S novým zámerom, ktorý by bol akousi obdobou niekdajšieho PKO,
prichádza bratislavský Odštepný závod Bratislava, Slovenského vodohospodárskeho podniku.
Jeho riaditeľ Jozef Dúcz nám prezradil, že určitá nostalgia ľudí, ktorí prežili pekné časy v PKO, vyústila v reálny nápad urobiť akúsi novú obdobu tohto bývalého kultúrneho a spoločenského stánku na brehu Dunaja.
Podľa J. Dúcza by ale nešlo o taký veľký projekt, akým bolo staré PKO. Skôr by išlo o park na zmysluplné využívanie voľného času.
Pokiaľ ide o umiestnenie, uviedol, že podnik má v správe Kameňolom Devín,
ktorý je využívaný na výrobu kameniva jednak pre potreby podniku a aj na komerčné účely.
V rámci neho ale existuje územie, v ktorom sa neťaží a je pri vode.
„Uvažovali sme, že by sme práve v týchto miestach vybudovali Park kultúry a oddychu Enea Lanfranconiho“.
Samotná predstava bola zatiaľ premietnutá do štúdie. V rámci areálu by mohli vzniknúť amfiteáter, prístavná veža,
downhill (špeciálna cyklodráha), pláž lido, detská lúka, cyklopoint, parkovisko, bežecký chodník, pikniková a hracia lúka, vyhliadka,
nábrežný chodník, multifunkčné ihrisko, miesto pre plážový volejbal, fitnes prvky a pod. Nechýbali by samozrejme ani toalety. Park by podľa neho využívala široká verejnosť.
Atrakciou by mohol byť kamenný amfiteáter na spôsob rímskych stavieb.
Tu by sa mohli uskutočňovať rôzne divadelné festivaly, koncerty, či premietanie filmov na vodnú clonu.
„V rámci projektu sme vytvorili aj cyklochodník, ktorý by mohol ísť popri Karloveskom ramene aj pomocou povedzme lávok, bližšie k ceste,
aby to neviedlo cez Sihoť,“ konštatoval Dúcz.
V súvislosti s problémami vybudovania bezpečnej cyklotrasy do Devína, by on osobne cez vodárenský zdroj pitnej vody Sihoť, cyklistov nepúšťal.
Ako pripomenul, zámer je v rovine štúdie, komunikácia prebehla už aj na úrovni starostky Devína.
V súvislosti s územným plánom mesta sa podľa neho, zrejme bude asi musieť urobiť najprv zonálny územný plán.
Jozef Dúcz
„Boli by sme radi, keby sa do zámeru zapojilo hlavné mesto, samosprávny kraj, BVS i ďalší.
Je tu priestor pre každého, komu záleží na našom meste, aby prispel k vytvoreniu takéhoto kultúrno-spoločenského a športového zázemia pri Dunaji,“ dodal.
A prečo park Enea Lanfranconiho? Podľa Jozefa Dúcza by tým chceli vzdať hold významnému talianskemu inžinierovi a vynálezcovi, ktorý zomrel v Bratislave.
(rl)
Foto z materiálov Br. kuriér + foto J. Dúcza - Br.kuriér
Enea Grazioso Lanfranconi (* 20. máj 1850, Pellio Intelvi, Kráľovstvo lombardsko-benátske – † 9. marec 1895, Bratislava, Rakúsko-Uhorsko) bol taliansky inžinier a vynálezca.
Študoval v Poľsku a v Miláne, v roku 1870 sa jeho otec Antonio Lanfranconi[1] usadil v Bratislave. V roku 1875 skonštruoval lanovku v kameňolome.
Známy bol aj ako archeológ, snažil sa nájsť hrob Arpáda. Napísal niekoľko vedeckých prác o regulácii Dunaja a povodiach.
V rukopise ostal 300 stranový taliansko-francúzsko-španielsko-rumunsko-anglicko-nemecko-maďarsko-srbsko-slovenský slovník.
Je po ňom pomenovaný internát Lafranconi a most Lafranconi. (sk.wikipedia.org)
