Po získaní právoplatného územného rozhodnutia, začína developer JTRE v týchto dňoch s výstavbou projektu Klingerka.
Práce sa budú v nadchádzajúcich mesiacoch zameriavať najmä na dôkladné vyčistenie územia. Ako uvádza investor, od zverejnenia prvých návrhov Klingerky prešla zásadnejšou zmenou najmä fasáda. Tá je podľa neho jednoznačným odkazom na históriu spracovania juty v niekdajšej fabrike.
„Spoločnosť JTRE, sa od začiatku venovala detailnému spracovaniu dispozícií bytov, pri ktorých zúročila všetky skúsenosti z doteraz realizovaných rezidenčných projektov. Klingerka sa stretla s mimoriadnym záujmom kupujúcich a do dnešného dňa je predaných už viac ako 65 % bytov,“
Uvádza developer v tlačovej správe.
Klingerka je navrhnutá ako koncept dvoch budov – bytovej veže a administratívneho objektu, ktoré prepája parkovací dom s 580 parkovacími miestami a ďalších približne 100 parkovacích státí je umiestnených na teréne.
Občianska vybavenosť bude sústredená v parteri oboch objektov. Prirodzenou dominantou územia bude 35-poschodová rezidenčná veža, ktorá sa stane v čase realizácie najvyššou obytnou budovou na Slovensku.
Veľká časť pozemku je určená pre verejný park, ktorý má ambíciu byť „srdcom“ a centrálnym verejným priestorom celej zóny, vymedzenej ulicami Košická, Mlynské Nivy, Votrubova, Prístavná.
Podľa projektu má slúžiť ako priestor pre relaxáciu nielen samotných obyvateľov Klingerky, ale aj širokého okolia, predovšetkým pre obyvateľov tzv. Klingerovej kolónie.
Park je veľmi dôležitým prvkom pri tvorbe kvalitného mestského prostredia a umožňuje ideálny „hmotový“ prechod od plánovanej zástavby voči existujúcim rodinným domom. Samozrejmosťou bude rozsiahla zelená strecha na parkovacom dome, uvádza sa v tlačovej správe.
Inšpirácia jutou ako produktom fabriky, ktorá sa tu nachádzala v 19. storočí, od základu zmenila pôvodne navrhovaný vzhľad fasády. Architekti použili jednoduchý tkaný vzor juty, ktorý určil raster fasády projektu.
Kancelárska budova bude mať tmavší odtieň a rezidenčná veža bude svetlejšia. Základom pri stavbe na brownfieldoch je dôkladné vyčistenie a príprava územia.
Značnú pozornosť chce investor venovať aj dekontaminácii a vyčisteniu pozemku niekdajšieho priemyselného areálu. „Ako developer už máme skúsenosť s výstavbou v blízkej lokalite a k odstraňovaniu týchto environmentálnych záťaží pristupujeme veľmi zodpovedne,“ hovorí Pavel Pelikán z JTRE. „Najbližšie mesiace budeme pracovať na dekontaminácii znečistenej zeminy, čo budeme realizovať v spolupráci s renomovanou firmou EBA.“
(red, jtre)
Vizualizácie: JTRE
Z HISTÓRIE ÚZEMIA
Klingerka, továreň na výrobu ľanového, konopného a jutového tovaru, začala písať svoju históriu v roku 1888, kedy sa o jej vznik pričinil rakúsky podnikateľ Henrich Klinger.
Vyrábali sa v nej tapety, koženka, voskové plátno či nepremokavé vrecia. Súčasťou továrne na spracovanie juty bola farbiareň a budova, v ktorej sa vykonávala impregnácia a leštenie materiálu.
V roku 1897 rozšírila Klingerka svoju výrobu o plachtovinu, vojenský výstroj, kožené a stanové plátna, hadice, impregnované látky a rôzne prípravné látky pre továrne na obuv a textil. Kvalita ich výrobkov bola vynikajúca, o čom svedčia viaceré ocenenia, ktoré si priniesli predstavitelia fabriky z viacerých výstav.
Koncom 19. storočia, v období rozvoja priemyslu v Bratislave, začali fabriky riešiť aj otázku bývania svojich zamestnancov.
Zamestnanci textilnej továrne Klingerka mohli využiť ubytovanie v bytových domoch postavených v roku 1894 na Plátenníckej, Súkenníckej a Valchárskej ulici.
Z bytových domov a rodinných domov vznikol uzavretý priestor so zeleňou. Pracovníci továrne ju mohli v tejto štvrti nazývanej „Klingerova kolónia“ využívať aj na záhradky.
Byty zamestnancov pozostávali z predsiene, toalety, kuchyne a izby. Väčšinou boli bez kúpeľne, pretože sa pracovníci sprchovali vo fabrike.
Okrem týchto domov patrili do kolónie aj rodinné domčeky na Alešovej, Čipkárskej a Gusevovej ulici, ktoré by sme tam našli aj dnes.
