pre mesto, rovnako hromžia starostovia „satelitov“, že mnohí Bratislavčania sa u nich taktiež neprihlásia. Nedávno som robil odhad pre obce v okolí Šamorína, kde celkový počet obyvateľov po prihlásení všetkých žijúcich neprihlásených by bol o štvrtinu až tretinu vyšší.

 Zaujímavý je v tomto ohľade rok 2019, kedy napríklad v Petržalke dlhodobo záporné migračné saldo odrazu vyskočilo do kladných čísel. V skutočnosti to neznamená, že sa do Petržalky prisťahovalo v tomto skokovo viac obyvateľov, iba existujúci si kvôli parkovaniu prihlásili trvalý pobyt.

 

 

Zachytili ste výraznejšie zmenu počas pandémie?

Čo sa týka pandémie, sú dostupné údaje zatiaľ za rok 2020, prejavila sa samozrejme v poklese prirodzeného prírastku (rozdiel v počte narodených a zomrelých), ale po skokovom zvýšení v roku 2019, rok 2020 znamenal výrazný pokles migračného salda Bratislavského regiónu až niekde na úroveň ,ktorá bola naposledy zaznamená v roku 2013. Veľmi pravdepodobne to súvisí s odložením prehlásenia trvalého pobytu u časti populácie, nepripisoval by som tomu zatiaľ väčší význam.

 

Vo svojich výskumoch sa zaoberáte aj starnutím obyvateľstva. Aký je trend v Bratislave a aký je trend v porovnaní so zvyškom slovenských miest?

Trend starnutia je univerzálny. Starne populácia Slovenska, populácie všetkých krajov aj okresov. Iba na úrovni obcí nájdeme desiatky výnimiek, kde vďaka intenzívnej imigrácii mladších rodín priemerný vek stagnuje alebo mierne klesá. Viaceré z nich sú samozrejme v zázemí mesta. Bratislava ako taká výrazne starne a bude starnúť, imigrácia to nezvráti.

Do vyššieho veku sa presúvajú a budú presúvať  výrazné generácie narodené resp. prisťahované za socializmu. V tomto ohľade sa Bratislava nevymyká z trendu ostatných väčších miest Slovenska.

 

Koľko sa teda budú Bratislavčania dožívať v roku 2050? Ktorá veková kategória bude dominovať?

Podobne ako obyvatelia iných regiónov, Bratislavčania budú žiť dlhšie. Už teraz je ich nádej na dožitie najvyššia v rámci Slovenska. V roku 2050 v strednom scenári by sa muži mali dožívať približne osemdesiatky, ženy okolo 85 rokov, mimochodom tieto hodnoty niektoré populácie, napríklad japonská, prekračujú už teraz.

 

Populácia teda bude starnúť aj „zhora“, kvôli predlžovaniu nádeje na dožitie. Spolu s presunom veľkých generácií do vyššieho veku to spôsobí, že seniori starší ako 65 rokov budú tvoriť takmer tretinu obyvateľov mesta.

Rastie aj priemerný vek. Aký je v súčasnosti priemerný vek Bratislavčana a aká je prognóza na rok 2050?

Ak je v súčasnosti priemerný vek Bratislavčana približne 42 rokov, do roku 2050 sa zvýši pravdepodobne niekde k hodnote 47 až 48 rokov.

 Do roku 2050 sa druhý a tretí obvod stanú najmladšími obvodmi v Bratislave

 

Viete priblížiť, v ktorých mestských častiach žijú najmladší obyvatelia a ktorá mestská časť má v priemere najstaršie obyvateľstvo? Čím si to vysvetľujete?

Najstaršie obyvateľstvo je v súčasnosti v mestskej časti Lamač. Priemerný vek obyvateľstva tu v roku 2020 dosiahol hodnotu 44,3 roka. Medzi najstaršie mestské časti Bratislavy patrí tradične aj mestská časť Staré Mesto a nadpriemerne staré obyvateľstvo je aj v tých mestských častiach, v ktorých sa nachádzajú staršie sídliská – Dúbravka, Karlová Ves a Ružinov. Vo veľmi krátkom čase sa medzi najstaršie mestské časti zaradí aj Petržalka, kde obyvateľstvo starne veľmi intenzívne.

Naopak najmladšie obyvateľstvo žije v okrajových častiach hlavného mesta s intenzívnou novou výstavbou, do ktorej sa sťahujú hlavne mladé rodiny a rodiny s deťmi. Ide o mestské časti Jarovce, Rusovce, Čunovo, Záhorská Bystrica a Devín, v ktorých je priemerný vek obyvateľstva nižší ako 40 rokov. Najmladšie obyvateľstvo bolo v roku 2020 v mestskej časti Jarovce, kde priemerný vek dosiahol hodnotu 37,5 roka.

Rozhodujúcim faktorom, ktorý ovplyvňuje mobilitu obyvateľstva v rámci Bratislavy a následne aj demografické charakteristiky v jednotlivých mestských častiach, je bytová výstavba.

Jeden zo záverov Štúdie demografického potenciálu Bratislavy do roku 2050 bol, že Bratislava bude patriť k najstarším mestským populáciám v strednej Európe. Zasiahne to takmer všetky oblasti verejného života. Čo môže spraviť Bratislava, aby sa tento jav pripravila, resp. aby ho zmiernila?

Priamo zmeniť demografický vývoj je ťažké. Bratislava môže a mala by sa pokúšať o pritiahnutie ďalších obyvateľov ovplyvnením vecí, ktoré ovplyvniť dokáže (v oblasti napríklad pracovných príležitostí má samozrejme možnosti obmedzené), teda aj budovaním reálneho (nielen značky) family- friendly mesta. Avšak prinajmenej rovnakú pozornosť treba venovať takzvaným adaptačným opatreniam, to je adaptovať sa na niektoré nezvratné zmeny. Ako som spomenul, starnutie je nezvratné, a treba sa naň pripraviť vo viacerých smeroch. Bratislava bude iná, zmenou vekového zloženia sa zmení aj potreba služieb, a podobne.

Bude Bratislava, s ohľadom na prognózy, atraktívnym miestom pre život mladých rodín?

Osobne si myslím, že Bratislava má veľmi dobrý primárny potenciál pre život mladých rodín, ale nielen ich. Niečo sa vylepšilo, veľa sa dá ešte vylepšiť, v doprave, bezpečnosti, celkovo v sociálno-ekonomickej sfére, ale poloha, prírodné prvky, či kultúru, to má Bratislava skvelé.

 

Jana Pohanková

foto: TASR