V projekte Vydrica sú podľa I. Konrad dôležité verejné priestory

Pri developerskom projekte Vydrica, ktorý sa má začať budovať začiatkom budúceho roka v Bratislave,

v tesnej blízkosti Mosta SNP a Dvořákovho nábrežia,

sú podľa hlavnej architektky Bratislavy Ingrid Konrad dôležité najmä verejné priestory. Investor spoločnosť Vydrica Development totiž sľubuje zjednotenie mesta a oživenie verejného priestoru.

Oslovení bratislavskí mestskí poslanci tvrdia, že ide o citlivé územie pod Bratislavským hradom, a preto je potrebné o projekte ďalej diskutovať.

Územie, kde má Vydrica vyrásť, bolo podľa hlavnej architektky v minulosti zdemolované a momentálne nie je verejnosti prístupné.

Tvrdí, že akoby pre Bratislavčanov neexistovalo. "Nevidím ten projekt len v rovine budov a v ich architektúre, o tom vieme ešte hovoriť, podstatné sú verejné priestory.

Nemôže to ostať len frázou," podotkla Konrad. Podľa nej je potrebné optimalizovať prepojenie s Bratislavským hradom, s nábrežím a taktiež územie adaptovať na zmenu klímy.

"Mesto je majiteľom celého svahu až po Žigmundovu bránu a tam sme v minulosti uvažovali obnoviť historickú stopu vinohradov.

V tomto území je dokázateľné, že boli vinohrady," podotkla. Bratislavská samospráva zároveň začala riešiť priestor pod Mostom SNP a Rybného námestia.

Plánuje preto architektonickú súťaž, verejnú diskusiu a prípadnú zmenu územného plánu zóny.

Konrad tvrdí, že toto miesto v centre musí ožiť a je dôležité, preto riešiť aj jeho prepojenie s Hviezdoslavovým námestím.

Bratislavský mestský poslanec Jakub Mrva, ktorý je členom komisie územného a strategického plánovania,

životného prostredia a výstavby, oceňuje záujem investora transparentne diskutovať o projekte.

Z prezentovaných vizualizácií a skíc cíti pozitívny rozdiel v prístupe architektov k tomuto projektu v porovnaní s inými blízkymi developerskými projektmi.

"Osobne však očakávam v tejto dobe od takéhoto projektu oveľa viac opatrení na adaptáciu na zmenu klímy,

či už ide o zadržiavanie dažďovej vody zo striech či ulíc, jej využitie v území a celkovo rozsah a kvalitu zelene na území.

Nie som stotožnený s výškou niektorých objektov, ktoré môžu v skutočnosti pôsobiť ako stena zakrývajúca hradný kopec a samotný Hrad," povedal.

Problémom môže byť podľa neho tiež doprava. Verí však v transparentnú komunikáciu zo strany investora a hľadanie najlepších možných riešení v spolupráci s mestom, mestskou časťou a odborníkmi.

Ďalší člen komisie výstavby a bratislavský mestský poslanec Matej Vagač uviedol, že na prvý pohľad sa zdá, že developer pristúpil k územiu citlivejšie a vizualizácie sú pekné.

Priznáva však, že zatiaľ nebol priestor na detailnejšie skúmanie projektu a jeho porovnávania z územným plánom zóny.

"Predložený projekt by mal byť citlivo a odbornejšie posúdený, lebo sa nachádzame na výnimočnom území pamiatkovej rezervácie s najvyšším stupňom ochrany,

čo sa zatiaľ na projekte veľmi neobjavilo. Dôležité sú aj výšky budov, lebo to môže svojou masívnou a vysokou výstavbou znehodnotiť hodnoty formujúci obraz Bratislavy,"

povedal s tým, že developer musí myslieť aj na opatrenia v rámci boja so zmenou klímy.