(Pre BK píše Kamil Procházka, red) - To, že Staromestská ulica brutálne rozsekla bratislavské Staré Mesto je smutný fakt.
Málo čo tak ublížilo hlavnému mestu. Faktom je aj to, že odstránenie tejto urbanistickej jazvy je úprimným želaním verejnosti i témou pre kreatívnych architektov, statikov i technikov všeobecne.
Niekoľko ideí na technické riešenie prekrytia Staromestskej ulice sa objavilo postupne v médiách.
V princípe išlo vždy o prekrytie ulice jednoduchou železobetónovou platňou. Nič z toho sa neuskutočnilo.
Vývoj technológií a IT možností dnes otvára budúcnosť elegantnejších a racionálnejších – smart – riešení.
Radi by sme obohatili doterajšiu diskusiu k tejto téme ideou, ktorej realizácia by pomerne jednoducho priniesla do tohto priestoru park naznačujúci niekdajšiu hradnú priekopu.
Park by spojil rozdelené Staré Mesto
Park by opätovne spojil rozdelené časti Starého Mesta na úrovni ekologických i klimatických a napokon aj urbanistických požiadaviek 21. storočia.
Osobitnou črtou tohto návrhu je možnosť zrealizovať ho bez prerušenia prevádzky po Staromestskej ulici, s občasným, možno nočným vylúčením jedného dopravného pruhu.
Išlo by o postupné preklenutie zárezu tejto ulice železobetónovými oblúkovitými škrupinami istej šírky, povedzme jeden meter.
Tieto oblúky by sa zhotovovali na petržalskej strane, dovážali na miesto preklenutia a tu by sa pomocou mobilného žeriava postupne ukladali do základov, ktoré by sa pred tým pripravili v bokoch uličného zárezu Staromestskej ulice.
Všetky potrebné operácie súvisiace s technológiou takejto stavby by sa dali vykonávať z jedného dopravného pruhu ulice.
To všetko by bolo možné, pokým je voľný, nezastavaný pozemok, ktorý vidíme po zjazde z Mosta SNP, za Einsteinovou ulicou napravo, až po prvé premostenie Panónskej cesty.
Na tomto území by sa vykonávala smart betonáž jednotlivých oblúkových škrupín.
Presné tvarovanie jednotlivých škrupín by sa riešilo pomocou počítačovej techniky a moderných technológií. Inteligentná logistika by umožňovala túto ideu reálne uskutočniť.
Takto vyhotovený a proti priesaku vody izolovaný tunel vytvorený z dovezených škrupín by sa zaviezol zeminou, osadil stromami, a ďalšími parkovými prvkami.
Súčasťou riešenia by boli jazierka a vodozádržné prvky.
V Apalačskom pohorí to išlo
Pre skeptikov pridávame informáciu, že podobnou technikou vybudovali pred cca 30 rokmi (!) v Apalačskom pohorí v USA vyhliadkovú rýchlostnú cestu sledujúcu vo vzduchu kopcovitý terén vzácnej prírodnej krajiny. Všetko sa stavalo postupne, zhora.
Minimálne zemné práce robilo niekoľko robotníkov ručne. Išlo o obnaženie miest pre zakotvenie nosných stĺpov. Ich debnenie a železobetónová výstuž sa spúšťali zhora.
Rovnako prebiehala aj samotná betonáž. Presné tvary segmentov vozovky, teda oblúky, sklony, stykové plochy, vyrátali inžinieri vopred.
Betonáže segmentov sa robili mimo stavby a územia vzácnej prírody a vozili sa na miesto uloženia po novovytvorenej vozovke.
Mobilné žeriavy ich usadzovali presne na vytýčené miesta. Existuje o tom zaujímavý dokumentárny film.
Kamil Procházka
medzititulky: red
Náčrt preklenutia Staromestskej ulice škrupinami zo železobetónu
Kamil Procházka - dlhoročný redaktor Technických novín, bývalý dlhoročný komunálny poslanec, člen Správnej rady Nadácie Horský park
samozrejme že sa to dá, ale nie v Bratislave, ktorej magistrát riadia úzkoprsí a hlúpy ludia a to už za dôb komunizmu to boli vandali a teraz ...... nechcem to radšej pomenovať ,preto aj mladí sa radšej zbalia a idú bývať trebars do Prahy alebo Brna, alebo iných miest sveta a európy z mnohímí som sa aj rozprával prečo odišli z rodného mesta tak ako ja na staré kolená , lebo na to sa už ani ja ako architekt nemôžem dívať čo stvárajú páni ovládajúci toto mesto, Tak vám držím palce aby táto myšlienka niakoho osvietila a realizovala sa. Takto by sa z vyššími nákladmi dala dokonca možno aspon z časti obnovit i zásavba, ktorá na tomto mieste bola stáročia. len v šesdesiatych rokoch prišiel istý hlupák s argumentom, že hredný kopec musí byť zelený (dobre si tento argument pamätám bol dokoni publikovaný/. Škoda že to nechcel aplikovať aj na pražský lebo brnenský hradný kopec, dnes by už nejestvovala malá strana ani brnenské podhradie ,ale zato v bratislave šlo všetko hlavne ked sa mohlo a môže ničiť história. Je to buhužial na zaplakanie ale tvrdá realita. Prajem autorovi tohoto nápadu aby ho neudupali do prachu tak ako mnoho iných podobných návrkov z nedávnej minulosti s pozdravom Ing. Arch. Bobro
