Zatieni výbornú povesť zóny Eurovea mrakodrap?

Projekt Eurovea II, v rámci ktorého by mal na ľavom brehu Dunaja vyrásť prvý mrakodrap v Bratislave, nie je podľa ružinovského starostu Dušana Pekára v súlade s platným územným plánom mesta.

Víta preto rozhodnutie stavebného úradu v Starom Meste, ktorý pozastavil konanie o vydaní územného rozhodnutia.

"Verím, že zvíťazí zdravý rozum a čísla, ktoré nás nepustia.

Pretože indexy podľa nás sú v rozpore s indexmi, ktoré hovorí hlavný územný plán," uviedol vo štvrtok na brífingu Pekár, ktorého mestská časť je jedným z účastníkov konania a ktorá sa ako jedna z mnohých v rámci územného konania odvolala.

Verí tiež v nastavenie poriadku a v to, že "investori si nebudú kupovať stavebné úrady, dokumenty a podklady, aby si mohli postaviť to, čo chcú".

V tejto súvislosti opätovne kriticky poukazuje na stále chýbajúce výškové regulatívy v hlavnom meste, ktoré ešte pred štyrmi rokmi sľuboval súčasný primátor Ivo Nesrovnal, a tiež na to, že príprava nového územného plánu mesta je stále len na začiatku.

"Žiaľ, neexistujú (výškové regulatívy, poznámka TASR), ale existuje územný plán hlavného mesta, ktorý nie je dobrý, ale keď sa ho chceme držať, tak naši zamestnanci vypočítali, že tieto indexy presahujú možnosti územného plánu hlavného mesta," skonštatoval Pekár.

Ten síce podľa vlastných slov netvrdí, že by budova mala mať len 20 poschodí, ako sa uvádzalo v pôvodnej štúdii na celú zónu, ale rozhodne by to malo byť menej ako 46 plánovaných podlaží.

Výška plánovaného mrakodrapu a nesúlad projektu s platným územným plánom mesta však nie sú jediné, ktoré starostu trápia.

O čosi menej, ale predsa sa mu nepozdáva, že projekt Eurovea II v rámci konania rieši stavebný úrad v Starom Meste a nie stavebný úrad v Ružinove.

A to aj napriek tomu, že väčšina projektu sa nachádza práve v katastrálnom území Ružinova, údajne s výnimkou jednej prípojky, ktorá je na území Starého Mesta.

Rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, ktorého stavebník požiadal o určenie príslušného stavebného úradu, považuje "za nezvyčajné, priam podozrivé konanie".

Podľa starostu je neobvyklé, aby projekt Eurovea I posudzoval jeden stavebný úrad a projekt Eurovea II v ďalšom konaní iný stavebný úrad.

Argumentuje nielen katastrálnym územím, ale aj tým, že ide o jeden projekt, ktorý sa len premenoval, a ide teda nie o novú stavbu, ale o dostavbu.

V tejto súvislosti sa mestská časť obrátila v minulosti aj na prokuratúru na prešetrenie rozhodnutia, bola však neúspešná.

Staré Mesto prerušenie územného konania potvrdilo. Dôvodom bolo podľa hovorkyne Nory Gubkovej množstvo námietok voči záväznému stanovisku hlavného mesta.

Na margo rozhodnutia okresného úradu, ktorým sa Staré Mesto stalo príslušným stavebným úradom, hovorkyňa skonštatovala, že táto skutočnosť je verejne známa viac ako rok.

"Rozhodnutie akceptujeme a budeme sa v procese posudzovania projektu riadiť výlučne platným stavebným zákonom," uviedla pre TASR Gubková.

Ministerstvo vnútra SR, pod ktoré okresný úrad spadá, prisľúbilo vyjadrenie budúci týždeň. 

Hlavné mesto potvrdilo, že koncom marca vydalo záväzné stanovisko k stavbám v rámci plánovaného polyfunkčného súboru, vrátane bytového domu so 46 nadzemnými podlažiami a výškou 168 metrov.

Pri tejto výškovej budove bola pritom podľa hovorkyne mesta Zuzany Onufer uplatnená regulácia pre výškové stavby zadefinovaná v zmysle územného plánu.

"Doložené boli zákresy do panorámy mesta z predpísaných vyhliadkových bodov a boli k nej vypracované tri expertízne posudky, v rámci ktorých bola výšková stavba odsúhlasená," skonštatovala pre TASR Onufer.

Ako ďalej podotkla, z hľadiska pripravovanej urbanistickej štúdie výškového zónovania hlavného mesta je v danom území zadefinovaná možnosť umiestnenia výškovej stavby.

„Toto územie je jednou z lokalít hlavného mesta, kde sa koncentrujú výškové budovy,“ doplnila Onufer.

Poukazuje na to developer, podľa ktorého treba výškovú budovu vnímať v kontexte dlhodobých a stále sa vyvíjajúcich zámerov Bratislavy, jej panorámy aj blízkosti Dunaja a vytvára uzol medzi jadrom historického centra a novými rozvojovými zónami.

Hoci výšku územný plán mesta nereguluje, bolo podľa Daniely Stričkovej, hovorkyne spoločnosti J&T Real Estate, a.s., umiestnenie výškovej dominanty overené z hľadiska naplnenia viacerých požiadaviek územného plánu a odborne posúdené viacerými architektmi.

Na margo žiadosti o určenie príslušného stavebného úradu Stričková skonštatovala, že projekt Eurovea 2 zahŕňa šesť hlavných stavieb a deväť stavieb týkajúcich sa infraštruktúry, vrátane komplexnej obnovy Pribinovej ulice, pričom väčšia časť z nich sa nachádza práve na území Starého Mesta a menšia na území Ružinova.

"Zvládnuť takýto rozsiahly projekt si vyžaduje komplexný prístup a úzku koordináciu všetkých strán, preto sme v roku 2016 požiadali Okresný úrad o určenie jedného stavebného úradu, ktorý bude zastrešovať a koordinovať celý projekt," uviedla pre TASR Stričková.

V Starom Meste sa pritom podľa spoločnosti nachádza aj väčšina doteraz realizovaných stavieb v zóne, resp. pripravovaných stavieb, ktoré sú funkčne a urbanisticky prepojené s projektom Eurovea 2.

„Aj z hľadiska vplyvu sa dotýkajú väčšou mierou práve obyvateľov mestskej časti Bratislava–Staré Mesto, doplnila Stričková.

V roku 2016 prenikli v médiách informácie, podľa ktorých by v Bratislave v budúcnosti nemali vyrásť budovy vyššie, ako je 111-metrová Národná banka Slovenska (NBS).

Tento regulatív potvrdzuje aj návrh urbanistickej štúdie výškového zónovania hlavného mesta, ktorý v pondelok (24.10.) predstavili pracovníci magistrátu verejnosti.

Podľa vtedajšieho vyjadrenia primátora Bratislavy Iva Nesrovnala, má táto štúdia vniesť pravidlá a dať odpoveď na urbanistický obraz mesta.

Urbanizmus vníma ako vkladanie hodnôt do územia a vytváranie komunity. V rámci návrhu štúdiu je momentálne mesto v procese participácie s verejnosťou a rokovať o nej bude aj s dotknutými orgánmi.

"Na to, aby sa potom výšková regulácia stala záväznou, bude potrebné, aby ju schválilo mestské zastupiteľstvo ako súčasť územného plánu," podotkol v roku 2016 primátor.

"Cieľom štúdie je vyhodnotiť jestvujúci stav a stanoviť lokality vhodné na dokomponovanie výstavbou výškových budov," píše sa v dokumente. Ten počíta sa troma variantmi riešenia.

Aplikovaných je všetkých päť hladín zástavby, ktoré vychádzajú zo stavu stavebnej štruktúry na území mesta. Podľa magistrátu pri tomto variante sa nevyžaduje zmena regulácie funkčných plôch.

Variant 1 stanovuje výškové hladiny vo väčších logických celkoch. Sú v ňom aplikované štyri hladiny zástavby okrem piatej – najvyššej, a to 32-46 metrov.

V kompaktnom meste je stanovená pre oblasť Pamiatkovej rezervácie Bratislava výšková hladina 11-18 metrov a pre ostatné územie je navrhovaná ucelená hladina 18-25 metrov, zodpovedajúca stavu výšok objektov v rámci pamiatkovej zóny.

Vo Variante 2 sú aplikované štyri hladiny zástavby okrem piatej najvyššej 32-46 metrov.

Druhá najvyššia hladina 25-32 metrov je navrhovaná len v mestskej časti Petržalka ako hladina umožňujúca dotvorenie charakteristickej sídliskovej zástavby.

Pre oblasť Pamiatkovej rezervácie Bratislava je stanovená výšková hladina 11-18 metrov. V západnej, severnej a východnej časti mesta sa navrhujú len hladiny od 11 do 25 metrov.

Hlavné mesto upozorňuje, že nakoniec výsledný variant môže vzniknúť aj kombináciu všetkých troch návrhov.

Mestský poslanec a architekt Branislav Kaliský de vroku 2016 vyjadril, že považuje za pozitívne, že sa niekto na magistráte začal venovať problematike výškovej zástavby, ale podľa neho chýba zber dát.

"Urbanizmus a architektúra to nie sú dohady, je to normálna veda vychádzajúca z dát," povedal. Ako tvrdí, štúdia musí úplne odignorovať Územný plán Bratislavy, ktorý je podľa neho zlý.

Výšková regulácia v meste má podľa jeho slov budúcnosť, ale nie je to ešte tento dokument.

Zároveň nerozumie, prečo by mala byť v budúcnosti maximálna výška budov len 111 metrov, pretože nevie, z čoho tento limit vychádza. 

"To, že je tu blok z výšok je podľa mňa preto, že to, čo doteraz vzniklo, je nekvalitné. Je to skôr o kvalite architektúry než o tom, či bude stavba vysoká 111 či 200 metrov," skonštatoval.

(TASR, red)

Foto: BK, vizualizácia: Zdroj: Ružinov a JTRE