Do roku 2025 by sa malo začať pracovať na projektoch modernizácie bratislavskej Hlavnej stanice a revitalizácie úseku Bratislava predmestie - Bratislava filiálka.
Do roku 2030 by sa tieto projekty mohli začať realizovať.
Predpokladá to štúdia realizovateľnosti uzla Bratislava, ktorá má zásadným spôsobom ovplyvniť vývoj železničnej dopravy v hlavnom meste.
Do roku 2025 by sa mala v rámci rozvoja železnice v Bratislave a jej blízkom okolí zvýšiť výkonnosť úseku Bratislava Nové Mesto – Podunajské Biskupice realizáciou odbočky Ružinov,
druhou traťovou koľajou zvýšiť výkonnosť v úseku Bratislava Nové Mesto – Hlavná stanica.
Taktiež sa má do toho roku modernizovať úsek Devínska Nová Ves – Lamač, elektrifikovať úseku Devínska Nová Ves – štátna hranica Slovensko/Rakúsko (Marchegg).
Majú sa tiež pripravovať iné projekty modernizácie či rekonštrukcie vybraných úsekov v rámci uzla Bratislava.
Do roku 2030 sa počíta taktiež s modernizáciou či rekonštrukciou úsekov v uzle, a to Hlavná stanica – Rača/Vajnory či Nové Mesto –Petržalka.
Po roku 2030 ide o projekty, ktoré potvrdila štúdia, ako modernizácie a rekonštrukcie úsekov v uzle Bratislava Železničná stanica Bratislava Vajnory,
Bratislava Nové Mesto – Podunajské Biskupice, Bratislava Petržalka – Rusovce. Medzi projekty, ktorých potenciál
a ekonomická efektivita môže byť prehodnotená, je napríklad zvýšenie výkonnosti úseku Hlavná stanica – Lamač (tretia traťová koľaj),
zvýšenie výkonnosti úseku Lamač – Devínska Nová Ves (tretia traťová koľaj v nadväznosti na vývoj nákladnej dopravy),
zvýšenie výkonnosti úseku Devínska Nová Ves – št. hranica Slovensko/Rakúsko – Marchegg (druhá traťová koľaj v nadväznosti na vývoj nákladnej dopravy).
Taktiež aj projekt zvýšenia výkonnosti úseku Petržalka – štátna hranica Slovensko/Rakúsko – Kittsee (druhá traťová koľaj v nadväznosti na vývoj nákladnej dopravy).
Projekty, ktoré neboli potvrdené štúdiou, ale ich potenciál a ekonomická efektívnosť môže byť v budúcnosti prehodnotená inými štúdiami,
je napríklad zapojenie bratislavského letiska M. R. Štefánika (v nadväznosti na prepojenie letísk Viedeň – Bratislava)
či nové regionálne trate Bratislava – Stupava a Bratislava – Chorvátsky Grob – Pezinok.
Štúdia realizovateľnosti uzla Bratislava, ktorá má zásadným spôsobom ovplyvniť vývoj železničnej dopravy v hlavnom meste,
je už hotová. Priniesla päť alternatív rozvoja železničnej dopravy v Bratislave a jej okolí,
z ktorých spracovatelia dokumentu odporúčajú dve riešenia. Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) tvrdia,
že nepreferujú jednu konkrétnu alternatívu, ale také riešenia, ktoré majú najväčší prínos v oblasti zvýšenia bezpečnosti a zrýchlenia dopravy,
zlepšenia komfortu pre cestujúcich a obyvateľov hlavného mesta a jeho okolia.
Prvé výsledky by mali byť viditeľné podľa ŽSR už v priebehu budúceho roka.
"Cieľom ŽSR - manažéra železničnej infraštruktúry na Slovensku - je predovšetkým úprava jej najkritickejších častí.
A to najmä revitalizácia bratislavskej Hlavnej stanice a budovanie nových prestupných zastávok vlak – MHD,"
povedal pre TASR na margo výsledkov štúdie hovorca železníc Michal Lukáč.
Ide podľa jeho slov o investičné akcie, ktorých realizácia bude mať pozitívny dosah na obyvateľov Bratislavy a aj celého Slovenska.
Zlý vtip je Bratislava „en bloc” už celú večnosť ... .
