Šport 16. november 2020

Zdeno Cíger: „Súčasným deťom chýba všestrannosť.“


Pred deviatimi rokmi založil Hokejovú akadémiu Zdena Cígera21, ktorej kvality dokazujú jej absolventi, mladí hráči, ktorí sa dokázali presadiť aj v zahraničí. Od augusta ale Zdeno Cíger trénuje súbežne i dorasteneckú kategóriu za bratislavský Slovan. A tak sme zisťovali, ako stíha skĺbiť tieto dve trénerské stoličky. 

Čo bolo prvotnou myšlienkou pri založení vlastnej hokejovej akadémie v roku 2011?
Zámer založenia akadémie vznikol pred deviatimi rokmi. Vtedy sme sa sústredili výlučne na deti z rodín, kde rodičia nemajú finančné zázemie na to, aby deti mohli hrávať hokej, športovať. Hneď vtedy sa nám prihlásila skupina 20 až 25 detí a tie počty detí sa v akadémii hýbu aj teraz, do tých tridsať. Každý z nich je pritom z inej kategórie. Či už sú to žiaci, kadeti alebo dorastenci. Tí, ktorí hrali s nami od začiatku, sú už dokonca v juniorskom veku. Postupne smerujú do niektorej mužskej kategórie. Istým spôsobom sme to vtedy na začiatku brali aj ako prevenciu proti kriminalite. Mali sme dobré vzťahy aj s Ministerstvom vnútra SR, ktoré nás podporovalo. A teraz sa to už vlastne spojilo. Už máme aj deti, ktorých rodičia nemajú finančné problémy. 

Pri deťoch zo znevýhodnených pomerov to asi nebolo vždy iba o hokeji...
Snažili sme sa pracovať tak rodinne. Nebolo to iba o hokeji, ale zamerali sme sa aj na výchovu tých detí. Bolo to aj o živote. Učiť ich samostatnosti, disciplíne, dochvíľnosti. Samozrejme, že sa snažíme vychovať dobrých hokejistov. Ale pre mňa je dôležité aj to, aby sme ich naučili niečo viac, aby sme im dali niečo do života. Človeka teší, že tí chalani sa neflákajú a ešte, keď je ich aj na zápasoch vidieť, lebo hrajú dobrý hokej, tak to nás napĺňa. 

Kam ste sa možno za tých deväť rokov s akadémiou posunuli?
Teraz už sa naša akadémia trošku posúva iným smerom. Už sa snažíme hľadať naozaj aj hráčsku kvalitu.

Máte s odstupom času pocit, že sa vám podarilo vyprodukovať veľké talenty?
Ono sa to ťažko definuje, keďže my sme nikdy nepracovali s výberom z celého Slovenska, kde by sme hľadali tie najväčšie talenty. My sme sa naozaj sústredili na kategóriu sociálne slabších rodín a chceli sme im pomôcť naštartovať sa, aby tie deti vôbec niečo robili. Lebo v dnešnej dobe veľa detí nešportuje. Napriek tomu sa nám pri niektorých našich chlapcoch podarilo docieliť to, že hrávajú dobrý hokej. Jeden sa dostal napríklad do Švédska, za čo sme radi. 

Po celý ten čas, odkedy akadémia vznikla, ste sa ale nevenovali výlučne jej. Trénovali ste aj inde...
Akadémia funguje deviaty rok, ale tí chlapci v nej musia aj niekde trénovať. Z každej vekovej kategórie máme len niekoľko hráčov a nemáme plné počty, teda nie sme ako klub, ktorý má každú kategóriu. No tí chlapci potrebujú hrať zápasy. Preto som sa potreboval s niekým spojiť, aby mohli hrávať zápasy. Každý vďaka tomu mohol vo svojej vekovej kategórii hrávať v minulosti za Trnavu, kde som trénoval. Teraz to prepojenie funguje so Slovanom. 

V Slovane trénujete od augusta. Aj keď sú momentálne v platnosti rôzne obmedzenia spojené s pandémiou, tak mimo toho, kým nebol v platnosti obmedzený režim, boli ste a ste s presunom na Slovan spokojný? 
Keď ponuka prišla, tak som do poslednej chvíle nevedel, či sa napokon dohodneme. Ale tým, že ponuka prišla aj od súčasných mládežníckych trénerov Slovana, aj od nového vedenia klubu, s ktorým máme dlhé roky dobrú spoluprácu, aj čo sa týka mojej akadémie, tak som ponuku privítal. Ako už zaznelo, posledné roky som popri mojej akadémii trénoval súbežne aj v Trnave a bolo to dosť zložité, čo sa týka logistiky. Aj keď to v Trnave fungovalo dobre, no Slovan je pre mňa predsa len priorita. A momentálne to skvelo funguje, aj čo sa práve logistiky týka. Na Drieňovej ulici máme základňu a športové zázemie akadémie a do Slovanu to mám iba kúsok. Kým nás nezastavila pandémia, tak sme fungovali celkom dobre. Dobre sme sa rozbehli, no teraz trošku stagnujeme. Uvidíme, čo bude ďalej...

To znamená, že ak sa ku vám prihlásia noví hokejoví nadšenci, tak budú automaticky trénovať na Slovane?
Naši chalani, ktorí sú súčasťou akadémie, prešli pod licenciu Slovana. Takže môžu hrať za Slovan, kde ja trénujem dorasteneckú kategóriu. 

V čom konkrétne bol najväčší problém s trénovaním v Trnave?
Logisticky to bolo veľmi náročné. Mal som dve deväťmiestne autá, pričom ja som vždy šoféroval jedno, aby sme chlapcov denne vozili do Trnavy na zápasy. Plus sme chodili hrávať aj po celom Slovensku, takže to naozaj nebolo jednoduché. Ono je to náročné tak časovo, ako aj manažérsky. Nehovoriac o zodpovednosti, keď denne vozíte deti mimo Bratislavy a späť. To ma vďaka Slovanu značne odbremenilo. Teraz je to tak, že ja prídem do akadémie z domu sám a decká môžu ísť na tréningy na Slovan aj samé, pešo a po zápase sa vedia samé vrátiť do akadémie. Zrazu je to úplne o niečom inom, ako cestovať do Trnavy a späť. 

Čo by ste poradili rodičom, ktorí chcú mať doma malého hokejistu? 
Deťom teraz chýba všestrannosť. Môj názor je, nechať dieťa najskôr samé, aby si prirodzene vyskúšalo aj iné športy. Nech si vezme hokejku, zahrá si futbal, nech ide na bicykel, lezie po stromoch. Samotný vek, kedy začať s hokejom, je veľmi individuálny, ale ja vravím, že do toho veku 4 až 5 rokov treba deti nechať. Nech sa rozhodnú samé podľa toho, čo ich baví najviac. A postupne ich tvarovať, aby sa zamerali na konkrétny šport. 

Prezraďte ešte, ako oddychujete, ak netrénujete? 
Mám rád aktívny odpočinok. Či je to šport, alebo chytanie rýb, poľovníctvo. Človek by si mal hľadať také koníčky, vďaka ktorým aspoň na chvíľku vypadne z reálneho života. K tomu mám vzťah celý život. Nemám rád sedieť doma a zabíjať čas pri telke. Väčšinou žijem aktívne. 

Veronika Trojanová

(foto archív ZC)

 

0 komentárov
Pridajte komentár
Na začiatok stránky hore
Newsletter