Kultúra 13. jún 2017

Pred170 rokmi vyšla prvá báseň v Štúrovej slovenčine – Duma bratislavská od Janka Kráľa


Z národnej histórie Bratislavy

V roku 1847, teda pred 170 rokmi, uzrela svetlo sveta prostredníctvom časopisu Orol tatránsky II. prvá báseň napísaná v Štúrovej slovenčine pod názvom Duma bratislavská od básnika Janka Kráľa

Je pamätná tým, že je Kráľovou odpoveďou na suspenziu Ľ. Štúra z katedry profesora lýcea na Silvestra v roku 1843 a na demonštratívny odchod študentov 4.marca 1844 do Levoče.

Očividný je tu konflikt: páni – junáci.
Krajinská pieseň
Odráža predrevolučné nálady. Ohlasuje koniec „panštiny“ a vyhlásenie práv slovenského národa.

„Nad našou krajinou započalo svitať,
bračekovci, poďme slobodu si pýtať.“

Jarná pieseň

Je takmer presným odzrkadlením situácie slovenského národného pohybu uprostred revolúcie zač. r. 1849.

„Zakukala kukulienka jarnú, čerstvú nôtu,
vyvolala zas celý svet ospalý k životu.
Slobody hlas mocný budí zase všetky zeme:
a my chlapci podtatranskí či sedieť budeme?
...
a vy bratia naši rodní, roztratení v svete,
zlorečené vaše meno, keď sa nehýbete“!
...
Výlomky z Jánošíka
Pod týmto názvom sú tri texty: 1. text romantickej poviedky Janko, 2. text neoznačeného zlomku s baladou Pán v tŕní, 3. text zlomku označený v pôvodnom rukopise nadpisom Žobrák

1.text – lyricko-epická autoštylizácia básnika, ktorý uteká z mesta do hôr nájsť spasenie pre svoju zmučenú dušu.

V snehu a víchrici zamrzne kočiš Janko. V jeho mŕtvej a nevinnej tvári vyčíta svoju doterajšiu poblúdenosť a nesvedomitosť, pojme ho súcit s ľudom a rozhodne sa hľadať niekde pod Tatrami zmysel svojej cesty.

2. text – V ňom rozpráva žobrák o svojich zbojníckych rokoch, o svojej pomste proti pánom, ktorí mu zničili otca, mať i sestru, o svojom uväznení a odsúdení, o úteku do hôr, o boji proti pánom v sedliackom povstaní na východnom Slovensku r. 1831, aby ešte pred smrťou odovzdal dedičstvo Jánošíkovo: dokončiť boj za oslobodenie ľudu z poddanstva a pomstiť krivdy na ňom spáchané.

Prvý text je teda hľadanie ideálu, životného cieľa, druhý text je jeho nájdenie.

3. text – Je len starším náčrtom druhého a obsahuje úryvok zo života zbojníka, jeho poburovanie ľudu piesňami, jeho uväznenie, reč a baladu Pán v tŕní, ktorú predniesol na svoju obhajobu a jeho útek.

(Zdroj: www.zones.sk)

Duma bratislavská je príležitostná báseň, ktorú napísal Janko Kráľ v roku 1844. Prvýkrát vyšla v roku 1847 v Orle tatranskom II. Je považovaná za prvú báseň v Štúrovej slovenčine.

Báseň je reakciou na suspendovanie Ľudovíta Štúra z katedry profesora evanjelického lýcea.

Zachytený je v nej aj demonštratívny odchod 18 slovenských študentov 5. marca1844 z Bratislavy, 13 ich dorazilo do Levoče. Kráľ napísal aj variácie na túto tému a to Dve staré pesničky, Pieseň a Praktiká tohto života.

Janko Kráľ (*24. apríl 1822, Liptovský Mikuláš – † 23. máj 1876, Zlaté Moravce), často označovaný ako básnik-búrlivák, bol slovenský národný buditeľ, predstaviteľ romantizmu a jeden z najvýznamnejších a najradikálnejších básnikov štúrovskej generácie.

Dňa 20. septembra 1842 sa vo veku 20 rokov zapísal na evanjelické lýceum v Bratislave, v centre mladých štúrovcov na čele s námestníkom Juraja Palkoviča –Ľudovítom Štúrom.

Tu začal písať svoje prvotiny, vtedy ešte v češtine a od roku 1843 už v Štúrovej slovenčine.

(Zdroj: sk.wikipedia.org)

0 komentárov
Pridajte komentár
Na začiatok stránky hore
Newsletter