Viete, ktorá časť Starej radnice je najstaršia? Ako k nej pribúdali ďalšie objekty, odkedy ju vlastní mesto?
Apropo, viete, čo sa v nej dnes nachádza? Otázky smeruje Múzeum mesta Bratislavy (MMB) k potenciálnym návštevníkom. Odpovede nájdu priamo v Starej radnici.
Reálna prechádzka po jej interiéri je sama o sebe zážitkom jednak z architektonického hľadiska, ale aj z hľadiska spracovaných dejín Bratislavy a vystavených zbierkových predmetov nesúcich pečať predchádzajúcich generácií.
MMB má od júna 2018 v expozícii Múzea dejín mesta nový objekt odkrývajúci Príbeh Starej radnice (2018). Jeho podstatou je virtualita, no predsa sa ho dotknete aj fyzicky.
Projekt vznikol vďaka podpore hlavného partnera projektu Fondu na podporu umenia. Kvalitou a formou spracovania sa vyrovná ponuke európskych múzeí.
Za jednoduchým názvom sa odvíja virtuálny príbeh s fyzickým rozhraním rozpovedaný na pozadí dejinných udalostí, zásahov panovníkov a významných osobností do histórie Bratislavy.
Ambíciou autoriek projektu Beáty Husovej a Martiny Pavlikánovej z MMB ako aj celého realizačného tímu a odborných garantov bolo vyvolať širší záujem verejnosti o unikátnu pamiatku hlavného mesta nachádzajúcu sa v historickom jadre Bratislavy.
Príbeh je venovaný Bratislavčanom, návštevníkom zo všetkých kútov Slovenska a od začiatku decembra 2018 aj zahraničným návštevníkom, lebo existuje jeho anglická mutácia.
Čo si treba predstaviť pod virtuálnou hrou s fyzickým rozhraním? Výstupom projektu je objekt natrvalo umiestnený v Múzeu dejín mesta MMB v Starej radnici.
Poskytuje unikátne poznatky o postupnom stavebnom a funkčnom takmer 700 ročnom vývoji. Pozostáva z 2 plôch:
odkladacia slúži na uloženie drevených prvkov – označovaná ako fyzické rozhranie hry; hracia rozdelená podľa účelu na časomieru, textovú časť a interaktívnu časť, do ktorej sa uvedené drevené prvky ukladajú. Po obvode hracej plochy sa vinie časová os – rieka Dunaj.
Po rieke sa plavia lode a reálne 2 modré sú šifrovanou časomierou s čipom. Loď je možné posúvať po časovej osi od 14. po 21. storočia – doba vzniku a vývoja radnice.
2 Posun časomiery – lode – vyvolá v interaktívnej časti hracej plochy vizualizáciu radnice v danom storočí.
Návštevník ukladá do premietaného obrazu drevené prvky architektúry – ručne vyrobené drevené panely zobrazujúce napr. steny, strechy – spolu 36 kusov.
V drevených paneloch sú tiež zabudované čipy. Ku každému storočiu sa prenášajú na hraciu plochu texty a obrazový materiál edukačného charakter a vysvetľuje danú etapu vývoja radnice v súvislostiach s históriou Bratislavy.
Ovládanie hry pracuje na základe špeciálneho na mieru zhotoveného patentu, softvéru a hardvéru. Po každom správnom vyskladaní etapy zaznie znelka s animáciou významnej historickej udalosti, či povesti viažucej sa k radnici.
Príbeh Starej radnice vypovedá o historických udalostiach radnice a mesta. História sa od 14. storočia vrství: kráľ Ondrej III. a jeho privilégiá;
1370 prvá zmienka o „Novom dome s vežou“ richtára Jakuba II.; smrť Jakuba II.; založenie radnice Židovi Izákovi z Marcheggu; 1421 odkúpenie objektu mestom;
Žigmund Luxemburský a jeho vplyv na Starú radnicu; zriadenie mincovne na nádvorí radnice; dotyk s príbehom Alžbety a vnuka Ladislava Pohrobka zobrazených v svorníkoch podjazdu vedúceho z nádvoria Starej radnice na Hlavné námestie;
1443 vznik kaplnky nad podjazdom; 1586 zemetrasenie a vznik kamennej ochodzi na veži s balustrádou; po zemetrasení stavba kamenných renesančných arkád na nádvorí;
1733 požiar radnice a nový barokový vzhľad veže. 19. – 20. storočie prinieslo značné zásahy do architektúry;
1869 sa radnica stala sídlom Múzea mesta Bratislavy, kedy tu vznikli prvé výstavné priestory.
MMB verí, že návštevníkov nový objekt – virtuálna hra s fyzickým rozhraním – zaujme, prídu na návštevu Starej radnice a ocenia jej stavebný vývoj a historický význam pomocou silného Príbehu Starej radnice.
(red, mmb)
Foto:mmb
