Hádam jedna z najkontroverznejších stavieb v Bratislave, vežiak na Šancovej ulici, zdá sa, dosiahla svoj vrchol. Objekt má 23 poschodí a má viac ako pätnásťročný vývoj. Obyvateľom mesta, najmä Staromešťanom, sa napokon ani po dlhom boji nepodarilo dosiahnuť, aby mal dom 8 poschodí. To by asi zodpovedalo stavu okolitej výškovej zástavby.
Prinášame stručný sumár udalostí, ktoré sa v súvislosti s projektom udiali tak, ako ich prinášali médiá.
Rok 2002
S výstavbou na pozemku, za známou budovou YMCA, začala spoločnosť Istroreal koncom roka 2002. Vtedy znelo povolenie na maximálne osem nadzemných podlaží. Neskôr došlo k snahám o jej zvýšenie na 34 poschodí. Napokon, po dlhých rokoch je výsledok známy. Pred rokmi povolil staromestský stavebný úrad 23 poschodí. Objekt menil majiteľov. Po ďalšom, v podobe spoločnosti Stelo (stavbu kúpila v roku 2006), odkúpila podiel česká spoločnosť Finep.
Rok 2014
Pôvodne „Polyfunkčný objekt Šancová ulica“ mal mať osem podlaží, 46 bytov a 109 miest na parkovanie. Miestni obyvatelia vyčítali projektu, že sa má zastavať park vedľa bývalého kina YMCA. Po zastavení projektu na siedmom poschodí prišla žiadosť investora o zvýšenie na mrakodrap s 34 poschodiami. Bytov malo byť 93 a parkovacích miest 169. Problém bol v tom, že projekt stojí v pamiatkovej zóne. Tú vtedajšie vedenie ministerstva kultúry zmenšilo, oficiálne ide o Centrálnu mestskú oblasť Bratislavy. To fakticky otvorilo projektu na Šancovej naplno dvere, pretože už neplatili pamiatkové pravidlá. Nespokojnosť obyvateľov sa ale zväčšovala. Nepomohli ale ani súdy, protesty, petície. Stavba bola povolená do výšky 23 poschodí.
Rok 2015
Na skelete rozostavanej výškovej budovy, ktorý už roky špatí Šancovu ulicu v bratislavskom Starom Meste, by sa malo začať v apríli znova pracovať. Takýto začiatok výstavby totiž uvádza developerská spoločnosť Finep SK vo zverejnenom zámere, ktorý predložila na posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Vežiak polyfunkčného domu s názvom Premiére chce firma dostavať na 23 podlaží a do výšky 71 metrov, čo jej dovoľuje aj stavebné povolenie.
Proti vežiaku na Šancovej ulici sa opäť zdvihla vlna odporu. Skupina aktivistov, medzi ktorými sú aj bratislavskí poslanci, rozbehla proti stavbe petíciu. Investora vyzvali, aby plánovaný 23-podlažný vežiak znížil na osempodlažný. O takejto jeho výške sa totiž pôvodne uvažovalo. Iniciátori petície hovorili aj o urbanistickej nevhodnosti stavby, ktorá pre svoju výšku nezapadne do okolitého prostredia a zhorší niektoré zo základných výhľadov na Bratislavu. Aktivisti upozorňovali, že projekt sa nachádza v pamiatkovej zóne, takže stavby tohto typu sem nepatria. Zástupkyňa investora ale upozornila, že objekt spĺňa všetky záväzné požiadavky právnych noriem. V petícii aktivisti žiadali všetkých zainteresovaných a kompetentných, aby preskúmali predložený zámer a zmenu stavby neumožnili.
Rok 2016
Výstavba na Šancovej ulici v Bratislave pokračuje. Na mieste, kde roky stojí nedostavaný skelet budovy, už niekoľko týždňov pracujú robotníci. „Momentálne pokračujú práce na dostavbe skeletu. Harmonogram nadväzujúcich prác je predmetom v súčasnosti prebiehajúceho rokovania s generálnym zhotoviteľom stavby,“ uviedla Olga Petkova, riaditeľka spoločnosti Finep SK, ktorá je investorom projektu.
Rok 2017
Po tom, ako spoločnosť Finep pokračuje v budovaní projektu Premiére, predstavil nedávno ďalšie svoje plány. A hneď vedľa vežiaku. Roh ulíc Beskydská a Šancová chce zastavať polyfunkčným objektom. Má vyplniť územie, na ktorom je v súčasnosti náletová zeleň. Projekt ukazuje na trojuholníkový tvar a má mať tri podlažia pod zemou a päť nad úrovňou terénu.
Na stavbu bola aj žaloba
Iniciátori žaloby tvrdili, že aj keď vtedy neexistovala pamiatková zóna, stavebné úrady mali pri vydávaní územného rozhodnutia brať ohľad na pamiatkovú výstavbu v okolí stavby, zákon totiž podľa nich hovorí, že výstavba budovy musí byť v súlade s existujúcou výstavbou. Podľa žalobcov územné rozhodnutie na výškovú budovu získal stavebník v čase, keď existovala redukcia pamiatkovej zóny.
Krajský súd v Bratislave ale neskôr rozhodol, že pamiatková zóna nie je zúžená jej pôvodné hranice, pred rokom 2005, sú zachované. Podľa žalobcov to malo znamenalo, že objekt je v pamiatkovom území a preto je rozhodnutie o ňom nezákonné. Krajský súd ale žalobu v roku 2008 zamietol. Dôvod bol, že bola postavená na teoretickom základe. Aktivisti sa proti rozsudku odvolali, odvolanie bolo zamietnuté. Neuspeli ani na Ústavnom súde SR, ani na Najvyššom súde SR.
(red, foto BK)
Vizualizácie: Finep SK
