Július Satinský bol renesančný človek, skutočný šľachtic v našej uponáhľanej, pragmatickej dobe.
Bol iný než všetci ostatní, nikto sa mu nepodobal. Ľudia ho mali radi a majú dodnes - lebo cítia, že často hovoril aj za nich.
Dokresľuje to aj jeho obľúbené vyhlásenie, že „nemám bunky nato, aby som reprezentoval, som reprezentant všetkých, ktorí nevedia reprezentovať.“
Prakticky celý svoj život prežil na Dunajskej ulici a rád pripomínal, že túto ulicu nikdy nijaký režim nepremenoval.
Mal rád svoje mesto a Bratislava si ctí svojho lokálpatriota každoročným udeľovaním Ceny Júliusa Satinského – Bratislavská čučoriedka.
Noblesná atmosféra Bratislavského bálu v historickej Redute je domovskou scénou jubilejného 15.ročníka udeľovania Bratislavskej čučoriedky.
Podľa autorky Ceny PhDr. Kataríny Rimóczyovej „členovia Čestnej rady Ceny Júliusa Satinského Bratislavská čučoriedka, Marián Labuda, Peter Lipa, Dana Lapšanská, Vladimír Grežo, Iveta Malachovská, Katarína Rimóczyová, pri výbere laureátov zohľadnili ich celoživotné profesionálne pôsobenie v spätosti s Bratislavou, v ktorej aktívne a obohacujúco dodnes tvoria.“
Cena Júliusa Satinského Bratislavská čučoriedka je udeľovaná v dvoch kategóriách: Kategória „Idea - Počin“ oceňuje nekonvenčné a objavné činy, či pôsobenie jednotlivca - kolektívu na území mesta. Kategória „Osobnosť“ oceňuje osobnosti, ktoré svojim spoločenským pôsobením i celoživotnou profesionálnou kariérou nezameniteľne prispievajú k posilneniu hodnotovej identity Bratislavy – k šíreniu jej slávy a zvučného mena s odkazom Júliusa Satinského „o nevyčerpateľnej dávke životnej energie čučoriedky, ktorá zanecháva nezmazateľnú stopu“.
Slávnostné udelenie cien sa uskutočnilo počas otváracieho ceremoniálu Bratislavského bálu, 10.februára 2018. Laureátmi jubilejného XV.ročníka Ceny Júliusa Satinského sa stali Kamila Magálová a Tomáš Berka, ktorí sú čerství držitelia Bratislavskej čučoriedky 2018.
Laureátka XV. ročníka Ceny Júliusa Satinského – Bratislavská čučoriedka
Bratislavská čučoriedka 2018 v kategórii „Osobnosť“
Kamila MAGÁLOVÁ
Herečka SND
za výnimočný umelecký prínos do divadelnej a filmovej kultúry
LAUDATIO:
Kamila Magálová je popredná osobnosť slovenskej divadelnej scény. Rozhodnutie Čestnej rady Ceny Júliusa Satinského bolo jednoznačné, aby laureátkou jubilejného XV.ročníka Bratislavskej čučoriedky sa stala naša bratislavská rodáčka, obľúbená divadelná a filmová herečka.
Dcéra dirigenta Ladislava Slováka, vnučka hudobného skladateľa Štefana Németha Šamorínskeho. Po štúdiách na VŠMU v roku 1975, pôsobila v Poetickom súbore Novej scény v Bratislave.
V roku 1982 sa stala členkou Činohry Slovenského národného divadla, kde dodnes pôsobí.
Na svojom konte má takmer sto divadelných postáv, desiatky filmových a televíznych rolí. Jej charizmatický hlas v dabingu je dodnes nazabudnuteľný v postave seržantky v kultovom detektívnom seriáli Dempsey a Makepeacová, ale i v mnohých ďalších postavách.
Bola protagonistkou Poetického súboru Novej scény, kde hrala titulné postavy: Tatianu v Eugenovi Oneginovi, v Strinbergovej Slečne Júlii, Agnesu v Molierovej Škole žien, či Rosauru v Goldoniho Prefíkanej vdove.
Na Novej scéne sa prezentovala aj ako speváčka v mimoriadne úspešnom, prvom slovenskom muzikáli Cyrano z predmestia v roku 1977.
Muzikálové songy skladateľskej dvojice P.Hammel – M. Varga sa stali kultovými hitmi a K.Magálová zažiarila v postave Roxany!
Veľký divácky ohlas zaznamenali jej výkony aj v komornom muzikáli Pozor na Leona, už v SND, po boku M.Dočolomanského, v úspešnom Na skle maľované, v Tančiarni, v komédii Chrobák v hlave, v Goldoniho Čerticiach.
V sezóne 1999-2000 sa zaskvela v jednej z jej najväčších dramatických rolí v Schillerovej Márii Stuartovej, kde stvárnila kráľovnú Alžbetu.
V Štúdiu L+S si ju diváci obľúbili v inscenáciách Barmanky, Vtedy na Jamajke, Ani za milión! Svoj bohatý herecký register naplno rozihrala vo všetkých strunách postavy Florence Jenkinsovej v komédii Je úžasná!, v ktorej s veľkou chuťou hrá už šiestu divadelnú sezónu v SND.
Aktuálne ju môžeme vidieť aj v divadelných hrách Bačova žena, Apartmán v hoteli Bristol, Bál.
Jej herecký prejav si môžeme vychutnávať aj vďaka televíznej a filmovej kamere.
Skvelé príležitosti dostala v mnohých slovenských a českých televíznych filmoch – Americká tragédia, Eugen Onegin, Chlap nazývaný Brumteles, Útrapy z rozumu, Maria Stuarda – filmové spracovanie opery G.Donizettiho, Rúth to vidí jinak, Zasaženi bleskem, Tacho.
V roku 2009 jej režisérka M.Poledňáková ponúkla filmovú postavu učiteľky Heleny vo filme Líbáš jako Buh. A hilmový hit v podobe divácky úspešnej komédie bol na svete.
V roku 2012 sa nakrútilo pokračovanie – Líbáš jako ďábel, film sa stal divácky naúspešnejším titulom roka a Kamila Magálová získala na MFF Karlovy Vary filmovú cenu „Modrá kostka“ za mimoriadny umelecký výkon vo filme.
Vzťah k humoru a komike uplatnila aj po boku J. Satinského a M.Lasicu v kultovom autorskom kabarete Nikto nie je za dverami, kde s nimi odohrala vyše stopäťdesiat predstavení, ako stála hosťka a neskôr opäť aj s touto dvojicou glosovala aktuálne dianie v televíznom Sedem, s.r.o.
Po boku K. Rodena vynikla v úspešných českých psychologických seriáloch Terapie I. a Terapie II.v roku 2013.
V tomto období prijala ponuku hrať aj v slovenskej seriálovej produkcii Kolonáda I.II, Za sklom I.II. So svetoznámym režisérom Janom Švankmajerom nakrútila film Hmyz na motívy hry bratov Čapkovcov, ktorý mal v januári 2018 svetovú premiéru na prestížnom medzinárodnom filmovom festivale IFFR v Rotterdame.
Má syna Martina a dcéru Danielu a teší sa z vnúčat Maríny, Gregora, Niny a Kristíny. Pani Kamila sa angažuje ako Veľvyslankyňa dobrej vôle UNICEF na Slovensku. Je veľkou milovníčkou a ochrankyňou zvierat , dlhoročne pôsobila ako patrónka Slobody zvierat a je prezidentkou Nadácie za záchranu koní.
K.Magálová vie aký je život krehký a zároveň, aké je dôležité využiť každý moment naplno a zmysluplno.
O svojej hereckej kariére hovorí: „netreba robiť veľa, ale toľko, koľko si ľudia zapamätajú“.
My, vďační diváci si ju pamätáme z jej mladučkej odhodlanej Roxany, zasnenej Tatiany, hrdej a odhodlanej Alžbety, oduševnenej opernej speváčky Florence Jenkinsovej, či šťavnatej a pohotovej Heleny v Líbáš jako ďábel.
Aj v týchto postavách žne aplauz herečka, ktorá vo svojom civilnom živote nepostráda humor, miluje svojich najbližších, ktorým s láskou a chutne varí a relaxuje pri golfe v prostredí inšpirujúcej prírody.
Tešíme sa na nové zážitky z postáv, ktorým vdýchne život „na doskách znamenajúcich svet“ i na filmovom plátne, nezameniteľná herecká diva – Kamila Magálová.
Srdečne gratulujeme!
Laureát XV. ročníka Ceny Júliusa Satinského – Bratislavská čučoriedka
Bratislavská čučoriedka 2018 v kategórii „Idea –Počin“
Tomáš BERKA
za umelecké pôsobenie v scénografii, plagátovej tvorbe
a za autorstvo knižných publikácií o Bratislave
LAUDATIO :
Filmový architekt scénograf, výtvarník a hudobník-Tomáš Berka. Jeho najcharakteristickejšou umeleckou črtou je univerzálnosť, v tvorbe sú zreteľné línie výtvarnej zložky, profesionálnej hudobnej produkcie, či umeleckej invencie, ktorá sa naplno prejavila v divadle a vo filme.
Narodil sa v Bratislave (1947) a celý život prežil v jej centre. Vyštudoval scénografiu na VŠMU. Ako hráč na klávesy v skupinách Modus a ExWeFive zakladá v roku 1972 s Ferom Griglákom skupinu Fermata. Počas 15- ročného koncertného pôsobenia nahral 7 autorských platní a tridsať scénických kompozícií. Od roku 1972 pôsobil ako interný scénograf na Novej scéne. Pre divadlá i televízie vytvoril vyše stopäťdesiat scén a viac ako sto divadelných a kultúrnych plagátov. Svoju výtvarnú tvorbu vystavoval vo viacerých európskych krajinách a v Japonsku. V roku 1983 získal striebornú medailu na Pražskom Quadrienale za scénografické realizácie Voltairovho Candida (Malá scéna SND,1982) a Čechovových poviedok O kvetoch, ľuďoch a psoch (Poetický súbor NS,1982).
Tomáš Berka dômyselne využíva scénické rekvizity a tak vytvára vizuálne jedinečné priestorové riešenia. K najprogresívnejším Berkovým scénam patria Hlava XXII v Poetickom súbore NS (1985) a Lazariáda v Štúdiu S (1987).
Popri scénografickej tvorbe sa dostáva do popredia divadelný plagát a voľná grafika. Charakteristický výtvarný rukopis jeho plagátov spoznáva aj široké divácke publikum, ako napríklad pre prvý slovenský muzikál Cyrano z predmestia, inscenácie Výrobca šťastia, Veľvyslanec, Hlava XXII, či operety Hrnčiarsky bál, Veselá vdova, My Fair Lady, Krásna Helena.
V deväťdesiatych rokoch začína tvoriť dekorácie pre film, spolupracuje s režisérmi J.Herzom, J.Jakubiskom. Neskôr vstupuje do umeleckej spolupráce amerických produkcií na Slovensku vo filmoch Dračie srdce, Kult dobyvateľ, Posledná légia, Uprising, Peacemaker a vo filmových ateliéroch v Budapešti v produkciách Eragon, Hellboy, Hercules, Frankenstein. Výsledkom tejto spolupráce je akčná scénická dekorácia vo vyše 30 filmoch. Spolupracoval so svetoznámymi režisérmi, ako boli Stanley Kubrick, Ridley Scott.
Je spoluautorom slovenského pavilónu na EXPO 2000 v Hannoveri a v roku 2015 v Miláne, kde opäť prejavil svoju invenčnosť, keď v areáli slovenskej expozície inštaloval plávajúce Messerchmidtove hlavy, aby predstavil návštevníkom tento svetový unikát, keďže málokto vie, že tento barokový sochár žil v Bratislave - na Vydrici.
V súčasnosti sa T. Berka predstavuje svojou literárnou činnosťou. Nielen Bratislavčanov zaujal knihou Blumentálske blues,(2010), v ktorej sa čitateľ ocitá uprostred kulís jeho detstva v okolí Avionu a v priestore medzi Firšnálom, Šifbekom, Kollárkom, ktoré tvoria kulisu k rozprávaniu o živote generácie zlatých šesťdesiatych rokov – bigbíťákov, umelcov, flákačov na korze, bohémov. Je to šťavnaté rozprávanie v prostredí filmu, divadla, rockovej hudby a najmä stretnutí s umeleckými protagonistami doby. S Fedorom Frešom napísal tzv. bibliu rockovej scény, Rocková Bratislava, (2013), ďalšie jeho publikácie sú prechádzkou medzi starými vilami – Vily nad Bratislavou, (s J.M.Bahnom 2013) a bedecker Vily nad hradom (2016), či Veľká ilúzia ( 2017), ktorá je knihou o filmovej architektúre. Zatiaľ posledným dielom je román René (2017), v ktorom spracoval príbehy „šteklivejšieho charakteru“ – ako ich charakterizuje sám autor.
Objavný nepokoj Tomáša Berku je výnimočný vo svojej „multižánrovosti“. Jeho umelecké tvorivé gény ho častokrát zaviedli aj do vzdialenej cudziny, z ktorej sa ale vždy rád vracal do svojho rodiska.
Lebo ako sa sám vyznáva: „ďakujem Parížu, že ma naštartoval zasvätiť život kumštu, Prahe, že som sa v nej dozvedel, čo znamená mať bohatú históriu a Bratislave, že sa v nej tak dobre býva a žije.“
Čestná rada Ceny Júliusa Satinského – Bratislavská čučoriedka mu za jeho bohatý umelecký počin s úctou ďakuje a praje vytrvalú energiu sprítomňovať ľuďom umenie vo všetkých jej podobách!
Srdečne gratulujeme!
(red)
Foto: www.bratislavskybal.eu
