Dňa 6. júna 2017 ráno náhle zomrel sochár a grafik Jozef Jankovič, jeden z najvýznamnejších umelcov slovenského výtvarného umenia.
Narodil sa 8. 11. 1937 v Bratislave, v rokoch 1952 až 1956 študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a po jej ukončení od roku 1956 začal študovať na Vysokej škole výtvarného umenia v Bratislave na oddelení figurálneho sochárstva u profesora Jozefa Kostku.
Rok pred ukončením štúdia v roku 1961 zorganizoval vo svojom ateliéri na Hlohovej ulici č. 12 prvé vystúpenie mladých umelcov pod názvom Konfrontácia 1.
O rok ukončil štúdium a ďalej sa podieľal na príprave ďalších výstav s názvami Konfrontácia 2 a Konfrontácia 3.
V roku 1964 ho prizval architekt Dušan Kuzma k spolupráci na projekte pamätníka SNP v Banskej Bystrici.
Jankovič pre pamätník realizoval súsošie Obete varujú a v roku 1969 bol pamätník slávnostne odhalený.
V roku 1970 začínajú prvé zákazy a obmedzenia tvorby, ktoré vyvrcholili o dva roky neskôr odstránením súsošia z pamätníka a jeho prevezením do Kališťa, kde bolo umiestnené až do roku 2004, kedy bolo demontované a prevezené na pôvodné miesto v Banskej Bystrici.
Hoci Jankovič nemohol vystavovať a galérie mali zákaz nakupovať jeho diela, nikdy neprestal tvoriť a aj napriek nepriazni doby vytvoril impozantné dielo.
Veľkou mierou mu k tomu pomáhala aj manželka Zuzana spolu s dcérami Sabinou, Simonou a Denisou tým, že dokázali vytvoriť vynikajúce rodinné zázemie.
Po roku 1989 sa Jozef Jankovič výrazne spoločensky angažoval. Krátky čas pôsobil ako poslanec Federálneho zhromaždenia v Prahe a od roku 1990 do roku 1994 pôsobil ako rektor Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave.
Okrem toho sa ako člen a neskôr ako vedúci Katedry sochárstva aktívne podieľal na zmene umelecko-pedagogických postupov výchovy mladých sochárov.
Jozef Jankovič patril medzi angažovaných umelcov, dokonca možno tvrdiť, že slovo „angažovaný“ vďaka jeho dielám získalo späť svoj pôvodný význam.
Na spoločensko-politickú situáciu nikdy nereagoval prvoplánovo, schematicky, ale výsostne umelecky. Jeho chápanie angažovanosti nebolo v područí tej či onej ideológie, vždy ním bolo univerzálne chápanie humanity.
Jeho sochy nekompromisne ukazujú na účinky nehumánnych síl, ktoré drvia a lámu všetkých, ktorí sa im postavia do cesty.
Silných varujú a slabým dodávajú odvahu, povzbudzujú, zámerne sa pokúšajú vyburcovať ľudí, ľahostajných k utrpeniu druhého.
Možno dokonca povedať, že tieto diela sú univerzálnymi kritikmi každého totalitného alebo autoritatívneho režimu, každej skrivodlivosti, neľudskosti, brutálnosti a v tom spočíva ich nadčasovosť.
A samozrejme aj vďaka nim sa majster Jozef Jankovič už teraz dotýka nebies večnosti.
Peter Michalovič,
estetik, filozof, kurátor a priateľ Jozefa Jankoviča
