Kto čítal Bratislavského Kuriéra možno si všimol dosť zaujímavú informáciu a síce, že Bratislava má viac vlastníkov áut ako mnohé európske metropoly.
Napr. v prepočte na tisíc obyvateľov vo Viedni vlastní auto 389 z nich, pričom v Bratislave je to až 540. A to ešte nie je tak dávno tá doba, kedy sme o západných európskych krajinách hovorili nie len ako o prehnitom kapitalizme, ale aj ako o silnom konzumizme.
Alebo žeby za to tromfnutie Viedne aspoň v tomto smere mohol len zbúraný plot???
Že to bude v tomto smere Bratislave v budúcnosti iné, lepšie, to asi sotva.
Kúpyschopnosť obyvateľov zásadne neklesá, možno aj stúpa, konzumizmus a pohodlnosť na ústupe tiež nie sú, mať auto sa v mnohých prípadoch stalo a stáva skôr vecou prestíže než vecou
potreby, či nevyhnutnosti. Veď obchodné domy máme zväčša pod nosom; prípadne po ruke, alebo k nim vedú spoje MHD.
V prípade núdze máme naporúdzi X taxíkov. Chalupu na vidieku má málokto.
Do práce sa zväčša môžeme dostať pomocou MHD cca za ten istý čas ako autom a električkou niekedy ešte aj skôr.
Pri cestovaní MHD navyše nie je potrebné byť v strehu, môžme sa venovať čítaniu, driemaniu a pod. Je to aj lacnejšie aj ekologickejšie.
Napriek tomu, tí čo cestujeme do práce autobusom, pravidelne roky vídavame, že v jednom aute cestuje do práce väčšinou „až“ jeden cestujúci.
Čo sa mňa týka, svoje prvé a doposiaľ jediné auto som predal už dávno, viac než pred 20 rokmi, a s týmto mojim rozhodnutím som maximálne spokojný.
Považujem ho za jedno z naj aké som kedy spravil.
Ak nejaké auto potrebujem/e na rodinný výlet po Slovensku a pod., čo je tak cca 3 krát ročne, tak si ho jednoducho požičiame, či už od známych, alebo z požičovní, ktoré sú pomerne lacné; ak človek nepotrebuje vyložene luxus.
A ušetrené peniaze za opravy auta, náhradné diely, nezmyselné pokuty za prekročenie rýchlosti v nastražených „pascách na vodičov“, za nervy!... s tým spojené, za vyhradené alebo onaké parkovanie, radšej investujeme do zážitkov, do výletov, do dovoleniek.
Samozrejme, takýto spôsob nemusí vyhovovať každému, len poukazujem na to, že problémy s parkovaním budú narastať priamo úmerne s našou zvyšujúcou sa pohodlnosťou a túžbou mať v rodine minimálne jedno auto.
Kompetentní, teda poslanci, starostovia atď. môžu vplývať maximálne tak na zmierňovanie problémov, alebo ich udržiavanie v miere, ktorá sa nachádza tesne pod bodom neúnosnosti.
Môj laický odhad hovorí, že počet áut za posledných 20 rokov v Dúbravke vzrástol minimálne o 50 a možno aj o 80%.
Dúbravka, a podobne je to aj v iných mestských častiach, ešte má nejaké rezervy na budovanie, alebo vyznačovanie pozemných parkovacích miest, ale tomu bude v nie ďalekej budúcnosti odzvonené.
Budovanie podzemných parkovísk je možné iba pod novostavbami a aj to sa vykonáva nedokonalo, neraz iba čiastočne.
Na budovanie poschodových parkovísk pri starších zástavbách je priestoru málo.
Málo je aj financií na budovanie takýchto parkovísk.
Čo by mohlo najviac pomôcť, nie len pri zachovávaní zelených plôch, ktoré ustupujú parkoviskám, ale aj v tom, aby sme ráno nemuseli „tvrdnúť“ v dopravných zápchach, k tomu nepatrí len rozširovanie ulíc, ako napr. Harmincova, ale k tomu patrí aj, alebo hlavne uprednostňovanie MHD pred individuálnou automobilovou dopravou.
Pre nie jedného je ale využívanie MHD niečo podradné, pre ďalšieho je to niečo vysoko otravné, členovia ďalšej spoločenskej skupiny si povedia, že veď keď už majú autá tak ich treba využívať, a kde inde ak nie do práce?... a preto radšej budú všetci vedno v zápchach neraz tvrdnúť a spolupodieľať sa tak na ich zbytočnom vytváraní a zvyšovaní, radšej než by mali nasadnúť do autobusu, alebo električky pričom neraz úplne bez problémov by sa tak mohli dostať do centra mesta, alebo ešte ďalej, kde im v nie jednom prípade prostriedok MHD zastavuje dokonca pár metrov od práce a pod.
Marcel Burkert
(poslanec miestneho zastupiteľstva BA – Dúbravka)
Ilustračné foto: Archív BK
