Bratislava už potrebuje obchvat ako soľ. Napriek tomu, že sa o ňom hovorí od roku 1995, sa v roku 2013 už zrejme malo začať s jeho výstavbou. Práce sa ale naplno rozbehli až tento rok.
Zástupcovia občianskeho združenia (OZ) Triblavina chcú v pondelok (5. 11.) podať na prokuratúru a políciu trestné oznámenie na neznámeho páchateľa.
Tvrdia, že pre výstavbu bratislavského obchvatu, diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 sa zo zemníkov v Moste pri Bratislave a Tomášove v okrese Senec ťažia bez vyňatia z pôdneho fondu a bez povolenia banského úradu tony štrku.
Ministerstvo dopravy v piatok uviedlo, že za samotnú výstavbu je plne zodpovedný koncesionár a v prípade, ak sa potvrdia akékoľvek podozrenia z nezákonného konania koncesionára, je plne v právomoci príslušných orgánov vyvodiť zodpovednosť a príslušné orgány už v tejto veci konajú.
„Aj v tejto súvislosti je jasné, že piatkové vyjadrenie predstaviteľov OZ Triblavina nemá reálne, ale politicky motivované pozadie, keď si jednotliví kandidáti a členovia OZ Triblavina robia kampaň pred blížiacimi sa komunálnymi voľbami,“ uviedol rezort.
Členovia združenia tak podľa ministerstva iba nadväzujú na svoju aktivitu v minulosti, keď sa brzdením výstavby obchvatu snažili zviditeľniť v médiách.
Aktivisti uviedli, že dostali od obyvateľov Mosta pri Bratislave podnet, v ktorom upozorňujú na ťažbu v zemníkoch.
„My sme to preverili a zistili sme, že dochádza ku krádeži materiálu. Podľa banského zákona všetko nerastné bohatstvo patrí štátu.
Toto nerastné bohatstvo v Moste pri Bratislave sa ťaží bez povolení banského úradu. Ten napísal, že nevydal povolenie na ťažbu,“ povedal Milan Grožaj z OZ Triblavina.
Legálne by to podľa neho bolo jedine v prípade, ak by sa to týkalo verejnoprospešnej stavby, muselo by to byť však uvedené v stavebnom povolení.
„Keďže v stavebnom povolení nie je ani jedna z týchto parciel uvedená a nie je tam ani jeden tento objekt, myslíme si veľmi dôvodne, že na toto treba banské povolenie,“ podotkol Grožaj.
Stavebník D4 a R7 podľa neho len z tohto jedného katastra vyťažil 1,2 milióna kubických metrov štrkopiesku a nezaplatil poplatky a ani DPH.
Aktivisti tvrdia, že podobná ťažba je pripravovaná aj v ďalších 16 zemníkoch v okolí Bratislavy. Rozhodli sa preto podať trestné oznámenie a podnet na Európsku investičnú banku.
„Diaľnica D4 a rýchlostná cesta R7 sa stavia za veľmi zvláštnych podmienok. Je tam niekoľko pochybení,“ podotklo OZ Triblavina.
Konzorcium, ktoré bratislavský obchvat stavia, čelí taktiež podozreniu, že sa na úsek stavby vyváža kontaminovaná zemina.
Stavebník pre TASR nedávno uviedol, že materiál používaný na stavbu bratislavského obchvatu disponuje platnými certifikátmi kvality zohľadňujúcimi všetky príslušné normy jeho použitia.
Materiál, ktorý sa dováža na výstavbu bratislavského obchvatu, je podľa konzorcia zazmluvnený od viacerých subdodávateľov.
„Prechádza prísnymi kritériami posúdenia kvality a vhodnosti jeho použitia na výstavbu vrátane podmienky nulovej kontaminácie zeminy.
Až po splnení týchto prísnych kritérií je možné spomínaný materiál na stavbu použiť,“ deklaruje stavebník.
Z histórie obchvatu
V roku 2011 Národná diaľničná spoločnosť (NDS) oznámila, že hľadá projektanta na spracovanie dokumentácie pre územné rozhodnutie.
Po spracovaní dokumentácie pre územné rozhodnutie malo dôjsť k výkupom pozemkov. Vydanie územného rozhodnutia, urovnanie pozemkov a stavebné povolenie chcela NDS stihnúť do roku 2013.
S nultým obchvatom sa v územnom pláne mesta rátalo už od roku 1995...
(tasr, red)
Viz. a mapka: D4R7
