Yosaria Plaza bude hanbou Ružinova ešte dlho, ale prečo sa „bordel“ šíri už aj do blízkeho okolia? (pokračovanie - II. časť)

Neskutočný neporiadok, špina, burina a náletové dreviny - aj to je už mnohoročný obraz miesta, ktoré malo byť iné a už roky mohlo slúžiť obyvateľom, a to nielen Ružinova. Veľkolepý projekt Yosaria Plaza zrejme praskol ako bublina a namiesto moderného nákupného centra „zdobí“ toto miesto jama známa ako Hirošima. Okrem nej aj množstvo buriny a náletových drevín, z ktorých sa postupne stávajú vážne stromy tvoriace nepreniknuteľnú džungľu. Táto lokalita sa zmenila na zakliate kráľovstvo. Nie na to šípkové, ale rovnako čakajúce na svojho princa, ktorý ju vyslobodí od nekultúrneho prostredia v centre Ružinova.

 Naposledy sa o Yosaria Plaza vážne písalo v máji 2016. Nádej svitla, keď mestský poslanec Branislav Kaliský tvrdil, že má nové vizualizácie projektu a uviedol, že projekt by mohol zmeniť  podobu. Najväčšou brzdou však podľa neho naďalej zostávajú nedoriešené majetkovoprávne vzťahy a súdny spor. Pozemky spolu so súčasným skeletom patria Ivanovi Líškovi a spoločnosti Yosaria Plaza, ktorý objekt bývalého obchodného domu Prior zatvoril ešte v roku 2005 a podľa plánov tu mal postaviť obrovské nákupné centrum. Do dnešného dňa sa však neudialo nič.

„Vzhľadom na to, že bývalý investor mal projekt, ktorý je spred 10 až 15 rokov a situácia aj v stavebníctve, aj v Bratislave sa trošku posunula, tak pôvodný projekt je do značnej miery prežitý,“ konštatoval Kaliský. Počítal totiž s veľkým nákupným centrom, ktorých je podľa neho v hlavnom meste v súčasnosti dosť. „Preto sme si sadli k tomu projektu a začali sme robiť niečo, čo je miestotvorné, čo by mohlo pomôcť mestskej časti,“ vysvetlil architekt.

Od týchto informácií  prešiel viac ako rok aj štvrť, a tak sme sa obrátili na ružinovskú samosprávu, ako aj na samotného mestského poslanca B. Kaliského s otázkou, či je v zámeroch, prezentovaných v máji 2016, niečo nové. Na odpoveď čakáme.  Prípad tohto projektu dokazuje,  ako môže dopadnúť (ne)činnosť samospráv a ich (ne)rozhodovanie, ktoré sú postavené na vágnom stavebnom zákone a pomalej a slabej vymožiteľnosti práva.  A aj preto mohol vzniknúť „pomník“ v podobe Hirošimy, ktorý ľuďom ukazuje, ako to u nás často „funguje“....

 Ako sa ďalej písalo v máji 2016, podľa novopripravovanej vizualizácie by mohol byť projekt kombináciou všetkých funkcií, teda od polyfunkčných priestorov cez bývanie až po rozšírenie verejných zelených priestorov a okolitých námestí. Okrem klasických služieb by sa sem podľa úvah mohla presunúť napr. mestská či ružinovská knižnica, myslí sa tiež na voľnočasové aktivity pre deti. Projekt počíta aj s bývaním, okrem klasických bytov sa navrhuje aj objekt sociálneho bývania. „Už je najvyšší čas, aby mestské časti začali stavať svoje nájomné byty a podporili mladé rodiny. Hlavne mestské časti ako Ružinov, Petržalka, Nové Mesto, kde je veľmi veľa mladých rodín,“ povedal Kaliský. V rámci projektu sa zároveň navrhuje napr. zväčšiť súčasné Papánkovo námestie takmer o polovicu a takým spôsobom, aby naozaj plnilo funkciu námestia. V súčasnosti je to podľa Kaliského len voľná plocha pri Kultúrnom dome Ružinov. "Toto námestie by sme chceli presunúť ako pokračovanie Parku Andreja Hlinku. Mal by to byť taký ústredný bod toho zeleného pásu. Dnes park A. Hlinku funguje skôr ako polopark, polonámestie, kde sa robia akcie, ktoré do parku ani nepatria,“ priblížil Kaliský. Zároveň sa počíta s vybudovaním 43 metrov zelene na prepájacom bulvári medzi Ružinovskou a kostolom na Tomášikovej ulici a s 1300 podzemnými parkovacími miestami.

Výška investícií sa odhaduje na okolo 200 miliónov eur, investovať do projektu by mal súkromný investor. V hre sú podľa Kaliského dvaja investori, skupina Iuris a zahraničná spoločnosť YIT. S finančným zapojením mesta či mestskej časti sa údajne veľmi nepočíta, keďže na to nemajú dostatok peňažných prostriedkov. Možnosť zapojenia samosprávy však architekt vidí v prípade výstavby nájomných bytov. Po vypracovaní bude projekt prezentovaný aj verejnosti, takže sa bude môcť k nemu vyjadriť ružinovská samospráva aj miestni obyvatelia. Zelenú projektu môžu dať až miestni poslanci. Kaliský však upozorňuje, že toto nie je návrh, ktorý by išiel na územné rozhodnutie, ale návrh, aby aj samospráva a obyvatelia boli informovaní, čo sa pripravuje. "Myslím si, že na to, aby sa spravil prvý výkop reálneho projektu, je ďaleká cesta. Môj odhad je dva až tri roky," dodal.

Obchodný dom vyrástol v Ružinove v roku 1984. V roku 1995 ho odkúpil Ivan Líška, ktorý ho o tri roky neskôr zrekonštruoval a vznikol Obchodný dom Prior. V 2005 ho majiteľ zatvoril, pretože tu chcel vybudovať veľké nákupné centrum. Jeho súčasťou malo byť napr. 250 obchodov, kaviarne, kancelárie, ale aj relaxačné centrum, klzisko, bazén, sauny, masáže či soláriá. Zakrátko však avizoval prvé finančné problémy údajne spojené s vtedajšou finančnou krízou. Bolo to v roku 2007, kedy podľa plánov mali nákupné centrum slávnostne otvárať.

V súvislosti s nedostavaním plánovaného centra udelila mestská časť investorovi okrem iného aj pokutu vo výške 60 000 eur, o ktorej opodstatnenosti rozhodol aj Najvyšší súd SR. Podľa investora však bola neopodstatnená. V súvislosti so skeletom "Hirošima" starosta Ružinova Dušan Pekár ešte pred ostatnými komunálnymi voľbami hovoril, že má nového investora.

(rl a TASR)

Foto a video: BK