Výzva za zachovanie pešej zóny medzi SND a Nábrežím M. R. Štefánika

So znepokojením vnímame rozhodnutie vedenia hlavného mesta SR Bratislava vybudovať električkovú trať v pešej zóne pred Slovenským národným divadlom - v priestore Pribinovej ulice, priečne cez námestie pred SND a centrom Eurovea.

Výzvu nám zaslal architekt Braňo Kaliský. Uverejňujeme ju v plnom znení. 

Rovnako znepokojene vnímame, že Magistrát hlavného mesta SR Bratislava rozhoduje v tomto prípade v rozpore s vlastným Územným plánom mesta a Zóny. Námestie pred SND je verejným priestorom na území hlavného mesta s významnými kultúrnymi, urbanistickými a architektonickými hodnotami.

Novovybudovaná pešia zóna na námestí, oslobodená od všetkých foriem obslužnej dopravy je miestom spoločenských kontaktov, vytvára možnosti pre nerušený peší pohyb a realizáciu rôznych open air podujatí.

V súčasnosti neplní svoju funkciu úplne, keďže ešte nie je dokončená druhá a tretia časť komplexu Eurovea. Nie je dobudovaný plánovaný zelený bulvár spájajúci centrum Starého Mesta, námestie pred SND, Euroveu II a v budúcnosti Zimný prístav, tak ako to Magistrát schválil ešte v roku 2003 Urbanistickou štúdiou Zóna Pribinova.

Zavedenie mestskej hromadnej dopravy cez námestie pred SND by potenciál a jedinečnosť tejto pešej zóny významne narušilo. Jeho horná časť pod terasou a vstupom do SND by sa stala rušivým dopravným koridorom so všetkými dôsledkami, ktoré pravidelná mestská hromadná doprava so sebou prináša.

Pôvodná plocha námestia by sa tak rozdelila na dve časti, rovno pred vstupom do divadla by vznikla trvalá dopravná bariéra. Vybudovaním električkovej trate by v tejto voľnej pešej zóne pribudlo koľajisko, trakčné vedenie so stĺpmi, čo by významne poškodilo estetické hodnoty priestranstva a fasády SND. Hluk a vibrácie električiek by sa šírili okolím, pohyb električiek priamo v pešej zóne by negatívne ovplyvňoval bezpečnosť a oddychovú, pobytovú kvalitu námestia.

Vybudovanie električkovej trate považujeme za degradáciu a znásilnenie verejného priestoru pred Slovenským národným divadlom, prepojeného symbolicky s riekou, na ktorej naše hlavné mesto leží - tento verejný priestor má vo väzbe na monument M. R. Štefánika celoštátny význam.

Ide o rozhodnutie, ktoré zásadne a negatívne poznačí rozvoj mesta a máme za to, že pri ňom treba zohľadňovať nielen cenu výstavby, či výlučne dopravné atribúty, ale aj kultúrne, spoločenské, architektonické a urbanistické hodnoty, ako aj celkový potenciál tohto významného verejného priestoru, berúc na zreteľ ďalší rozvoj územia.

Technokratické dáta nemôžu byť určujúcim faktorom tam, kde bol na základe zadefinovaného architektonického zámeru vybudovaný unikátny spoločenský priestor pešej zóny, medzi erbovou národnou umeleckou inštitúciou SND a priľahlým námestím.

Nie je možné, aby občania Slovenska prišli pre takýto hrubý zásah vedenia mesta o existujúci verejný priestor slobodného pohybu, ktorý bol súčasťou dlhoročných príprav, projektovania a výstavby nového centra kultúry a voľnočasových aktivít, aké nemá Bratislava pre nekultúrne a necitlivé zásahy bývalých vedení mesta nazvyš. 

Žiadame vedenie mesta o také riešenie, ktoré by vylúčilo plánovanú električkovú trať medzi SND a priľahlým námestím pred budovami Eurovea a ponechalo tento jedinečný verejný priestor iba pre chodcov, a tým zachovalo a ďalej rozvíjalo hodnoty, ktoré tento vzácny priestor pre naše mesto priniesol. 

Žiadame, aby vedenie mesta vylúčilo plánovanú električkovú trať medzi SND a priľahlým námestím a pre výstavbu tratí hromadnej dopravy využilo ďalšie možnosti v teritóriu zóny Pribinova - Landererova - Mlynské nivy tak, aby nedošlo k strate pešej zóny, ktorá bola vybudovaná so zámerom slobodného pohybu chodcov v existujúcom kultúrno-spoločenskom priestore.

Podporovatelia Výzvy za zachovanie pešej zóny medzi SND a Nábrežím M.R.Štefánika:

Ján Bahna, architekt; Peter Bauer, architekt; Ján Budaj, politik; Dana Čahojová, komunálna politička, iniciatíva Naša Bratislava; Pavol Demeš, analytik a aktivista; Patrik Guldan, historik; Juraj Hrabko, publicista; Martin Huba, herec; Mikuláš Huba, ekológ; Jarmila Husenicová, architektka; Pavol Imrich, odborník na autorské právo; Sabina Jankovičová, historička umenia; Dušan Jamrich, herec; Braňo Kaliský, architekt; Milan Kňažko, herec; Ingrid Konrad, architektka; Ladislav Kováč, vedec; Stanislav Krajči, aktivista, platforma Stojíme pri kultúre; Ondrej Kramár, architekt; Alexandra Kusá, historička umenia a architektúry; Martin Leginus, dirigent; Jakub Lipták, aktivista, iniciatíva Ľudská mierka; Jozef Lupták, hudobník; Peter Mikuláš, koncertný umelec; Roman Polák, režisér; Anton Popovič, hudobník, aktivista; Adrian Rajter, muzikológ; Rudo Sikora, výtvarník; Ronald Šebesta, hudobník; Ľuboš Šrámek, hudobník; Juraj Štern, pedagóg, rektor Paneurópskej vysokej školy; Ľubica Trubíniová, enviromentálna aktivistka; Nina Vidovencová, teoretička umenia, platforma Stojíme pri kultúre; Peter Žalman, architekt;

(red)

Vizualizácia/Obrázok: Autori výzvy