V blízkosti fakúlt vysokých škôl, alebo vysokoškolských internátov je možné na chodníkoch vidieť zoznamy absolventov jednotlivých odborov štúdia, ktorí v tom - ktorom roku ukončili štúdium.
Líšia sa v spôsobe zápisu, občas je tam aj nejaký jednoduchý symbol, ktorý má štúdium charakterizovať, jedno majú ale spoločné – absolventov nie je možné identifikovať, keďže v zozname sú len krstné mená, prípadne nejaká prezývka.
Napríklad v blízkosti Študentského domova Jura Hronca nám oznamujú úspešné ukončenie štúdia Ing. Monika, Ing. Sisa, Ing. Mamina, trocha viac dávajú o sebe vedieť Ing. Vlado S. a Ing. Braňo S.
V blízkosti Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského na Šoltésovej sa tešili z ukončenia štúdia okrem iných aj Mgr. Moni:), Mgr. Monička a Mgr. Lulu. Neďaleko – na Sasinkovej – získali akademický titul doktora všeobecného lekárstva aj MUDr. Kitti a a MUDr. Dominika.
Tam sa síce vyskytuje aj jedno priezvisko – i keď nie u absolventa, ale u pána docenta. I keď v nedávnych dňoch sa tam objavilo meno – a zrejme aj – priezvisko nejakého zahraničného absolventa.
Vyhýbanie sa identifikácii priezviskom, prípadne ešte aj spresnením krstným menom sa stalo zrejme našou národnou vlastnosťou. Prejavuje sa to napríklad pri telefonovaní: V Nemecku sa volaný prihlási svojim priezviskom, u nás slovom prosím.
V prípade interaktívnych relácií na rozhlasovej stanici Rakúsko 1 vstupuje do vysielania napríklad nejaký pán Schulz, alebo pani Meyer.
U nás vo verejnoprávnom rozhlase je to často poslucháč z nejakej svetovej strany – z východu, príp. zo západu, za podstatne bližší údaj je možné považovať takú Annu z Košíc, alebo Pavla z Levoče.
Úplne úžasné bolo, keď sa v koncerte pre jubilantov na Regine snažila moderátorka z telefonujúceho vypáčiť priezvisko pre viacerých zo skupiny gratulujúcich aj oslávencov. Dokonca musela použiť otázku, či osoba zostane v anonymite.
Myslím, že zostala. Ešte jedna obľúbená oblasť utajenia: Trocha je problém utajiť svoje bydlisko v bytovom dome, keďže pri vchode sú na zvončekoch priezviská bývajúcich, takže sa tu využíva aspoň spôsob utajenia v rámci domu neoznačením bytu na dverách menovkou.
Pritom študenti počas štúdia občas vystupujú aj verejne – i keď je pravda, že najradšej v nejakej mnohopočetnej množine. Ba dá sa povedať, že asi len takýmto spôsobom.
Takže prihlásiť sa k svojmu priezvisku chodníkovou metódou pri ukončení štúdia je pre nich poslednou možnosťou, ktorú napriek tomu nevyužívajú.
Predpokladá to - samozrejme - silné presvedčenie o pozitívnom zmysle tohto zámeru, lebo ono to potom na tom chodníku zostane až kým sa to nezoderie, alebo nepremaľuje ďalšími absolventmi v nasledujúcich rokoch.
Ing. Jozef Norulák
Foto: Archív BK
