Obľúbená nákupná a voľnočasová destinácia pri Dunaji, Eurovea, v týchto dňoch oslavuje desiate narodeniny. Možno ste to nevedeli, ale tam, kde dnes tento komplex stojí, sa nakupovalo a predávalo už pred sto rokmi.
Živý a čulý ruch, stánky plné rozličného tovaru a ambiciózni obchodníci vytvárali z Bratislavy zaujímavú obchodnú zastávku pre lode plaviace sa po Dunaji.
Aj svoju slávu a bohatú históriu získala Bratislava vďaka rieke, ktorá spája krajiny naprieč Európou. Územie, kde dnes stojí Eurovea, má v sebe silného obchodného ducha.
Prístav a pýcha československého hospodárstva
Na ľavom brehu Dunaja, kde už 10 rokov stojí symbol modernej Bratislavy – Eurovea – sa v minulosti nachádzal areál prístavu pre obsluhovanie lodnej dopravy. Bol súčasťou rozsiahleho komplexu prístavov, ktorý vznikol krátko po rozpade Rakúsko-Uhorska.
Prístav zabezpečoval značnú časť prepravy tovaru z Československa cez Budapešť, Viedeň či do krajín Balkánu. Okrem žeriavov, železničných vlečiek na prekládku tovarov rôzneho druhu tu bolo množstvo technických či administratívnych budov. Sídlila tu napríklad colnica.
Úspešný „orientálny“ veľtrh na veľkom modrom Dunaji
Krátko po tom, ako sa Pressburg alebo Prešporok premenoval na Bratislavu, sa na týchto miestach v auguste 1921 uskutočnil prvý tzv. Orientálny veľtrh. V areáli prístaviska, na vyčlenenej ploche približne 1500 metrov štvorcových, prezentoval svoje výrobky takmer rovnaký počet vystavovateľov.
Viete si predstaviť tú tlačenicu? Napriek všetkému, veľtrh zožal veľký úspech nielen doma, ale aj v zahraničí. Keďže práve obchodníkom v zahraničí spojenie „orientálny“ evokovalo, že ide o akciu niekde ďaleko na východe, premenovali ho na Medzinárodný dunajský veľtrh.
Vojna a lodná doprava na ústupe
Územie medzi Starým mostom a Mostom Apollo malo výlučne industriálny charakter. Severne za prístavom stáli mnohé fabriky, ktoré vyrábali napríklad káble, nite, textil, ale bola tu aj rafinéria minerálnych olejov, podľa ktorej je pomenovaný práve most Apollo.
Pred skončením druhej svetovej vojny a rozsiahlych škodách, ktoré spôsobili spojenecké vojská, bolo toto územie značne zdevastované. Produkcia v krajine poklesla, a tak už ani prístavisko nepotrebovalo také veľké kapacity. Jeho areál v tejto časti mesta preto stratil svoje opodstatnenie a začal chátrať.
Brownfield s divadelníkmi či Rossom z Priateľov
Kedysi úspešná priemyselná zóna s prístaviskom sa tak rok po roku začala meniť na „miesto duchov“. Zničené a zanedbané budovy boli väčšinou prázdne, prinajlepšom v nich mali svoje dielne automechanici či iní drobní majstri.
V jednej z nich dokonca sídlilo známe Divadlo Stoka a krčma s rovnomenným názvom. Okolie polorozpadnutej budovy Skladu č. 7 dokonca zaujalo amerických filmárov, ktorí tu natáčali zábery zbombardovanej Varšavy pre film Povstanie, v ktorom hlavnú úlohu stvárnil herec David Schwimmer, známy ako Ross zo seriálu Priatelia.
Nekonečný príbeh „národného kultúrneho stánku“
Akoby kliatbu tohto územia ilustrovala aj nekonečná výstavba novej budovy Slovenského národného divadla. Keďže jednotlivé súbory boli roztrúsené v rôznych budovách v rámci mesta, už na konci 50. rokov sa začalo uvažovať o ich zlúčenie pod jednu strechu.
V 60. rokoch rozhodli o lokalite, na konci 70. vyhlásili súťaž a na začiatku 80. vybrali jeden z 51 návrhov. Jeho autormi sú Peter Bauer, Martin Kusý a Pavol Paňák. Ich filozofiou bolo, že divadlo má byť „otvorenou náručou pre svojich návštevníkov“. S výstavbou začali ešte v roku 1986, no pre rôzne komplikácie trvala až 20 rokov.
S novým miléniom prichádza nová nádej
V posledných desaťročiach 20. storočia územie definitívne stratilo svoj charakter a mesto hľadalo spôsoby, ako ho čo najlepšie transformovať. Predsa len išlo o mimoriadne strategickú polohu, nakoľko sa nachádza v susedstve Starého mesta a tesnej blízkosti Dunaja.
Keďže pozemky štvrte spadajú do katastrov dvoch mestských častí, hľadanie optimálneho riešenia bolo ťažšie a predstavy jednotlivých úradov rôzne. Našťastie, v roku 2003 svitla pre túto časť Bratislavy nádej na krajšiu budúcnosť. Mesto sa totiž rozhodlo pozemky predať írskej investičnej skupine Ballymore Properties.
Špecialisti na pretváranie európskych brownfieldov
Keď v roku 2005 spoločnosť Ballymore predstavila verejnosti svoje plány s pozemkami v zóne Pribinova, a teda projekt Eurovea, Bratislavčania boli nadšení a očakávania odborníkov vysoké. A to preto, že táto írska firma je známa pretváraním nevyužívaných industriálnych štvrtí na moderné mestské centrá, kombinujúce bývanie, obchod, služby, administratívu a oddych.
Obzvlášť sa špecializujú na prístavy a lokality v blízkosti riek. Známe sú ich projekty v bývalých londýnskych dokoch. Zároveň ich hlavným poslaním je „meniť panorámy miest“. A to sa im v prípade Bratislavy podarilo dokonale.
Trinásťmetrový múr a ochrana pred storočnou vodou
Projekt získal stavebné povolenie v júni 2006 a už o dva dni sa na pozemku objavili prvé mechanizmy. Pred stavebníkmi stálo viacero veľkých výziev. Podmienkou mesta bolo totiž vybudovať účinnú protipovodňovú ochranu, čo si vyžadovalo vybetónovanie 13 metrov hlbokej podzemnej steny, ktorá oddeľuje Dunaj a jeho spodné vody od zvyšku centra, predovšetkým podzemných garáží a obchodov na mínus prvom podlaží.
V prípade väčších záplav je možné na múr pripevniť pol metra vysokú mobilnú zábranu. Čo sa v praxi overilo už v roku 2013, keď v júni celá Bratislava čelila záplavám. V podzemných garážach Eurovea nebola ani kvapka vody.
Tisícky stavbárov v „nonstop“ nasadení
Výstavba novej ikony Bratislavy sa od začiatku rozbehla na plné obrátky. Na stavbe boli realizované najmodernejšie postupy a technológie, použité boli kvalitné materiály či už zo Slovenska, alebo zo zahraničia. Na obrovskom stavenisku sa pracovalo sedem dní v týždni, 24 hodín denne.
Vyzeralo to tam ako v úli, keďže táto náročná stavba si vyžiadala nasadenie až 3 500 pracovníkov. Bol tu použitý aj najväčší autožeriav, ktorý dokáže zdvihnúť 500-tonový náklad až do výšky 140 metrov. Priviezť ho muselo štrnásť kamiónov. Vďaka vytrvalosti a odhodlaniu pracovníkov sa hrubú stavbu podarilo dokončiť v roku 2008.
Jar, ktorá navždy zmenila metropolu Slovenska
Rok 2010 znamenal pre Bratislavu, jej obyvateľov a návštevníkov, začiatok úplne novej éry. Po dlhých desaťročiach získalo mesto dimenziu modernej európskej metropoly.
V sobotu 24. apríla zástupcovia magistrátu, mestských častí a investora - na ľavom brehu Dunaja - slávnostne otvorili novú mestskú štvrť s najmodernejším obchodným centrom v strednej Európe či luxusným hotelom Sheraton.
Mesto zároveň získalo nové námestie, ktoré ešte viac podčiarklo vznešenosť národného divadla, ale aj nádhernú nábrežnú promenádu, ktorá si okamžite získala srdcia všetkých návštevníkov.
Promenáda, ktorá rieku spojila s človekom
Možno ste sa nad tým ešte nezamýšľali, ale genius loci Eurovea nespočíva len v rozmanitej histórii miesta, na ktorom bola postavená, ale aj jedinečnou promenádou pri Dunaji. Tá je na ľavom brehu prakticky jediným miestom s priamym prístupom k Dunaju v Bratislave.
Protipovodňový múr, tiahnuci sa od Mosta Lafranconi až po Starý most, vytvára pomyselnú bariéru medzi človekom a riekou a spôsobuje, že Dunaj Bratislavu skôr rozdeľuje, ako spája. Pritom v zahraničí je trendom rieky neoddeľovať, ale naopak – čo najviac ich zahrnúť do verejných priestorov, ktoré sa vďaka nim rozvíjajú a naberajú na kvalite.
Dokazuje to aj promenáda pri Eurovea, ktorá je v hlavnom meste jedinou svojho druhu. Toto obľúbené miesto počas teplých mesiacov navštevujú rodiny, zaľúbené páriky, priatelia či kolegovia. Len tak posedávať na upravenom trávniku a sledovať pokojný tok európskeho veľtoku vás skutočne nabije energiou.
(red, zdroj: Eurovea)
Foto: Zdroj: Eurovea
