Smiech cez slzy – komentár
V Bratislave sa už veľmi veľmi dlho diskutuje o tom, čo má byť nosným systémom dopravy.
Mnohí zaň považujú koľajovú dopravu. Z hľadiska nosnosti majú pravdu. Veľkokapacitné električky skutočne dokážu odviesť najviac cestujúcich naraz.
Otázne je, ako rýchlo a ako bezpečne, na starých tratiach. Prečo sa ale nehovorí o budovaní alwegu – nadzemnej elektrickej dráhy-tzv. monorail?
Potom, ako volení zástupcovia štátu, mesta i kraja nedokázali presadiť pre Bratislavu metro, ani rýchlodráhu typu S-Bahn, sa dnes hovorí už len o električke a trochu o elektrobusoch a ekologickej doprave....
Je ale možné, že kým sa bude u nás o tom najmä hovoriť a málo pre racionálnu MHD robiť, budú bratislavské cesty už dávno upchaté. A nepomôže ani tých pár BUS pruhov...
Budovanie električkových dráh je síce fajn, no priestor na ich rozvoj sa pomaly ale isto zmenšuje. Navyše, aj keď je nová električka veľkokapacitná, je príliš pomalá.
V dnešných časoch je 50 km rýchlosť pre moderné dopravné prostriedky verejnej dopravy slabota. Na to, aby vodiči prestúpili z áut do MHD potrebujú pár zásadných vecí – dostupnosť, rýchlosť a komfort.
No a samozrejme, s tým súvisiacu kultúru cestovania. Ak sa chce v budúcnosti obyvateľstvu brániť v jazde autom najmä do centrálnych častí mesta rôznymi opatreniami, je potrebné vybudovať adekvátne alternatívne možnosti.
A touto možnosťou je alweg, alebo nadzemná elektrická dráha, či monorail. Je zvláštne, že dnes o nej takmer nikto nehovorí.
Naopak, mnohí sa nechávajú počuť, že rozvoj verejnej hromadnej i osobnej dopravy je v jej ekologizácii, v podobe elektrobusov, trolejbusov, elektromobilov a podobne. Iste, ekologizácia dopravy je potrebná, ale zápchy v mestách a na diaľniciach nevyrieši.
Napriek tomu, že systém alweg-u nie je novinkou, myšlienku jeho budovania paradoxne oživila spoločnosť HB Reavis, ktorá chce na určitom úseku hlavného mesta vybudovať nadzemnú dráhu.
Stala sa zato terčom kritiky mnohých laikov i odborníkov. Tak, či onak, myšlienka verejnej hromadnej dopravy vzduchom, nad zemou, sa zdá byť v dobe zväčšujúcich sa zápch najracionálnejšia.
Vybudovanie nadzemnej elektrickej dráhy developerom, by ale dávalo zmysel asi až vtedy, ak by v jeho budovaní mesto i štát pokračovali v celom meste a vybudovali by akýsi vonkajší okruh „nadzemného metra“.
Električky by mohli tvoriť tzv. vnútorný okruh. Výhody alwegu sú nesporné a stručne zhrnuté vyzerajú takto: nepotrebnosť vykupovania, alebo vyvlastňovania pozemkov, rýchla a čistá doprava vo „vzduchu“, žiadne križovatky, žiadne zápchy a pod.
Tak kde je dočerta problém? Len nech nikto nehovorí že vo financiách.
Obyvatelia si zaslúžia rýchlu a bezpečnú dopravu. Preto platia dane a ďalšie poplatky štátu a obciam.
Výsledok je žiaľ, zatiaľ, veľmi slabý. A bez podceňovania – ak si monorail môže dovoliť Vietnam, prečo nie aj Bratislava?
A monorail majú ďalej nielen Seattl v USA, ale napríklad aj malajzský Kuala Lumpur...Čo poviete...?
(rl) foto: zdroj youtube
Pozrite si jazdu monorailu v Číne aj na tejto adrese:
https://www.youtube.com/watch?v=_uLN7cRn6J8
Alweg v Seattli, USA:
https://www.youtube.com/watch?v=Zrsx-EyMRQs
ALWEG na skúšobnej trati Köln-Fühlingen, ktorá vznikla v roku 1957. Zdroj: www.alweg.com. Foto Maria Wendt, copyright Reinhard Krischer.
https://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/5203-Projekt-menom-ALWEG/
Moderný ALWEG v Kuala Lumpur v januári 2006. Zdroj: wikipedia. Foto Calvin Teo.
Nadzemná električka Wuperttal
Alweg Kuala Lumpur
Vietnam si ho môže dovoliť lebo je väčšie a ma viac obyvateľov čiže aj väčšie HDP ( nie na obyvateľa) .vo vietnamských mestách sa nájdu aj iné “moderne veci “ ako na Slovensku .Vo Vietname sa to aj viac oplatí do toho investovať . Je trošku divne porovnávať Vietnam a Slovensko .
Je obrovská škoda, že magistrát stále blokuje akékoľvek iniciatívy pre nadzemnú dopravu. Vraj sú ľudia proti tomu. Nikde sme ale nejaký prieskum nezachytili. Proti je aj útvar hlavného architekta mesta. Asi v ňom ale Bratislavčania nepracujú. Keď budeme mať všade len pozemnú dopravu, tak sa na križovatkách pomaly nepohneme, ak podzemnú, tak sa také niečo nikdy nepostaví lebo je to niekoľkonásobne drahšie. Nadzemná električka či dokonca aj železnica by bola obrovským prínosom. A vôbec tu nejde o hluk alebo vizuálny smog. Takéto dráhy sa v zastavaných miestach už vedú moderne v odhlučnených a zvonku efektne pomaľovaných tubusoch, takže bývajúci pri dráhe ani len neviem, že popri dome ide nejaká električka či vlak. Roky sa hovorí o Filiálke a roky sa stále nič neudialo. Ak by sa koľaj zodvihla, na Jarošovej a Riazanskej by sa nikdy nečakalo na závory, doprava by sa dostala rovno do centra mesta a navyše z Filiálky by sa bez väčších stavebných úprav a investícií mohlo ponad Karadžičovu (v trase ako kedysi) pokračovať až na Mlynské Nivy a spojiť vlaky s autobusmi.
V článku sa nespomína aj alternatíva Alwegu, tzv. ľahké metro typu VAL. Bývalý primátor Bratislavy Peter Kresánek so svojim tímom podpísal dokonca zluvu o budúcej zmluve s francúzskou firmou, ktorá VAL vyrába. Tento automatický dopravný systém sa mi ako lajkovi páčil so všetkých alternatív ako najuniverzálnejší (pod zemou, na zemi, nad zemou), s bezpečným nastupovaním-vystupovaním, bezpilotnou prevádzkou, tichým chodom atď. Žiaľ, problémom boli zase len niektorí poslanci mesta a financie!!!!
vtedy išli peniaze na školu, dnes peniaze do stratena, niekomu dovačku. No v dnešnej dobe čim viac informaci tak ludia su nedvoverčivy. Ale aspon skusit ako nič nerobit, na svete už je kopu bohačov z roznych investovaní
" nepotrebnosť vykupovania, alebo vyvlastňovania pozemkov" - to si naozaj myslíte, že niekto si nechá len tak zadarmo postaviť tú opornú konštrukciu v záhrade?
Prečo? Lebo medveď. Pred takmer 50 rokmi som poslal 500.- Kčs ( takmer 1/4 môjho platu ) na allweg, ktorý sa mal postaviť vo Vysokých Tatrách k MS v lyžovaní. Nebol som sám, údajne sa vyzbieralo pekných pár miliónov. Allweg nikde, peniaze tiež - teda dopadlo to tak po Slovensky. Údajne postavili namiesto allwegu nejakú školu. Rád by som tomu veril, ale nedarí sa mi.
Toto som našiel. http://www.tvnoviny.sk/domace/1781617_uz-vieme-kam-zmizli-peniaze-z-narodnej-zbierky-alweg
