Hľadala som včera večer, hľadala som pár hodín dnes. Nenašla som. Nič som nenašla o vďake ľudí našim osloboditeľom.
Nič o ľuďoch, ktorí chodili v druhý májový víkend na Slavín. Teda okrem správ o sobotňajšom kladení vencov troch najvýznamnejších osobností SR. A tak píšem:
Keď sa o vďake občanov mlčí
Ako to, že sme sa zo žiadnych viac-menej oficiálnych celoštátnych či miestnych médií nedozvedeli, že 8., ale najmä 9. mája prišli na Slavín stovky ľudí – len cez sobotné poludnie ich tam bolo minimálne tri stovky. V priebehu dňa násobne viac.
Áno, tento rok sú oslavy výročia oslobodenia Bratislavy, Česko-Slovenska, víťazstva nad fašizmom a konca 2. svetovej vojny v Európe neobvyklé. Máme karanténu, mimoriadnu situáciu.
Napriek tomu, keďže sa podmienky zmierňujú a už sa za určitých podmienok dá ísť na terasu na kávičku, ostrihať sa či ísť na bohoslužbu a ešte všelikam inam, dalo sa ísť za určitých podmienok aj na Slavín. Veď je veľký.
A tak okrem toho, že v sobotný podvečer tam vence položili traja najvyšší ústavní činitelia, mnohí občania Bratislavy aj iných miest tam prichádzali a kládli kvietky v piatok už od rána.
Ešte viac ľudí tam prišlo v sobotu, 9. mája. V deň, kedy pred 75 rokmi podľa Moskovského času podpísali v Berlíne zmluvu o bezpodmienečnej kapitulácii hitlerovského Nemecka a keď sa v Prahe ešte bojovalo.
Na Slavíne nebola čestná stráž, živá hudba, oficiálne delegácie, bolo tam však aj tak veľa ľudí. Ešte zrána rodičia s malými deťmi, potom aj predstavitelia trojgeneračných rodín, predstavitelia Zväzu protifašistických bojovníkov, iných spoločenských organizácií či politických strán, klubov, zahraničných diplomatických či kultúrnych ustanovizní, rôznych spolkov či prosto tak – jednoducho ľudí, ktorí chceli vzdať hold, pokloniť sa sláve našim osloboditeľom.
Tých, čo sa nestotožňujú s názorom, ktorý odznel v piatok v médiách, že prezidentka sa poďakovala ruským vojakom, ktorí oslobodzovali Slovensko, nespomenula však ani jedinučký raz, že nás oslobodzovala Červená (Sovietska) armáda, v rámci ktorej boli vojaci mnohých národností ZSSR.
A zároveň tieto tisíce osloboditeľov a vyše 60 tisíc padlých porovnávala s vojakmi z Veľkej Británie, Francúzska, z USA. Nespomenula jediný raz slovo ZSSR, ktorý v 2. svetovej vojne niesol štát, ktorý mal najviac strát. Bolo problém držať sa faktov? .
Veď práve tam, na Slavíne je pochovaných 6845 červenoarmejcov, ktorí položili životy v bojoch na západnom Slovensku. Takže čosi vyše 9 perc. zo všetkých, čo poslednýkrát vydýchli pred vyše 75 rokmi oslobodzujúc našu vlasť.
Slavín – hlavný pamätník, ale aj jednotlivé hroby boli v tento víkend v kvetoch. Neboli tam len oficiálne vence, veľké či menšie kytice, ale červené karafiáty nechýbali ani na jednom hrobe. Ďalšie kvety, často orgován, nechýbali na spoločných hroboch.
Bratislavčania i obyvatelia z rôznych iných kútov Slovenska sa poďakovali vojakom Červenej armády, ktorí sa v najväčšej miere zaslúžili o porazenie fašizmu, ktorí v najväčšej miere prispeli k oslobodeniu Slovenska od hnedého moru.
Miloslava Necpalová
Foto: čitateľka
